Zobraziť galériu

Dacia Duster Hybrid
Zdroj: Jozef Murárik

Dacia Duster prvej generácie bola autom, ktoré za málo peňazí poskytovalo veľa muziky a pohodlnú cestu zároveň.

Ďalšie nasledujúce generácie už toľko toho komfortu neponúkali. Myslím podvozkovo. Auto sa už v druhej generácii stalo výrazne tvrdším. Podvozok vymenil pokojné pohupovanie za väčšiu odolnosť pred bočnými náklonmi a teda lepšie jazdné vlastnosti. Tretia generácia nie je iná, no predsa sa ku komfortnému ladeniu vracia a v niektorých ohľadoch je tak revolučná ako práve tá prvá generácia. Možno nemá taký mäkký podvozok, no príchodom hybridného systému sa auto vyšvihlo v komforte jazdy. Podvozok je pritom príjemný, nie zbytočne tvrdý, ale ani netúži po francúzskom pohupovaní v rytme nerovností.

Zopakujme si základné fakty – nový Duster je skutočne nový a po dekáde to aj skutočne cítiť. Auto je drahšie, než bolo doteraz. Môže za to nová tuhšia a bezpečnejšia platforma, nové asistenčné systémy, nové elektrické komponenty i zvyšovanie cien vo všeobecnosti. Duster začína na cene 18-tisíc eur. I keď ani základná výbava nie je zlá, keď už si človek kupuje Duster a nekupuje stovku áut do firmy, ale auto pre seba, siahne po dvoch najvyšších výbavách – Journey a Extreme. Tu teda cena už od štartuje na 21 150 s jednolitrovým motorom a LPG pohonom. Dobrá a hlavne úsporná voľba pre pokojne jazdiacich motoristov. Trápil som tento motor vysokou dynamikou a aj keď vzdoroval dobre, predbiehanie je tak trochu alchýmia a obzvlášť hore kopcom, či pri vyššej rýchlosti je na hranici zdravého rozumu. Ale motor zvládne aj diaľničné tempá a ani veľmi nepapá. Ďalšou voľbou je prepĺňaný trojvalec s objemom 1,2 litra a to buď vo verzii s predným pohonom, alebo s pohonom oboch náprav. Jazdil som práve druhú menovanú verziu.

Rád by som povedal, že ma auto prekvapilo úspornosťou, no tú som takpovediac očakával. Čo som však vôbec nečakal bola dynamika. Okamžité reakcie na stlačenie plynu a ťah na bránu akoby auto ani nemalo mechaniku klasickej štvorkolky spojenu s malým trojvalcom. Ľahké prevody by som za tým hľadal, ale ani tie to neboli. A dokonca ani hmotnosť, i keď je pravda, že Duster je ľahší, než jeho súčasníci. Skrátka kombinácia viacerých faktorov bez jednoznačného vplyvu ktoréhokoľvek z nich. No a potom je tu verzia, jediná verzia s automatickou prevodovkou – hybrid. Vraj o 10 koní vyšší výkon ako štvorkolka, no v skutočnosti nie je najrýchlejším Dusterom v ponuke. A úprimne, nie je ani najúspornejším. Tým je práve LPG verzia. A aj väčšie turbomotory dokážu v zimných podmienkach jazdiť s rovnakou spotrebou a v mojom prípade dokonca s nižšou (4x4 Duster to zvládol jazdiť o pol litra úspornejšie ako hybrid a to pri prevahe krátkych mestských jázd v zime).

Najväčšou devízou hybridného systému je komfort. Hladkosť chodu, bleskové reakcie na stlačenie plynu, solídna pružnosť, predvídateľnosť systému a samozrejme absencia kvadlania šaltpákou. Vrátim sa ale k tomu prvému. Lebo práve hladkosť chodu považujem v prípade moderných fullhybridov za ich najväčšiu devízu. V podstate necítite žiadne radenie, žiadne zmätené spojky, žiadne popletené meniče.

S tým rozdielom, že tu akoby strácate kontrolu nad tým, ako a koľko spaľovací motor ide a prípadne hučí vo vysokých otáčkach. Lebo to je práve slabšou stránkou tohto systému. Keď sa vybije batéria, systém začne reagovať tak trochu panicky, pustí spaľovací motor na vysoké otáčky a nechá ho tak hučať pokojne aj pri státi na semafore, či v kolóne. Viete si asi predstaviť ako smiešne si pri tom pripadáte. Toto je softvérová vec, ktorá sa týka aj uplatnenia hybridu v materskom Renaulte – v modeli Captur. Auto si skrátka musí lepšie sledovať úroveň SoC a na základe toho sa lepšie rozhodovať, kedy je vhodnejšie motor pustiť a kedy nie. A druhá vec, zišlo by sa lepšie odhlučnenie. Toyota na to postupne prichádza, príde na to aj Renault.

