13.07.2020

TEST: Hyundai i10 – účtovníkov sen

Keby boli všetky autá takto malé, zápchy by boli kratšie. A vzduch by bol čistejší.

Malé auto je dnes nadávka. V ostatnom čase ale o malých autách píšem akosi často. A možno vás to prekvapí, ale píšem o nich s radosťou. Veľké autá sú fajn, jasné. Ale veľké auto nie je odpoveďou na všetko. Veľké auto je v meste iba mrhaním materiálom a priestorom.

Malé auto však pokojne zaparkuje aj do malej štrbiny medzi pozdĺžne zaparkovanými autami, ľahko s ním prechádzate úzkymi uličkami, ľahko vojdete do podzemnej garáže, a keďže je zároveň obvykle ľahké, stačí troška sily v motore a jazdíte ako s elektroautom.

Keď som naložil do auta päťčlennú posádku a pozrel do spätného zrkadla, spomenul som si v koľkých väčších a podstatne drahších autách sa posádka k sebe tisla rovnako, možno ešte viac. A pritom z tohto auta aj videli, aj sa chvíľu usmievali. Aj boli po hodine jazdy ohučaní, ulepení. Skrátka tak, ako sa na cestu s maximálnym počtom osôb na palube patrí.

Toto autíčko nie je rodinné v tom základnom zmysle slova a ísť s ním do Chorvátska na dovolenku je riadny úlet. Na druhú stranu pre jednotlivca, prípadne dvojicu, ktorá trávi väčšinu svojich jázd v meste a najbližšom okolí je i10 výborný spoločník. Rovnako výborný je ako mama taxi, ba aj tata taxi. Vidieť ako sa rodičia spolužiakov vašich detí trápia s parkovaním obrovského SUV pred školou, ako cúvajú a nervujú sa... To môže byť celkom lahôdka. Ale pozor na pubertálne deti, tie nemusia byť s takýmto mama/tata taxi spokojné. Lebo viete, v pubertálnych časoch je všetko nevýznamné akosi významnejšie.

i10 má 3,67 metra na dĺžku, rázvor je 2,425 metra a šírka je 1,68 metra. Jasne z toho vychádza, že parkovanie s ním je ľahké. Nie je také ľahké ako s Renaultom Twingo a Smartom, ktorí vďaka umiestneniu motoru vzadu majú lepší rajd a polomer otáčania. Rozdiel to ale nie je veľký a Hyundai i10 manévruje ľahko. Pomáhajú aj parkovacie senzory, aj parkovacia kamera. Prvky, ktoré ľahké ešte zľahčujú a robia z autíčka parkoviskovú brnkačku aj pre začiatočníkov.

Potešila ma priestrannosť kabíny. To autíčko je doslova ako trojlavica s dvomi kreslami v jednom smere, ktorú niekto obalil do plechu, skla a plastu a bachol to na kolesá. Vzadu som odviezol dve ženy a jedno dieťa. I keď k sebe mali blízko, nemuseli sa hrbiť a ani veľmi tlačiť. Polhodinovú cestu zvládli bez problémov, hodinová už bola náročná na vnímanie komfortu. Časom sa viac sťažovali na miesto, na teplo a na tvrdosť a hluk podvozku. Veci, ktoré vodič a spolujazdec vôbec nevnímali. Majú totiž pohodlné sedadlá a dostatok priestoru pre svoje údy. Teplo začne byť problém vždy, keď je vonku nad 20 stupňov a auto nemá výduchy ventilácie aj pre zadné sedadlá. To i10 nemá. I keď testované auto malo tónované sklá, množstvo osôb v ňom znižuje komfort jazdy.

Auto na päťčlenné jazdy nie je určené, ale paradoxne to zvláda lepšie ako viaceré väčšie vozidlá na hranici segmentov B a C. Pritom toto je jasný segment A, kde sa okrem Twinga a Smarta nachádza napríklad trojica súrodencov Toyota Aygo, Citroen C1 a Peugeot 108. Hyundai ich tromfne v ponuke priestoru pre zadných pasažierov a podľa mňa aj v komforte jazdy vďaka lepšiemu odhlučneniu.

Podvozok je pochopiteľne jednoduchý, vpredu McPherson, vzadu torzná tyč. Odskoky zadnej nápravy v zákrutách teda je ľahké registrovať aj pri nižších rýchlostiach, no dráma sa nekoná. Zadná náprava je tvrdšia, a tak väčšinu situácií zvláda. Iba tí vzadu to cítia v chrbtici. Predok drží pekne, zvláda aj ostrejšie jazdenie. Veľké diery počuť a cítiť, no vpredu je to v rámci segmentu vysoko nadpriemerné. Ani hlučnosť jazdy pri vyšších rýchlostiach nie je nepríjemná, no počúvanie rádia (DAB) je náročnejšie. Reproduktory sú možno o generáciu lepšie, no predsa je to záchodový zvuk. Aj v najvyššej výbave sú len dva. Plechový zvuk so značnou ozvenou je zreteľný najmä vo vyšších rýchlostiach, keď musíte audio zosilniť. Lepšie je to pri streamovanej hudbe, ktorá je sama o sebe čistejšia a nemá tak zbytočne prebasovaný zvuk ako slovenské rádiá. Streamovaná hudba je relatívne dobre podaná, horšie je to tiež pri vyššej hlasitosti.

