Zobraziť galériu

Škoda Superb 2.0 TDI
Zdroj: jh

Písal som o tom už v teste modelu Kodiaq. Asistenčné systémy v týchto nových škodovkách strpčujú život.

A nie len tak bežne ako dnes v každom novom aute. Aj to dosť štve, no v modeloch Kodiaq a Superb dosiahol výrobca kulmináciu otravnosti. Ak by sme postavili na štart všetky moderné autá postavené v rokoch 23/24 a ako prvý by do cieľa prišiel naojtravnejší model, o rebriny masky chladiča by vyhral Kodiaq so Superbom veľmi tesne pred ďalšími novými MQB modelmi a ešte tesnejšie pred zástupom francúzskych a japonských áut. Tu nie je k čomu gratulovať. Tu si treba sadnúť s konštruktérmi a zamyslieť sa nad tým, ako trošku ubrať a pustiť pred seba konkurentov, ktorí v tomto odvetví vždy viedli. Niekto by namietal, že veď takto otravné musia byť všetky koncernové autá, ale nie, Škoda skutočne o jeden vytrhnutý vlas prekonala aj ostatných. A keby som mal spraviť rebríček najotravnejších asistenčných systémov, nepochybne by víťazstvo získal a stupnicu celkom prekročil Lane Assist. Áno, v starších modeloch MG je Lane Assist absolútne neznesiteľný a nepoužiteľný, no vypnete ho na dobro. Tu musíte pri každej jazde.

Trhanie volantu z rúk však ide výnimočne aj iným značkám. S veľkým odstupom za týmto čínskym systémom nasleduje ten v „lacných“ Mercedesoch (pred súčasnými faceliftami a pri kúpe základného systému – bez príplatkového), no a potom je tu koncern VW vrátane nového Superbu. A tak ako v Kodiaqu, tak v Superbe sa Lane Assist prebúdzal práve v okamihoch, keď to bolo najmenej vhodné – v zákrutách. Idete si svižne cez zákrutu a presne v apexe vám trhne volantom do jednej, alebo do druhej strany. Buď do protiidúceho auta, alebo do jarku. Vždy inak, vždy náhodne. Aj keď cez tú istú zákrutu prechádzate denne 6x už roky a prechádzate ju vždy rovnako. Výhodou je, že systém vypnete dvomi klikmi na volante. No naozaj to tak musí byť? Ten systém má zmysel a mal by byť zapnutý. Lenže to nejde. Ako veľmi by pomohla možnosť aspoň trošku mu dohovoriť.

Ďalším v poradí je Front Assist. Ten si obzvlášť nevie poradiť s našimi úzkymi uličkami a autami, ktoré nesmú parkovať na chodníkoch, a tak zaberajú riadne kusy cesty. Výsledkom je kľučkovanie po uliciach, keď raz stoja autá vľavo, raz vpravo. Skúsený vodič sa tým vie dokonca aj baviť. Najmä keď je ulica prázdna a dobre ju pozná. No to by mu nemohol vrieskať, priťahovať pásy a príležitostne aj núdzovo brzdiť somár zvaný Front Assist. A tak medzi autami kľučkujete nie s obavami, že nabúrate, ale s obavami, že vás zasa vyľaká asistent.

Tretie miesto vo výpočte najväčšej otravnosti má núdzové brzdenie pri parkovaní. Vidíte prekážky, vnímate prekážky, dokonca ich zreteľne obchádzate? Jemu je to jedno. Keď si povie, dupne vám po brzde a úplne vás zastaví v strede manévru. To pri intenzívnom kričaní a pískaní. Asertívne vám prikáže prebrať riadenie. A o dve sekundy sa bez pohnutia senzory z červenej zmenia na žiadnu. Lebo prekážka tam nie je. Auto to skrátka zle vyrátalo. A najhoršie je to za dažďa. Vtedy senzorom kompletne šibe. Opakovane mi dupali po brzde preto, lebo pri cúvaní z môjho parkovacieho miesta prechádzam ponad štvrocentimetrový obrubník. Na rovine. Vážne. Štyri centimetre. A auto šľahne plnú brzdu. A to je nepríjemné aj v minimálnych rýchlostiach. Dokonca aj lacné doplnkové senzory v starom aute pracujú lepšie a síce chvíľu na obrubníček reagujú, keď sa priblížite, prestanú.

Štvrté miesto má travel assist. Ten som vydržal využívať približne 900 metrov. Odvtedy mi to ani nenapadlo. Prečo? Lebo absolútne neznáša rovinu a vodiča bez parkinsonovej choroby. Pokiaľ sa vám netrasú ruky, či neustále nemykáte s volantom ako úplný začiatočník, stačí mu 700 až 800 metrov rovnej diaľnice, aby z upozornení o prevzatí riadenia prešiel na stláčanie brzdy. V stotridsiatke na plnej diaľnici. A to už začne vrieskať po 300 metroch. Tie ďalšie metre som sa snažil fingovať tras rúk a robil som nepotrebné korekcie smeru jazdy. Nepomohlo. A viete, čo nasleduje po ťuknutí na brzdy, však? Odstavenie na krajnicu. Nech si kamionisti už s vami poradia...

Až piate miesto v poradí a to s veľkým odstupom obsadzuje kontrola rýchlosti a upozornenie na zmenu rýchlosti/prekročenie rýchlosti. To vypnete tromi kliknutiami na volante. Blbé na týchto vypínacích somároch asistentoch je, že ich denne vypínate x-krát. Nemá to dennú pamäť. A aj keď nevypnete motor, aj tak ich musíte vypínať znova, lebo auto sa skrátka vypne aj samo. Stačí, že vystúpite.

Otvorili ste si tento článok s úmyslom prečítať si test vozidla menom Škoda Superb a zatiaľ čítate len ponosy na asistenčné systémy? Áno. Tak to skrátka je. Veľkú časť chvíľ za volantom totiž nevnímam nič iné len to, ktorý z asistentov zapíska (a hodne intenzívne a hlasno), ktorý kopne do bŕzd, ktorý mykne volantom a ktorý mi niečo rozkáže. 

Chýba vám v živote dominantný agresívny životný partner? Alebo aspoň v robote po vás nikto nekričí? Kúpte si Superb, dostanete presne to, čo vám chýba. Bude po vás kričať auto. Dá sa s tým naučiť žiť? Dá. Keď to všetko pred každým štartom povypínane, vrátane tých asistentov, ktorých v iných autách vypínať nemusíte. Potom to je vlastne Superb skvelý. Superb auto. Nie Superb počítač. Ja viem, že týchto asistentov automobilkám nariaďujú pravidlá. Dokonca registrujem aj to, že nové Škodovky absolútne vedú v testoch bezpečnosti EuroNCAP. Ono je to všetko super a naozaj to v dobe blbcov za volantom pomôže, ale nedá sa to robiť aspoň trochu lepšie? Nie všetky asistenčné systémy vypnete na volante a nie všetky musia pípať tým základným generickým hlučným zvukom, s ktorým niečo urobia jedine slúchadlá. 

Útechu mi poskytuje iba viera, že časom sa to zmení, že testované auto bolo jedno z prvých a že týždňový test nie je dosť dlhá doba na to, aby sa človek upokojil a na vreskoty a mikance si zvykol. Mne to skrátka nešlo. Vždy sa skrátka našiel nejaký asistent, ktorý mal čo povedať a naozaj jedinou možnosťou bolo všetko vypnúť. A keď som sa túto predletovú procedúru dôsledne naučil, až potom som začal vnímať auto, ktoré ma vozilo po krajine. 

Inak, viete o tom, že električky koncernu majú všetky tieto asistenčné systémy, no sú o poznanie nežnejšie? Ideme si zakonšpirovať, či v dnešnej dobe to už robí každý a už to skrátka nie je v móde?

Ahoj Superb, si príjemný, keď nepípaš, vieš to?

Nevracajme sa už k emotívnym výlevom zo začiatku. Bez nich to nešlo, no netreba ich. Ak ste tak ako ja trošku dynamickejší vodič, a máte čo-to odjazdené, dobre vám radím. Vypínajte aspoň tie dva najotravnejšie hneď - udržiavanie v pruhoch a kontrolu rýchlosti - oba vypnete ľahko na volante. Už len toto vám umožní za volantom nestrácať nervy. Respektíve strácať ich kvôli ostatným účastníkom premávky, nie pre vaše auto. A úplne najlepšie urobíte, keď si jednoducho za doplnkové asistenčné systémy nepriplatíte.

Nový Superb dobre jazdí. Je komfortný, ale nie príliš. Je tichý, ale nie odtržitý. Nesedíte v elektromobile. Máte naftový Suberb, ktorý vám príjemne tlmeným zvukom dá vedieť čo sa deje. Ale nielen testovaná 110 kW TDI DSG FWD verzia je dobrá motorizácia. Má veľmi fajn aj ďalšie motory, dokonca aj dvojspojkové prevodovky sú o poznanie lepšie ako v minulosti. Auto navyše dobre svieti, vie dokonca zmeniť nastavenie reakcií automatických diaľkových svetiel, takže môže reagovať na protiidúce autá rýchlejšie a auto ich nemusí ani sekundu osvecovať. Aj infotainment prešiel zlepšeniami a je o kus použiteľnejší ako pri uvedení (koncernovom i škodováckom). 

Superb ponúka kopu miesta. Auto pôsobí reprezentatívne a nepotrebuje až tak veľa na stupienkoch výbavy, aby vyzeralo dobre. I keď ja by som si Superb určite vybral ako liftback a určite v inej farbe i v inom interiéri a s čo možno najmenším množstvom asistentov. 

Ak Superbu doprajete aspoň striebornú metalízu a aj s vnútrajškom niečo porobíte, začne to vyzerať dobre. Ešte keby mali aj skutočnú kožu v ponuke... Podstatné je, že v lepšej farbe - reprezentatívnejšej a prípadne s hodnotnejšie pôsobiacim interiérom vyniknú silné stránky dizajnu nového auta. Lebo narozdiel od predchádzajúceho Superba, tomuto novému nemožno vyčítať nevyváženosť. Auto má ideálnu dĺžku kapoty, má výrazne väčšiu šírku a dobre pracuje s novými proporciami.

Aj na väčších diskoch je to pohodlné, jazdne príjemné auto, ktorého naftový motor s priemernými parametrami bohate stačí takmer každému vodičovi, ktorý vyslovene nehľadá športovú strojovňu. Diaľnicu znesie, zrýchľovanie na okreskách zvládne a aj mestské presuny sú fajn. A spotreba je výborná. 6.5 litra napriek vodičovi s ťažkou nohou. Ak máte ťažkú nohu aj vy, zoberte si výkonnejší variant. Ten vám dá ešte aj pohon všetkých kolies, čo sa v zime a pri ťažkej nohe môže obzvlášť hodiť.

Aj pružnosť je veľmi fajn. 150 koní bez záťaže v podobe pohonu všetkých kolies znamená, že tento macatý jazvečík dokáže zrýchľovať v takmer ideálnych parametroch. Zo 60 na 100 za 6,15 s. Z 80 na 120 za 7,16 s. Prvý čas iba o 15 stotín dlhší než treba na označenie dynamický a druhý čas pohodlne pod 8 sekúnd. Skrátka, ak si podradíte za obcou sami, predbiehanie je brnkačka a nemusíte sa ani hrať s režimami.

Do pekla, veď je to dobré auto. Iste, niektoré komponenty interiéru by mohli byť z iných materiálov. Niektoré by mohli menej chytať prach, ale to nie je až tak dôležité. Dôležitejšie je vypínať najotravnejších asistentov a zvyknúť si na tie situácie, ktoré tým ostatným robia vrásky, aby vrásky nerobili aj vám. Napríklad štrikovanie cez úzke uličky musí byť rozvážne v rytme kolísania podvozku v najkomfortnejšom nastavení (ak má auto adaptívne tlmiče, samozrejme).

Ak by som auto hodnotil iba na základe jázd so zapnutými asistentami, po nejakých tých sedatívach mu viem dať 4 z 10 bodov. Ak sa zmierim s tým, že aj keď som tie asistenčné systémy zaplatil v kúpnej cene, no pre vlastné mentálne zdravie ich skrátka povypínam a zmením mierne svoj jazdný štýl má u mňa aj v tejto modrej metalízke s týmto interiérom solídnych 7 z 10. Po nejakých úpravách a zmenách by pokojne siahal aj vyššie. Môže byť dobrým spoločníkom na dlhé trasy pre každého s veľkým denným nájazdom.

V istom zmysle mi pri Superbe ide na rozum elektromobil - vďaka dilemám, ktoré môže priniesť. A keď to porovnám, aj vypnínanie asistentov a istá miera zvýšenej mentálnej odolnosti voči ich zásahom a chovaniu sú stále menšími obeťami ako kúpa auta bez spaľovacieho motora, ktoré síce všeličo dokáže, ale nabiť ho nie je veľmi kde. Alebo inak: čo je lepšie pre obchodného cestujúceho, upípaný nafťák s nabíjaním za dve minúty hocikde a s dojazdom na nabitie 800+ km hocikam, alebo menej upípaný a úplne tichý elektromobil s masívnym výkonom avšak s menším dojazdom a náročnejším nabitím? Asi ten nafťák, či?