Aj to je dôvod, prečo hybrid je ešte stále dosť náchylný na jazdný štýl vodiča i na podnebie a dĺžku trás. Pokiaľ skrátka nejazdíte tak, ako s autom s nižším výkonom, nebudete mať spotrebu ako s autom s nižším výkonom.

Hybrid je ale funkčný už dnes. No ak čakáte zázračné spotreby, budete sklamaní. Skôr sa tešte z toho, že vo vašej obľúbenej Dacii je systém pohonu, ktorý je omnoho komfortnejší ako dvojspojkový automat z minulých generácií. Auto s ním jazdí plynulo a vie byť aj dynamické. No a ak chcete šetriť, viete. Pri zachovaní komfortu jazdy.

Zrýchlenie zo 60 na 100 km/h prebiehalo počas testu za 6,34 sekundy, čo je len tesne nad čas v tzv. dobrom priemere. Z 80 na 120 sa už ale ukázalo tých 145 koní a auto zrýchlilo za 7.34 sekundy, čo je nad úrovňou dobrého priemeru. Znamená to, že s hybridným Dusterom sa predbieha dobre, i keď úplný trhač asfaltu to nie je.

Priemerná spotreba počas testu kulminovala na úrovni 6,9 litra na 100 km. Jazdím dynamickejšie, to je pravda, ale Duster zas extra veľa dynamiky navyše nemá. Druhá strana mince bola, že pri teplotách okolo nuly som časť jázd absolvoval iba na kratších mestských trasách, keď sa motor sotva zohrial a už som ho vypínal. Spotreba však v zime veľmi neklesala ani na okreskách a na diaľnici zvykla ešte o necelý liter stúpnuť. Chvíľkovú nádej mi dal režim B prevodovky s intenzívnejšou rekuperáciou, no aj to ma prešlo a vo finále sa spotreba takmer vyrovnala – 6,8 litra. Ak už sa ale motor zohreje a jazdíte skôr na spotrebu, respektíve defenzívnejšie (nepredbieham keď vyslovene nemusím a šetrím peňaženku) zvládnete orezať tak približne liter. Štvorlitrové spotreby ale možno dosahovať azda len na dolnej zemi a veľmi opatrnou jazdou. Čo by sa vám podarilo asi aj tak. S manuálnou prevodovkou a 4x4 trojvalcovým Dusterom som týždeň predtým jazdil za 6,3 litra a nakladal som mu ešte o kus viac a boli tam aj terénne vložky.

Ak teda hľadáte najlepšieho súčasného Dustera, nie je to štvorvalec so zložitým hybridom, ale trojvalec. Bez 4x4 môže jazdiť ešte úspornejšie. Najlepšie na ňom boli ale tie zrýchlenia. Pružnosť veru nebola nižšia ako pri hybride a radosť z jazdy bola lepšia.

Ak ale hľadáte Dustera na pohodu, rafinovaného s prívlastkom eko a neradi kvadlete pákou, je tu tento pašík. O komfort sa stará aj podvozok. Auto si našlo vhodný kompromis medzi jazdnými vlastnosťami a komfortom jazdy na lepších povrchoch. Odhlučnenie je tiež v poriadku. Sedenie za volantom taktiež. Už tam nesedíte ako na tróne s volantom v ruke. Ergonómia je dobrá, infotainment funguje, i keď nie je z tých najmúdrejších. Asistentov vypnete jedným tlačidlom. Auto je pripravené na to, aby si ho kúpil aj konzervatívnejší vodič, ktorý nemá toľko trpezlivosti s otravnými systémami. 

A inak? Inak je to o generáciu lepšie auto ako to predchádzajúce. Keď minulú generáciu máte radi a máte v ňom naftu a 4x4, asi sa vám meniť nechce a vlastne sa vám nemusí chcieť meniť ani s 1,3 litrovým turbo štvorvalcom. Ak ale chcete lepšie auto a lepší Duster – priestranejší, bezpečnejší, istejší, modernejší a podľa mňa aj krajší a vybavenejší, nakoniec predsa len zvolíte ten súčasný. 7 z 10. Normálne dobré auto, ktoré šetrí tam, kde si iní netrúfnu a ešte z toho robí štýl.