Posed za volantom je pohodlný. Jeho najväčšou devízou je dostatok priestoru vo všetkých smeroch, druhou najväčšou sú dobre anatomicky tvarované operadlá s kvalitnými penami a tretia najväčšia výhoda je nastaviteľná hlavová opierka. Práve preto je i10 účtovníkov sen. Každý kto trávi hodiny za počítačom časom nadobudne problém s krčnou chrbticou. Ani jeden z konkurentov nemá nastaviteľnú hlavovú opierku do štyroch smerov tak ako i10. Maximálne ju môžete dať vyššie. Aj to nie u každého. Však Smart?

Ďalším benefitom je dobre nastavená lakťová opierka vo dverách i samostatne sklopná lakťová opierka na operadle vodiča. V zásade tak má vodič v aute komfort o jednu až dve triedy vyšší ako by „po správnosti“ mal mať. Znamená to, že ak máte radi svojich zamestnancov a hľadáte malé kuriérske auto do mesta – i10 je najlepšie. To isté platí aj pre jednotlivcov. Ak seba a svoju chrbticu máte radi, no päťmetrový luxusný povoz je priveľa, tento drobec dokáže viac, než by ste čakali.

Automobil ponúka asistenta pre jazdu v pruhoch a už v základe má klasický tempomat. Na cestách mimo mesta oceníte dobré osvetlenie. Tu je to len priemer. Projektory síce sľubujú lepšie a presnejšie svietenie, prémiové halogénové žiarovky do obyčajných svetiel ale podajú lepší výkon. Nie sú však zlé a pri nižších rýchlostiach je možné zočiť aj zver popri ceste.

Riadenie je fajn, nie je zbytočne preposilované, ani príliš športové. Výborne padne do rúk volant obšitý kvalitnou kožou. Výborné tiež je, že je volant multifunkčný a všetko potrebné viete ovládať bez skladania rúk. Ak ide o ovládanie, i10 má nový infotainment a skutočne veľký displej. Ten ponúka množstvo informácií, nastavení, je prehľadný a môžete naň premietať  obsah smartfónu CarPlay a Android Auto.

Potešila ma radiaca páka. Prevodovka má len päť stupňov, no vôbec to nevadí, aspoň sa človek nenakvadlá.

Prevody sú dobre nastavené s dostatočnými odstupmi. Zároveň ani na diaľnici nemá auto privysoké otáčky, no dosť, aby vedelo solídne zrýchľovať. Pri 140 km/h točí necelých 4000 ot/min, ale hluk v kabíne tým výrazne nezvyšuje. Ten je už dosť vysoký vďaka aerodynamickému šumu, ale nie tak vysoký ako u konkurentov. Spomeniem Twingo/Smart, ktoré jazdu viac ako 120 km/h vyslovene neznáša.

Späť k radeniu – s pákou sa pracuje dobre, na segment má peknú kulisu a je presná. Horšie je to so spojkou. Tá je nastavená viac podpätkovo a záber má v hornej časti pohybu. Vyššie než iné. Ťažko som si zvykal a občas som sa rozbiehal ako v autoškole...

Podkapotou bol výkonnejší z dvojice atmosférických motorov. Veru tak, žiadne turbo, žiadne priame vstreky. Vyberať môžete buď z 1,0 litrového trojvalca, alebo z 1,2 litrového štvorvalca. Oba sú kombinované alebo s 5-stupňovou manuálnou, alebo s 5-stupňovou robotizovanou prevodovkou. Testovaný motor mal objem 1,2 litra a maximálny výkon 61,7 kW (84 k) a maximálny krútiaci moment 117,6 Nm pri 4200 ot/min. Výkon je postačujúci. V meste reaguje svižne a na semaforoch nie je žiadnou brzdou. Zároveň obstojí aj pri testoch pružnosti, i keď nemožno čakať zázraky. Je to však lepšie ako atmosférický PureTech v aute ako C3. V konkurenčnej C1 je to porovnateľné. Čo tým chcem povedať? Že malý motor v malom aute je jedna veľká radosť. Či s turbom, či bez neho. Bez turba a bez priameho vstrekovania a bez GPF filtra máte záruku nižších servisných nákladov. A to je pri drobnom aute dôležité.

