Zobraziť galériu

Ford Ranger 3,2 TDCi Duratorq Wildtrak facelift 2016
Zdroj: Ján Hargaš

Ford Ranger je doteraz nezosadený kráľ svojho segmentu. Konkurencia však nespí.

Ford Ranger je podľa mňa dlhodobo kráľom segmentu stredne veľkých pikapov s nosnosťou 1 tona. Keďže sú to zároveň jediné autá svojho druhu v Európe, je tiež kráľom pick-upov v Európe. Odkedy som ho do tejto pozície korunoval, a korunovali ho do nej aj predaje v Európe, konkurencia posilnila. Najsilnejšími hrozbami pre Ranger sú inovovaný Amarok s naftovým šesťvalcom Podkapotou, Navara od Nissanu, no najmä legenda segmentu – Toyota Hilux. Tá prišla s veľmi silný balíkom orientovaným rovnakým smerom ako Ranger. Ranger získal pred rokom facelift, ktorý okrem nového americkejšieho imidžu a novších technológií, do kabíny priniesol posilnenie tých pozícií, v ktorých auto viedlo aj dovtedy – ponuka verzií a motorizácií, nosnosť, veľkosť kabíny, komfort na palube a ťažnú silu.

Facelift o pár stupňov zlepšiť nájazdové uhly i celkovo zväčšil automobil ako do dĺžky, tak do šírky. Rázvor zostal rovnaký, zmenila sa spodná časť nárazníka vpredu i vzadu, práve za to má Ranger rovnaké nájazdové uhly vpredu aj vzadu a to na hodnote 28°. Zmeny sa dotkli aj motorového priestoru, facelift priniesol vylepšené agregáty a pozmenené prevodovky. Zvonka charakterizuje novú verziu nová tvár inšpirovaná práve veľkým bratom F-150. 

Ako som konštatoval po prvých jazdách v Slovinských Alpách, auto je kočom i vozom a ešte viac než predtým. Jeho teritóriom je lesná cesta a skutočný terén, no nebojí sa ani diaľnice a dokonca ani v meste si nepripadá ako slon v porceláne. Otázka tak znie, či prvé dojmy potvrdí aj plnohodnotný redakčný test. A bez nejakých veľkých úvah a napínania pripúšťam, že áno.

Ranger som testoval za arktickej zimy – teda aspoň na bratislavské pomery (všetko pod -5 cez deň na juhozápade zvykneme nazývať arktickou zimou a to aj s vedomím, že na Orave vtedy iba zapínajú vrchný gombík na košeli...)

Po prvej jazde s automobilmi s manuálnymi prevodovkami ma v teste čakal tento biely bojovník za rovnosť cesty a terénu s automatickou šesťstupňovou prevodovkou s meničom.

Podkapotou mu chrchotal veľký radový päťvalec s objemom 3,2 litra. Naftový päťvalec s turbodúchadlom s variabilnou geometriou lopatiek dosahuje maximálny výkon 147 kW (200 k) a maximálny krútiaci moment 470 Nm pri 1500 až 2750 ot/min. Motor je po novom vybavený systémom na vstrekovanie močoviny do výfukového potrubia a štandardne disponuje štart-stop systémom. Prevodovka má nové prevodové pomery. O ďalšie zníženie spotreby sa stará elektrický posilňovač riadenia. Ten umožňuje inštaláciu asistenta v jazdných pruhoch, a spolu s ďalšími prvkami sa okrem zníženia spotreby stará o zvýšenie bezpečnosti na palube.

Daný motor tvorí vrchol ponuky tohto modelu. Žiaden benzínový osemvalec teda nečakajte. Toto je surová sila naftového motora vo svojom najlepšom. Motor má svojský hlboký chrapľavý prejav a viac než zrýchlením zaujme ťažnou silou a zvukom pri akcelerácii, ktorý dôsledne informuje chodcov a menšie autá, že sa majú pratať z cesty. V zime si ľahko vypýta aj 15 litrov v kombinovanej prevádzke, všetko záleží od dĺžky jázd a náročnosti práce. Priemer za 650 kilometrov bol 11,4 litra nafty. Vozidlo ale dokáže jazdiť aj za menej. Prekonávanie okresných ciest pokojne zníži priemer aj o dva litre. Na diaľnici si pri rýchlosti 120 km/h zvykne pýtať tesne pod 10 litrov. Mesto síce zvláda, no stojí to viac než by ste chceli a atakuje to úroveň hodnôt, ktoré zažijete s plnou korbou na náročných lesných cestách. Výrobca hlási pre danú špecifikáciu pokles priemernej kombinovanej spotreby až o 1,3 litra. V reále je pokles síce výrazne menší, no stále merateľný. Osobne som pri výrazne nižšej priemernej teplote a o niečo dynamickejšom jazdení narátal o pár deci viac ako pred faceliftom. 

Testovaný Ranger bol tak ako v prvom teste vo výbave Wildtrak a v karosérii Double Cab. Ide síce o verziu s najmenšou ložnou plochou, zároveň o verziu s najväčšou kabínou. Kabína vyhovie i menšej rodine, keby bolo vzadu ešte o kúsok viac miesta, bol by to už vlastne o triedu väčší model F-150.

Ford vybavil Ranger okrem asistenta jazdy v pruhoch, asistentom núdzového brzdenia, adaptívnym tempomatom, rozpoznávaním dopravných značiek, varovaním pred kolíziou, sledovaním mŕtveho uhla, stabilizačným systémom s funkciou predchádzania prevráteniu a kolísaniu pripojeného prívesu, parkovacími senzormi vpredu aj vzadu a parkovacou kamerou. Gro asistenčných systémov patrí do príplatkového balíka, ktorý získate len v prípade vyšších výbav Limited a Wildtrak za cca 1074 eur s DPH. Parkovaciu kameru má napríklad Wildtrak v základe, rovnako digitalizovanú kaplnku prístrojov, kde analógový zostáva už len tachometer. Mimochodom Wildtrak začína na okrúhlych 40-tisíc eur, necelých 42-tisíc s automatickou prevodovkou. To preto, lebo Wildtrak je vrcholná výbava dostupná výhradne s päťvalcom a pohonom všetkých kolies. Za necelých 500 eur si môžete dokúpiť uzávierku diferenciálu a ochranné prvky podvozku v balíku offroad.

Opomenúť nemožno ani systém Sync 2 spojený s 8-palcovým dotykovým displejom s navigáciou. Práve infotainment je jednou z kľúčových noviniek na palube faceliftovaného modelu Ranger. Nový infotainment tak opäť posunul auto bližšie k štandardným SUV modelom. S tým rozdielom, že Ranger sa na terénne auto iba nehrá, skôr sa snaží pochopiť zmysel diaľnic a miest, než by mal čo dokazovať v teréne.

A predsa som ho do terénu zobral i keď do poriadne premrznutého. Ak som teda nechcel skúšať nosnosť ľadu na zamrznutom jazere, výzva znela inak. Lebo dokazovať, že Ranger je schopný prechádzať stredne ťažkým a s dobrým terénnym obutím aj ťažkým terénom je zbytočné, vie to každý a kto to doteraz nevedel, môže si to zapísať do diára ako fakt. Nenazýval by som ho kráľom pick-upov, ak by mal iba peknú masku chladiča, či adaptívny tempomat.

Zaujímalo ma, či auto dokáže ponúknuť komfort aj vo vysokých rýchlostiach na nespevnených povrchoch. Mimochodom, práve naladenie podvozka na pohodlnú jazdu aj napriek pracovnému určeniu je jednou zo silných stránok auta. Pritom Ranger vzadu stále vyznáva listové pružiny, Ford to s podvozkami jednoducho vie. 

Vybral som sa teda na dobre známu zasneženú poľnú cestu, zvolil režim pohonu všetkých kolies (štandardné zimné pneu bez hrotov) a potom už len pridával plyn. Môj rekord bol tesne nad 110 km/h na nespevnenom zasneženom povrchu. Na danom úseku by sa s týmto autom dalo aj viac, no keďže systém pohonu všetkých kolies sa nad touto rýchlosťou vypne, zbytočne som neriskoval.

Vidieť ako sa k vám v oblaku snehu blíži po poľnej ceste tento „ťahač“ vysokou rýchlosťou musí byť impozantné až desivé. Minimálne rovnako ako sedieť v ňom. Schopnosti podvozku môžete teda spoznávať dvojako. Buď pomalým opatrným prekonávaním terénnych prekážok tak ako to máme radi, alebo na hulváta vysokou rýchlosťou s rizikom, že si niečo nevšimnete a skončíte na streche. No keď bol v čase jazdy ten dakar a internet je plný videí... 

Ale teraz vážne, podvozok Rangera vyhľadzuje povrch cesty-necesty lepšie a lepšie priamo úmerne so zvyšujúcou sa rýchlosťou. A keď sa tento dvojtonový kolos odlepí od cesty a následne dopadne na všetky štyri, je to ako skákať po trampolíne... v ľahkom tanku. Tlmiče majú dostatočný zdvih aj na takéto srandy. Po jazde som predýchaval veľmi príjemné dávky adrenalínu a ticho závidel tým, ktorí majú možnosť okoštovať väčšieho amerického súrodenca F-150 v špecifikácii Raptor. Pretože keď toto zvládne (a s prstom v nose) štandardný model menšieho pikapu, aké zverstvá zvládne Raptor? S tým už asi jedine do púšte, pretože v našich končinách vhodný terén nájdete len ťažko...

Ťažké je tiež popísať jazdu rýchlosťou okolo 90 km/h po hutnom snehu, keď auto prehrabuje všetkými štyrmi kolesami, máva zadkom a posádka má pocit akoby sa doslova vznášala nad cestou (a každú chvíľu mohla naraziť). 

Úsek som si dal celkovo štyrikrát, raz som zobral aj polovičku, to bolo kriku... Za volantom vám to také šialené nepríde, najmä preto, že cítite, že to vy a Ranger máte pod kontrolou, no na sedadle spolujazdca, nebodaj vzadu je neistota väčšia. 

V meste sa Ranger príliš dobre necíti, ale vydrží to zo cťou. Nie je totiž ťažké s ním zaparkovať, ak teda nájdete 5,3 metra voľného pľacu. Pomáhajú veľké spätné zrkadlá, cúvacia kamera i parkovacie senzory, no najmä vysoký posed. Problémom skôr je, že sa v meste sotva zohreje na prevádzkovú teplotu. Na to je mesto príliš obmedzujúce. K tepelnej pohode môže prispieť doplnkové nezávislé kúrenie za 2670 eur s DPH. No odolnejší z nás tých 10 kilometrov vyčkajú, prípadne si môžu pustiť vyhrievanie sedadla.

Motor má svoj typický chrapľavý prejav s vyššou mierou hlučnosti pri akcelerácii – najmä za studena. Automatická prevodovka štandardne pomáha preklzom meniča, no správanie sa v štýle CVT sa vyskytuje len tam, kde je to nanajvýš nutné (nižšie rýchlosti). Radenie po zohriatí prevodovky prebieha úplne neciteľne, plynulo. Auto samozrejme disponuje aj redukciou, no tú som v tomto prípade využiť nepotreboval. Dostanete sa k nej prostredníctvom otočného ovládača. 

Ranger sa skutočne môže pochváliť dostatočne priestrannou kabínou, aby poňal štvoricu dospelých pasažierov. Dvoch z nich môžu vzadu vystriedať deti v sedačkách. So zakrytým ložným priestorom sa z neho stane výborné kombi a viacúčelovosť ešte stúpne.

Hodnotenie

Konkurencia nespí a pochopila trend, ktorý hlása Ranger. Modely SUV majú v rybníku rybu, s ktorou sa v teréne nemôžu porovnávať a nie sú ani o toľko lepšie na cestách ako by vzhľadom na svoje cenovky chceli. Ranger vo verzii Wildtrak nie je lacný, no táto výbava je nielenže najvyššia, je najmä imidžová.

Automobil dokáže konkurovať modelom SUV, stále je to pikap, pracovný nástroj, iba rafinované odetý do džínov, vyťahaného trička a so smartfónom v ruke. Vďaka brade zapadá výborne, aj keď on si tú bradu každý deň nečeše a nehladká. On sa nesnaží vyzerať ako drevorubač, on drevorubač je, prišiel však do mesta a patrične sa ohákol/vyštafíroval/nastajloval.

V kabíne nie je nič iné než tvrdé plasty, ale v prípade Rangera to nikto vytknúť nemôže. Motor je o niečo hlučnejší, opäť to nik vytýkať nebude, pretože vedieť o tom, čo sa deje v strojovni, chce každý kapitán (možno nie úplne každý, dnes je totiž kapitánom naozaj každý...)

Ranger je stále kráľom, no už nie tak suverénnym ako pred istým časom. Taký Hilux mu šliape na otlaky ale predbehnúť ho nedokáže. Vďaka faceliftu si korunu udržal a stále je najlepšou voľbou nielen pre záujemcu v Európe. O tom, že sa tento Ochranca podaril, svedčí aj fakt, že sa auto v blízkej budúcnosti oficiálne vráti na domovský trh v USA. Nie je to auto pre každého, no kto raz okúsi, bude mať preň slabosť rovnako ako ja. 9 z 10.