Zobraziť galériu

LEGO c't crash Porsche and Bugatti
Zdroj: ADAC

Crashtesty slúžia na to, aby sa predchádzalo následkom pri nehodách. Tento je však trocha iný!

Netradičný crashtest má meniť dejiny nárazových testov. Tie sú fyzicky veľmi náročné a pri vývoji áut sa ich množstvo „spotrebuje“ práve pri „rozbíjaní“, teda pri nárazových testoch. Dnes už o niečo menej, lebo množstvo práce dokážu urobiť počítače pri simulácii.

Samozrejme k tomu viedlo množstvo pokusov, kde sa porovnávali výpočty s reálnymi výsledkami. Nuž a práve tam smerujú moderné metódy počítačovej simulácie, ktoré sa pokúšajú do veľkej miery nahradiť nárazové testy.

Možno to dospeje do momentu, že niekedy bude možné úplne vynechať nárazové testy a spoľahnúť sa len na počítačovú simuláciu. Skúšajú to mnohé inštitúcie, ktoré pracujú na vynechaní reálnych testov v prospech výpočtových metód. Podieľa sa na tom aj nemecký automotoklub ADAC v spolupráci s redakciou technického a IT magazínu c't. Využívajú pritom metódy počítačovej simulácie.

Napríklad v roku 2017 zobrali stavebnicu Porsche 911 GT3 RS zo série Lego Technic a poslali ju proti múriku v rýchlosti 46 km/h. Takmer všetkých 2704 kociek Lega sa pritom rozletelo do všetkých svetových strán. Tu je skrátený dôkaz, aj s počítačovou simuláciou nárazu:

Tento netradičný a bláznivý crashtest sa ADAC a technický magazín c't rozhodli zopakovať po dvoch rokoch. Urobili to však s malou modifikáciou. Porsche 911 tentoraz nenarážalo do pevnej prekážky, ale nasmerovali ho do ďalšieho majstrovského kúska z dielní Lego Technic, do modelu Bugatti Chiron. Model francúzskej značky je na zostavenie zložitejší, stavebnica totiž obsahuje až 3599 súčiastok. Je to výrazne viac, ako má kupé Porsche s motorom vzadu.

ADAC si neustále kladie otázku, či naozaj nebude možné úplne vynechať nárazové testy a spoľahnúť sa na počítačové programy a simulácie aj v prípade skutočných áut. Postupne sa simulácie a reálne crashtesty približujú, takže je celkom pravdepodobné, že o nejaký čas nahradí „rozbíjanie“ áut v mene bezpečnosti počítačová simulácia. Takéto simulácie sa môžu použiť na vyvodenie cenných záverov pre vývoj vozidla. Najmä ak porovnáte ich výsledky so skutočnou haváriou. To je presne to, čo sa stalo pri tejto havárii stavebníc Lego: počítač predpovedal, aké veľké škody budú mať obe vozidlá. A túto predpoveď potom skontrolovali odborníci ADAC. Takto je možné programy zlepšovať, čo nakoniec slúži pre bezpečnosť.

Príprava na túto netradičnú nehodu v havarijnom zariadení ADAC v technickom centre v Landsbergu bola rovnako zložitá ako na skúšku s „veľkými“ vozidlami: osem kamier - každá zaznamenala až 1000 snímok za sekundu - a rôzne akčné kamery by mali zaznamenať, ako Lego Porsche zasiahlo Lego Bugatti. Potrebnú expozíciu vysokorýchlostných snímok zabezpečilo 300 halogénových reflektorov s 1000 W.

Porsche sa zrýchľuje, po niekoľkých sekundách zasiahne zaparkované Bugatti Chiron. Zrážajú sa: Porsche zasiahne B-stĺp stojaceho Bugatti rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu, totálne sa rozpadne a úlomky - dieliky Lego - preleteli nárazovou testovacou sálou technologického centra ADAC v Landsbergu. Bugatti je úplne roztrhané na dve časti, priestor pre cestujúcich v Porsche je zničený. Dummy, teda figuríny vodiča sú pochované pod plastovými časticami, ani jedna z nich „neprežila“. Záver je teda jasný: skutočné nárazové testy sú naďalej nevyhnutné.

Iniciátorom experimentu bol časopis pre IT a technológie c't. IT špecialisti z firmy Dynamore pripravili softvérový program, ktorý rátal s veľkosťou, hmotnosťou a polohou všetkých tehličiek Lego inštalovaných v týchto dvoch automobiloch. Superpočítač potom prevzal prácu v Stuttgart High Performance Computing Center (HLRS). Výsledok sa premietol do takzvanej „jaskyne“, teda do priestoru v tvare kocky. Jeho steny slúžia ako obrazovky a umožňujú trojrozmerné zobrazenie a simuláciu zobrazenia.

Modely v mierke 1: 8 sa po náraze dokonale roztrieštili na jednotlivé kúsky. Nebolo to však iba divadlo na efekt. Vôbec nemalo iba pobaviť. Pri tomto pokuse bol účel zrejmý – slúžil na porovnanie výpočtovej simulácie s reálnou skutočnosťou. Ešte predtým, ako prebehol tento nárazový pokus, sa totiž simuloval najskôr v počítačovom programe. Až potom prebehol reálny náraz. Odborníci pritom skúmali rozdiely.

Výsledok je zrejmý: takmer žiadny kúsok lega nezostal spojený s ďalším. Prekvapenie pre odborníkov v oblasti IT bolo, že poškodenie je oveľa väčšie, ako predpokladala počítačová simulácia. Expert z oblasti bezpečnosti vozidiel Andreas Rigling k tomu dodal: „Simulácie v procese vývoja sú absolútne dôležité, pretože šetria zdroje. Porovnanie však tiež veľmi jasne ukazuje, že skutočný model poškodenia je podstatne ťažší, ako sa počíta v simulácii, takže skutočné nárazové testy sú stále nevyhnutné.“