Zobraziť galériu

Hyundai Santa Fe
Zdroj: jh/jm

Santa Fe je ďalším z modelov značky Hyundai, ktoré sa odlišujú od ostatných i od všetkého, čo je aktuálne na trhu.

Kým iní sa snažia svoje jednotlivé modely čo najviac združovať a odlíšiť ich od seba len vonkajšími rozmermi a niektorými detailami, Hyundai už dávnejšie rozhodol, že táto nudná politika je mimo neho a on chce každým modelom povedať svojský unikátny príbeh. A presne taký príbeh, príbeh plný zvratov a prekvapení je modelový rad Santa Fe. Auto pomenované po voľačom americkom trochu americky aj pôsobí, no najväčšmi pripomína model Discovery tretej generácie. Nie ten súčasný oblý a divný, ale ten hranatý, ktorý napriek svojej až legendárnej nespoľahlivosti stále týra naše cesty, svojich neúnavných majiteľov i nás všetkých svojou nespochybniteľnou prítomnosťou.

A presne do tohto vlaku nastúpil model Santa Fe. Model, ktorý v ostatných dvoch generáciách (ktoré by sa dali nazvať aj jednou, lebo vyzerali rovnako) bol presne taký ako predtým – oblý a o trochu viac orientálny. No tu si Hyundai celkom uletel a kým sa všetci, vrátane mňa, zabávali na vyslovene ohyzdnej zadnej časti a vymýšľali modelu prezývky, prišiel rad na test a do redakcie dorazilo auto v tej najunikátnejšej farbe akú Santa Fe aktuálne ponúka a v tej najprémiovejšej výbave akú má k dispozícii. Edícia Caligraphy v bronzovej matnej metalíze. Krásne to stvorenie.

Prvýkrát mi nevadí hnedá

Hnedé autá sú... ako by som to veľmi slušne povedal... Nie, to slušne nejde. Hnedé autá sú skrátka hnedé a azda každý bez poruchy zraku vidí, že s nimi niečo nie je v poriadku. Dokonca aj mnoho majiteľov, ktorých hnedá metalíza spočiatku osloví, neskôr s prekvapením sebe vlastným zistia, ba uvedomia si, že si naozaj kúpili hnedé auto.

A aj toto je hnedé, ale veľmi mu to svedčí. Asi by som nakoniec predsa len nenabral odvahu kúpiť si hnedé vozidlo, ale uznávam, že táto hnedá (bronzová!) je veľmi vydarená a autu veľmi pasuje. Dokonca jeho výrazný dizajn povyšuje na ešte výraznejšiu úroveň. A kto sa odváži zadovážiť si takto zvýraznené výrazné vozidlo? Niekto s veľkou dávkou odvahy? Azda skôr niekto kto má rád autá, ktoré sa vymykajú zo sivej a sú natoľko uletené, aby zaujali aj napriek tomu, že pod tou nablýskanou prikrývkou vlastne skrývajú obyčajné nudné priemerne motorizované vehikulo so schopnosťou prevážať väčšie množstvo substrátu pasažierov a ich batožiny.

Toto je šesťmiestna verzia. O človeku, čo si ju kúpi môže hovoriť všeličo, no isté je, že tých pasažierov v druhom rade si cení mimoriadne, kým pasažierov v treťom rade, len tak zbežne. A moje deti milujú tretí rad v testovacích autách. Je to fajnová skrýša. A zvyšok bližších i vzdialenejších rodinných príslušníkov zas počas testu tohto automobilu ocení pohodlie, ktoré dve samostatné kreslá v druhom rade poskytujú. Isteže sú polohovateľné, posúvateľné, nastaviteľné a veľmi dobre anatomicky tvarované. Ich nastaviteľnosť je v istom duchu limitovaná, ale vyhovejú všetkým rozmerom pasažierov.

Poďme sa trafiť a poďme si pípať

Nové Santa Fe podobne ako súčasný Tucson a ďalšie nové modely verí v tlačítkové, či skôr kapacitné ovládacie panely. Nie však na volante, ale v strede palubky. Nuž, keby tam boli skutočné tlačidlá ako v nedávnej minulosti, fandil by som im aj ja. Ale toto je naozaj dotyková plôška jedna vedľa druhej a za jazdy je niekedy obzvlášť náročné spustiť si vyhrievanie sedadiel, či zvýšiť, ba znížiť teplotu, alebo skrátka trafiť jedno z tlačidiel. Vo väčšine prípadov to končí upozornením, že sa nevenujem jazde. No nevenujem, snažím sa trafiť tlačidielko, ktoré teda pomocnú ruku nepodá. Pokojne ho aj trikrát trafím, no ono chce veľmi jasný a konkrétny dotyk, nielen také ohmatanie po bokoch... Rozmýšľam kam som to až zašiel. Nevadí.