Poďme k pružnosti. Pri tomto aute je asi najzaujímavejšia tá zo 60 na 100 km/h. Práve tá je kľúčová pri predbiehaní pomalších objektov na cestách vrátane traktorov, autobusov a ďalších spomaľovačov. Na treťom prevodovom stupni zrýchli i10 zo 60 na 100 km/h za 9,48 sekundy. Pri zrýchlení z 80 na 120 km/h na rovnakom stupni prebieha zrýchlenie za cca 10,48 sekundy. Oba parametre sú na takého drobca dobré. Prvý test pružnosti by dopadol lepšie, ak by som štartoval z 2. stupňa. Vo všeobecnosti sú tieto čísla podpriemerné. V rámci malých áut však môžem hovoriť o priemere a v prípade viacerých áut dokonca pozitívne prekvapujú. S autom sa predbiehať dá, vozidlo zrýchľuje aj nad 100 km/h v prijateľnom tempe a nemá problém ani s jazdou rýchlosťou 140 ba 150 km/h. Nepodlieha tak bočnému vetru ako spomínané Twingo.

Keďže ma jazda s týmto autom bavila, moja priemerná spotreba bola 6,9 litra. Upozorňujem však, že kto bude s týmto drobcom jazdiť takým štýlom ako ja, mal by si kúpiť väčšie a výkonnejšie auto. Najmä preto, lebo priemer zahŕňa 50% jázd po diaľnici, 40% jázd po okresných cestách a iba 10% nájazdu tvorilo mesto. Ku koncu testu som zvoľnil tempo a spotreba klesla o liter na 5,9. Stále som nebol brzdou premávky, no viac som premýšľal a predbiehal len keď to bolo vyslovene nutné. Tento údaj je tak bližšie k tomu, čo by ukazovateľ ukázal budúcemu užívateľovi, ak by s autom jazdil mimo mesta. Na okresných cestách sa dá ešte za menej. Miestami aj pod 5 litrov. V meste to ale bude skôr za 6,5 až 7,5 litra v závislosti od jazdnej situácie a hustoty premávky i jazdného štýlu.

Hyundai i10 potešil. Je to malé auto, no skrýva v sebe prvky, ktoré ešte donedávna v malom aute neboli dostupné. Ponúka konektivitu, pohodlie za volantom, pekné materiály, hodnotné detaily a vzdušnú kabínu, ktorá je vďaka využitiu svetlých textílií a plastov pocitovo väčšia než je v skutočnosti. Jednoducho auto maximálne využíva potenciál, ktorý mu skromných 3,6 metra dĺžky poskytuje. I keď je ponuka s trojvalcovým motorom lákavá, myslím, že peniaze za štvorvalec sú dobrou investíciou. Nepochybne do vyslovene mestského prostredia trojvalec stačí, ale človek nikdy nevie kedy bude musieť jazdiť aj mimo mesta a tých pár koní vie drobcovi pomôcť.

Motor má prijateľnú spotrebu, solídny výkon a je dobre odhlučnený. Isteže nie je hlučnosť lepšia ako v násobne drahších autách, ale v porovnaní s podobne veľkými autami je izolácia vonkajšieho prostredia nadpriemerná. A aby som prilial trošku oleja do ohňa, je lepšia aj ako v niekoľkých konkurenčných elektromobiloch. Ak by som si toto auto skladal, vyberám manuálnu prevodovku s testovaným motorom a výbavu Comfort. Cenníková cena je 11 790,- aktuálne poskytuje výrobca bonus s ktorým auto štartuje na úrovni 10 290 eur. Za 12-tisíc som si v konfigurátore vyskladal auto s klimatizáciou i s veľkým displejom, projektorovými svetlami a ďalšou výbavou. Testovaný kúsok síce dokázal viac, ale už za tých 12-tisíc máte auto, ktorému vlastne nič nechýba. Sympatická je aj dvojfarebná kombinácia, no ja som volil jednofarebnú s červeným lakom.

Hyundai i10 je aktuálne najlepšou ponukou v rámci segmentu A. Dokáže konkurovať aj autám zo segmentu B. Priestorom, výbavou i jazdnými vlastnosťami. Drobca netreba podceňovať. Má to za 7 z 10.

Technické údaje

Model: Hyundai i10
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1197
Prevodovka: 5-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.): 61,7/6000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 117,6/4200
Maximálna rýchlosť (km/h): 171
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 12,6
Spotreba kombinovaná (l/100 km): 5,1-5,8
Dĺžka/šírka/výška (mm): 3670/1680/1480
Rázvor náprav (mm): 2425
Objem batožinového priestoru (l): 252
Objem palivovej nádrže (l): 36
Pohotovostná hmotnosť (kg): 932-1007
Užitočná hmotnosť (kg): 498
Rozmer pneumatík: 195/45R16
Základná cenníková cena modelu (s bonusom): 8890 €
   
Cena testovaného vozidla: 16 270 €

AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku