Zobraziť galériu

Honda Civic 1,8i Elegance
Zdroj: Ján Hargaš

Honda Civic je jedno z najšpecifickejších áut na trhu. Neosloví každého, no malo by.

Honda dizajn v štýle „ufo“ prezentovala už na ôsmej generácii modelu. V tej ďalšej, celkovo desiatej chystá odklon, i keď športový naturel Civicu zostane. Či už sa vám páči alebo nie, zhodnúť sa môžeme na tom, že ho len tak neprehliadnete.

Prvé ufo pôsobilo skutočne ako ufo. Oblé tvary akoby z inej galaxie nepasovali do šedého priemeru slovenských parkovísk.  I keď veľká časť populácie Civic nikdy neocení, auto si aj ako jazdené drží slušné ceny. Môže za to technika Podkapotou, no prekvapivo i nevšedný dizajn.

Dnes má 9-ta generácia modelu Civic za sebou facelift. Ten nepriniesol veľa zmien, no predsa len ešte zostril ostré črty ostrej generácie, pridal zopár noviniek na palubu, to podstatné zostalo nezmenené. Civic je neprehliadnuteľný, svieži, ostrý ako samurajský nôž, no zároveň škaredý. Áno, Civic je škaredý podľa všetkých európskych štandardov a stojím si za tým, aj keby ma mali jeho obdivovatelia utopiť v čajovej lyžičke.

Keď si predstavíte auto, len málokomu sa v hlave vynorí vizáž modelu Civic. Nie je to štandardné vozidlo, pri ktorom by sa mladíkom podlamovali kolená. To auto vyzerá akoby sa niekto pokúšal spraviť auto z kresby svojho trojročného dieťaťa. Keď sa ale na Civic pozriete nie cez prsty dizajnu súčasných automobilov, možno tak ako ja uznáte, že na tom aute predsa len niečo je. Niečo lákavé, niečo zvláštne, niečo cudzokrajné, niečo japonské. A to vadiť nemusí, je tak?

Kým si ale celý svet naokolo bude lámať hlavu nad tým, prečo to auto vyzerá ako vyzerá a čo sa vlastne snaží dokázať, sadnite si dovnútra, naštartujte a zajazdite si. Stačí mestom, stačí predpisovo.

Bude to totiž zábava.

Súčasný Civic dokazuje, že k dobrému pocitu za volantom, k športovému vnemu nepotrebujete ani turbo, ani výkon nad 200 koní a čo je najdôležitejšie, vôbec nemusíte porušovať predpisy... teda tak ako na iných autách.

Podkapotou pradie benzínový štvorvalec 1,8 i-VTEC s maximálnym výkonom 104 kW (142 k) pri 6500 ot/min. a s maximálnym krútiacim momentom 174 Nm pri 4300 ot/min. Motor môže za zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,7 sekundy. Jednoducho: to neznie obzvlášť športovo. A predsa si jazdu užívate, na semaforoch vám konkurujú možno len športiaky a motorky, každú jednu zákrutu režete akoby bola posledná a motor točíte až k červenému pásmu. Prečo? No a dá sa inak?

K motoru patrí 6-stupňová prevodovka, ktorá sa vyznačuje krátkymi prevodmi natlačenými jeden za druhým. Ani tá šestka nie je veľmi dlhá, zabezpečuje, že pri 140 km/h motor točí cca 3600 ot/min, čo v dnešnom prepĺňanom svete nie je málo, no pre daný motor je to v podstate malina.

Presne toto je dvojica najsilnejších kariet modelu Civic. Keď k tomu prirátate ozaj tvrdý športový podvozok a ten zvláštny dizajn, vyjde vám z toho auto, ktoré neocení bežný zákazník, ale vy možno áno (ak ste sa dostali až sem).

Najzábavnejšie na tom všetkom je spotreba. Jazdíte ako idiot a priemerná spotreba je sotva 8 litrov. Moja bola 7,3. Dôvodov je hneď viacero, jeden je prozaický – i keď sa snažíte jazdiť športovo, väčšinu času pri dnešnej premávke aj tak strávite pokojnou jazdou za tridsiatimi ďalšími autami... Ten najvážnejší dôvod je, že motor má silu a je vďaka pokročilým technológiám mimoriadne úsporný. A o tých bláznoch pre ktorých je spotreba nad 5 litrov veľmi veľa sa nebavme, s tými sa totiž petrolhead nikdy nezhodne. Skrátka 7,3 litra je super na to, ako som si jazdu užil. Skúste to s populárnym turbomotorom s objemom rátaným na štamperlíky... Ja som to skúsil a výsledok bol pri najlepšom rovnaký. Takže načo mi je tam to turbo a malý objem? Stačia krátke prevody a "vytáčať, vytáčať a vytáčať". 

Otázka, na ktorú sa mi nechce odpovedať nás prináša k odpovedi, ktorú euroúradníci nechcú počuť (áno, nie všetko eko je naozaj eko).

Avšak aj tento skvelý motor má vďaka kre...om svoje časy v Európe v podstate zrátane a v budúcnosti ho nahradí menší prepĺňaný motor. Netvrdím, že bude zlý, ale tento agregát je vynikajúci a bude ho škoda.

V jednom z testov Civica som sa zabával na účet prevodovky v tom duchu, že by vôbec nemusela mať šesťstupňov. Stačili by jej tri-štyri. Pravdou je, že každý stupeň má svoje opodstatnenie – hlavne v prípade ak sa snažíte dosiahnuť maximálnu rýchlosť – vtedy patria jeden za druhý, druhý za tretí a takto pekne až k 220 km/h.

V bežnej premávke ale neuškodí, ak pár stupňov preskočíte. Napríklad pri zrýchľovaní na diaľničnom pripájači na rýchlosť 120 km/h som si obľúbil kombináciu – 1 – 2 – 6. V prípade zrýchľovania na povolenú 70-tku mi zasa najviac svedčala kombinácia – 1 – 6. Akcelerácie s daným motorom sa ani nedá nabažiť. Je to tak príjemné – v hatchbacku nižšej strednej triedy, až som doteraz nespomenul to, prečo daný test vlastne píšem. Takže teraz:

Zmeny ktoré priniesol facelift a ich uplatnenie v praxi

Áno, ako som už spomenul na začiatku, Civic prešiel faceliftom. Zmenila sa vizáž a to prostredníctvom mierne upravenej masky chladiča, najmä však pribudli elegantné LEDky na denné svietenie. Vzadu je novinkou tmavé krídlo rozdeľujúce zadné okno – ak by ste nevedeli, predtým bolo červené.

V interiéri je jednoznačne najväčšou zmenou displej infotainmentu a infotainment ako taký. Ten obsahuje slušne informovanú navigáciu, takže áno – má zmysel. Obsahuje tiež všelijaké aplikácie a možnosti konektivity. Pre tých jednoduchších z nás je kľúčové, že sa v ňom dá celkom dobre vyznať, že displej reaguje na dotyk bruškom prsta a že rádio hrá dobre.

V interiéri je to stále ten istý Civic. To znamená, že stále nemá rád ľudí s výškou nad 190 cm v pozícii vodiča. Vodič je jednoducho priveľmi vysoko, volant má dosť nízko. Síce sa zmestí ale to najdôležitejšie je v prípade väčších osôb oslabené – športový fíling za volantom. Ak si pripadáte ako na stračej nôžke, nespojí sa vám to s kokpitom formule. Zvyknúť sa ale dá. Návykovosť auta to prehluší.

Sedadlá sú pohodlné a anatomicky tvarované, navyše sú to sedadlá Magic Seats takže o ich variabilitu a skladnosť nemusíte mať obavy. Ergonómia je tiež na dobrej úrovni. Poteší hrubá obruč volantu, ktorá by ale mohla byť o niečo mäkšia. Pozícia radiacej páky je vynikajúca, radenie je zážitok, dráhy sú kratučké, presné. I vzadu je dostatok miesta pre dvoch menších, no zázraky čakať netreba. Batožinový priestor je adekvátny, veľké litrové údaje trošku brzdí horšia dostupnosť, v celku ale je kam uložiť veci a aj zložený kočík tam napcháte bez problémov.  

Pocitovo je v aute pri vyšších rýchlostiach tichšie ako pred faceliftom. Je však celkom možné, že ide o rozdiel medzi karosárskymi úpravami – porovnávam to s autom, ktoré sme mali na dlhodobý test – 1,8 i-VTEC kombi.

Faceliftovaný Civic vyzerá športovejšie, no na športovosti už nič nezískal. To nevadí, pretože aj bez toho patrí k tomu najlepšiemu čo si môžete v tomto segmente kúpiť – z hľadiska jazdného zážitku nespochybniteľne.  Honda sa Civicom nesnažila urobiť auto pre každého, nezamýšľali sa nad tým ako urobiť auto nudné a potom ho za drahé peniaze meniť na športovca (za peniaze zákazníka pochopiteľne). To auto športovec je, môže byť iba väčší alebo menší. Preto píšem o mikro Type R. Aj keď je Type R oproti najsilnejšiemu štandardnému benzínovému motoru z inej ligy, majú množstvo spoločného. Je cítiť že sú rodina. Ak teda hľadáte auto, s ktorým budú dennodenné povinnosti zábava a ktorého cieľom nie je rozpadnúť sa tesne po záruke, možno by ste si mali vsugerovať, že sa vám dizajn Civica páči. A ak sa vám páči, nie je nad čím rozmýšľať.

Hlavne teraz, v čase tesne pred príchodom novej generácie (cca do roka). Posledná verzia modelu pred novou generáciou - tzv. run-out model disponuje lepšími cenami, akciovým zvýhodnením do konca leta a vo výbave Elegance dostanete navigačný systém zdarma.

S Hondou Civic 1,8 i-VTEC je radosť jazdiť. Nepotrebuje ohromujúci výkon, stačí jej rokmi vyšperkovaný atmosférický motor a výborný podvozok. V aute neobjavíte takého univerzála ako u konkurentov, tvrdosť podvozku vám miestami bude vadiť, spolujazdcom tiež. Ak teda zrátam neeurópsky dizajn s menším komfortom a nižšou praktickosťou športovo tvarovanej karosérie, nemôžem udeliť viac ako 6 bodov z desiatich. Ak ale prirátam návykový motor, návykový podvozok a radosť z jazdy, ktorú tento nápadný japonský extrémista ponúka, hodnotenie musí stúpnuť aspoň o bod. Toto auto je o pocitoch. Či už sú pozitívne, alebo negatívne, isté je, že v danej triede tak emotívne auto nájdete za takéto peniaze len ťažko. 7 z 10.