Najvyššia výbava je skutočne vysoká. Kožené všetko čo sa dá, kvantum odkladacích priestorov, dvojica výborne fungujúcich nabíjacích bodov pre smartfóny, head-up displej a čo ja viem čo ešte... (viem, ale nechce sa mi to vypisovať).

V kabíne sa cítite naozaj dobre. Akýkoľvek rad si vyberiete a dobre sa cíti aj vodič. Ten pritom nie je až tak vysoko posadený, takže nestráca úplne zmysel pre realitu a nepripadá si ako vodič nákladnej Tatry. To možno nie je také fantastické pre ego, ale pre racionalitu jazdy predsa len je.

Už som ho spomenul, no predsa sa k nemu vrátim – infračervený snímač pozornosti umiestnený na stĺpiku volantu. Dalo by sa ho umiestniť aj lepšie? Možno, najmä by sa dali vychytať jeho mušky. Niekedy začne pískať aj v momente, keď venujem pozornosť riadeniu, no v noci cez nasadené dioptrické okuliare myslí, že pozerám ktovie kam. Ale je to dobrá vec. Najmä ak sa počas cesty začnete venovať infotainmentu a myslíte si (ako ja), že priebežne máte prehľad a pozeráte aj vpred. No nie vždy je to tak. Čas je veľmi relatívny a v tomto prípade sa zapeklitý výber niečoho na displeji infotainmentu, či na ostatných dotykových plôškach môže skomplikovať a razom pred seba nepozriete každú sekundu, ale aj dve, či tri. A za ten čas sa pri 90 km/h na ceste udeje dosť veľa.

Ostatné asistenčné systémy rád vypnem. Konkrétne dvojicu z nich – upozornenie na rýchlosť a jazdu v pruhoch. Oba sa našťastie dajú vypnúť na volante. Prvé dni som ich vypínanie realizoval cez menu infotainmentu. A to je oštara, no aj tú radšej absolvujete, lebo pípanie je obzvlášť hlučné a otravné. Ak by ste sa chceli popasovať s ďalšími asistentmi, môžete si nastaviť skratku cez hviezdičku na volante a to vám ušetrí dobrých pár krokov v menučku.

Ďalší asistenti sú bežne precitlivení a otravní, ale tak ako ten infračervený, aj títo vám v konečnom dôsledku pomáhajú a znižujú štatistickú pravdepodobnosť nárazu. A ten lane assist sa na diaľnici obvykle naozaj hodí. Rovnako tak upozornenie na rýchlosť v cudzine.

Jazda z hľadiska komfortu je dobrá. Auto i na veľkých kolesách dobre znáša nekvalitné povrchy ciest. Dobré je odhlučnenie, dobré je tlmenie. Vlastne viac ako dobré, ak za dobré považujeme číslo 3.

Na pozdĺžnych nerovnostiach ale počuť, že konštrukcia si s veľkými rozmermi poradí skôr priemerne, lebo kde-tu sa ozve zavŕzganie plastov a skrátka cítiť, že vozidlo by pri tejto veľkosti pokojne znieslo zo dve stovky kilogramov dodatočných kovov v podobe výstuží. Lenže to v tejto cenovej relácii nie je úplne uskutočniteľné, zvlášť, keď by to znamenalo výraznejšie prekročenie dvojtonovej hranice. A tam by už asi jednašestka nestačila.

Podkapotou štyri valce

Jasné, že si mnohí roduverní Slováci radšej kúpia dvadsaťročné šesťvalcové dymiace Discovery, než štvorvalcový hybrid. A vôbec sa im nečudujem, veď počiatočné náklady sú aj s drahými opravami stále nižšie, než pri novom Santa Fe. Ale zároveň som milo prekvapený z toho, ako si tento hybrid s veľkým Santičom poradí. Spoločné zrýchlenie turbomotora a elektromotora dokáže veľké a hranaté auto rozhýbať celkom ľahko. Ako som spomínal, je to o hmotnosti. Autá v tejto veľkosti u prémioviek obvykle výrazne prevyšujú úroveň dve tony, kým Santa Fe sa do nich v niektorých výbavách aj zmestí. To autu umožňuje jazdiť s lepšou spotrebou i s dostatočnou dynamikou a potrebu hľadať auto s vyšším objemom môžete rovno zabaliť. Priemerná spotreba bola po teste 9,3 litra benzínu na 100 km. Keď to porovnám napríklad s konkurenčným Highlanderom od Toyoty. Rozdiel +0,6 litra oproti Highlanderovi testovanom v rovnakom počasí je zanedbateľný. Najmä keď si uvedomím, že Highlander je nastavený viac americky a vodiča skôr láka ku komótnej pohodovej jazde. To Santa Fe je nastavením riadenia a aj samotnou jazdou omnoho živším autom a väčšmi ma lákal k stláčaniu plynu.

A aj v tejto kategórii je prekvapivo dobrý. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h je podľa tabuľky necelých 10 sekúnd, ale pružnosť znesie porovnanie s akýmkoľvek naftovým SUV. Zo 60 na 100 km/h za 5,45 sekundy a z 80 na 120 km/h za 6,65 sekundy sú výborné časy. Mimochodom sú o sekundu v oboch prípadoch lepšie ako u Highlandera a ten si píše do papierov 250 koní. No je aj o niečo ťažší.

Pružné zrýchlenie je navyše veľmi lineárne. Máte pocit, že ani neprebieha obzvlášť rýchlo, no po krátkej chvíli máte predbehnutú aj trojicu pomalších áut a fičíte za dobrých 600-700 eur...

Výhodou je, že nástup plnej palby je rýchly. Hyundaiu sa podarilo veľmi dobre odstrániť neduh mnohých konkurenčných hybridov. Jeho elektromotor má dosť síl a prudké pripojenie spaľovacieho motora nie je sprevádzané žiadnym trhnutím, či inou nepríjemnosťou. Toto má Hyundai zvládnuté tak ako najlepší na trhu – nespomínam Toyotu náhodou. Nevýhoda z hľadiska spotreby pre Santa Fe je pritom pohon všetkých kolies mechanicky prostredníctvom kardanu. No ako vidíte, nevýhoda nie je veľká a pri viacerých situáciách môže byť mechanika výhodnejšia. I pri ostrých prejazdoch zákrut. So Santa Fe sa dá jazdiť rýchlejšie aj v serpentínach. Náklony karosérie nie sú extrémne a keď už na mokrom povrchu prichádza šmyk, dobre ho cítiť v riadení i v „bokoch.“ Auto je teda prioritne nedotáčavé, no pohon všetkých kolies to do značnej miery dokáže neutralizovať a model nelezie von z každej zákruty ako kváder, na ktorý sa snaží ponášať.

Santa Fe ma v každom ohľade príjemne prekvapil. Prekvapil, lebo som nemal žiadne veľké očakávania. Iste, je to veľké a priestranné prevážadlo, no jeho šesťmiestne usporiadanie skutočne stojí za úvahu. Model je z praktického hľadiska dobre premyslený a aj posúvanie sedadiel v druhom rade dáva predpoklad k častejšiemu využívaniu sedadiel v treťom rade. Zakaždým, keď pozriem do papierov ma prekvapí ako môže takéto dizajnovo vyvážené (myslím pomer dĺžky kapoty a kabíny) byť natoľko priestranné s celkovou dĺžkou „len“ 4,83 metra. Ak by mal v údajoch päť metrov, vôbec by som sa nečudoval.

No a potom je tu cena. A tá je z môjho pohľadu taktiež výborná. Santa Fe minulej generácie vedel byť v rôznych zľavách a so staršími motorizáciami zapísaný v cenníkoch aj s cenou pod 40-tisíc. Dokonca celkom výrazne. To pri Santa Fe novej generácie nehrozí, ale stále ho viete mať pod 50 a to je z hľadiska konkurencie naozaj dobré. Už v základnej výbave je veľmi dobre vybavený a už v základnej výbave si viete vybrať všetky tri sedadlové verzie. Ak teda ide o porovnanie vozidiel z kategórie 5+2 a 4+2, v mojich očiach Santa Fe neprekoná ani jedno z áut ako Sorento, Kodiaq, či Highlander. Každé z nich je dobré, každé z nich dosť píska a otravuje asistentmi a každé z nich má v niečom na vrch. Ale po zrátaní všetkých pre a proti nie je ani jedno výrazne lepšie. A taký štýl a unikátnosť nemá ani jedno, ani zadok pri ktorom neviete, či si chcete zakryť oči, alebo len tupo zízať. A to sa taktiež cení. Otázkou už je len, či si to ceníte aj vy. 8 z 10 bodov.

(PS: sorko za zníženú kvalitu foto, karta zmizla, zostali len mobilovky)