Zobraziť galériu

Škoda Enyaq 85 Loft
Zdroj: Ján Hargaš

V modelovom portfóliu značky neexistuje lepšie auto. Nič na tom nezmenili ani nový Kodiaq a Superb.

Enyaq je skrátka boleslavský top. A je aj top medzi elektromobilmi u nás. To je síce ako mať najlepší čas medzi SUV so 7 miestami na Nurburgringu, no je to tak. Aktuálne prichádza faceliftovaný model s novou tvárou a odchádza ten súčasný. Kúpiť sa dajú oba. Skladovky vykrývajú príchod nového. A skladovky sa aj snažia cenou rovnať novému modelu, ktorý šiel cenami dole. Je tak na vás, či počkáte na nový ksichtík, alebo vám viac pasuje tento. Facelift totiž nemení motory, táto zmena prebehla už pred rokom. 

Ale späť k téme Enyaq ako boleslavský top. Tu nejde o najdrahšiu imitáciu kože, ani o najexkluzívnejšiu farbu, či špeciálnu SUV Coupe karosériu, ktorú ponúkne Enyaq Coupe. Eňák je jednoducho top model značky Škoda. Až po ňom ide Superb, Kodiaq, Octavia... A nie, vôbec nepíšem o pomere ceny a protihodnoty, ani o najlepšej úžitkovej hodnote, či o najväčšom kufri. Nie. Enyaq je jednoducho najlepšie auto od Škody z užívateľského hľadiska. Sadnete, idete a cítite sa v ňom s úplným prehľadom najlepšie. Minimálne do prvého vybitia...

Človek by si myslel, že príchod nových spaľovaco-hybridných MQB výtvorov Kodiaq a Superb na tomto konštatovaní musí niečo zmeniť. Ale nemusí. Práve naopak, iba ma v tom utvrdzujú. A nie je to ani tak o tom ako veľmi Enyaq vyniká, skôr o tom ako veľmi pri ňom ostatné modely nestíhajú.

Jasné, s naftovým motorom a s automatickou dvojspojkou by sa prakticky okamžite prepadol do radov bežných áut. Lebo by bol len prerastenou hrčou bez dostatočnej svetlosti na to, aby bol modelom SUV a so zbytočnou veľkosťou a hmotnosťou, aby bol kombi. Teda ak by z nejakého zvláštneho dôvodu s naftou a dvojspojkou vozil aj pol tony batérií... Ale to nedáva veľmi zmysel však?

Zmysel však dáva konštatovanie, že s novým elektrickým pohonom a s naozaj vyšperkovaným fungovaním všetkého, čo dnes motoristovi môže pomôcť, no obvykle mu to len strpčuje život, je naozaj nad ostatnými. Možno mu časom spaľovači začnú stúpať na otlaky, no zatiaľ im to nejde.

Lebo v porovnaní s nimi dostáva posádka Enyaqu a najmä vodič modelu také hýčkanie a opateru, akú si snáď ani za tie peniaze nezaslúži. Nielenže jazdí v krásnom prívetivom tichu, respektíve neprerušovanom príjme hudby cez slušne odladenú aparatúru. Ona - tá zvuková aparatúra, ani nie je taká dobrá, ako dôsledné ticho a utlmenie vonkajšku v aute počas jazdy je. Zvukový systém sa skrátka nemusí pasovať s rušivými NVH zvukmi. Skrátka takmer žiaden zvuk vonkajška a podvozka neprechádza do kabíny. Také máte možno v Bentley, či v elektromobiloch s cenou vyššou, než má tento Enyaq.

Navyše nič neprekáža kolenám, pleciam, chrbtom, hlavám. Vodič i posádka si sedia v ideálnej kombinácii výhľadu, pohodlia a stability. Enyaq vo verzii 85 už má odladený infotainment, a síce na sledovanie údajov z mikro-digitálneho prístrojového štítu potrebuje dioptrie, čo potrebujete, to príležitostne uvidíte.

Podvozok si opäť chutí v perfektnom strede medzi športovosťou a komfortom. Aj keď ho za pačesy potiahnete, aj to môže, aj útlocitnú spotrebovú jazdu premení na pohodičku.

No a potom je tu samotný elektromotor. V porovnaní s mnohými inými verí koncern VW v pohon zadnej nápravy. A to električke tak strašne sedí ako to už autu nesedelo veľmi dávno. Znamená to, že aj na vlhkej ceste odoláva pokušeniu stratiť trakciu lepšie ako elektrický šulin, ktorý ťahá iba prednými. Škoda len, že vypnúť ESC je ako vyliezť na rebríku do vesmíru. Takže nejakú vyššiu mieru zábavy s týmto autom zrovna nedosiahnete. Náhrada za E36 to žiaľ nie je... Ale aj na snehu sa dá trošku zavrtieť zadkom, ak sa na to pýtate.

Okamžité reakcie na plynový pedál a k tomu automatická rekuperácia, ktorá vlastne pôsobí ako automatické brzdenie pred prekážkou-križovatkou-zákrutou je tu natoľko dobre odladená, že zvláda porovnanie s najlepšími na trhu. Jazda je jednoducho brnkačka a žiadna kolóna pomalých áut nie je dosť dlhá, aby sa nedala okamžite predbehnúť. 

S 15% baterky som zo 60 na 100 km/h zrýchlil za 3,35 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 4,41 sekundy. To sú časy športových áut, respektíve spaľovacích áut s výkonom cez 400 koní a aj ony to už dnes len tak ľahko nezvládajú, keďže okrem výkonu majú aj hmotnosti porovnateľné práve s elektromobilmi. A vtipné pritom je, že oficiálne musí auto splniť celý fascikel podmienok, aby motor dosahoval najvyšší možný výkon. Potrebuje vhodnú teplotu baterky, potrebuje nabitie v hornej štvrtine spektra a pozrite: aj keď to možno nevie s plným výkonom 210 kW, pohodlne a opakovane zrýchľuje aj s takmer vybitou baterkou. Jasné, ak v krátkom slede chcete dve predbiehania za sebou bez rekuperácie, to druhé zrýchľovanie bude o pár desatiniek pomalšie, no ani náhodou vás auto nenechá v štychu ako to vedia modely iných výrobcov (lebo áno, vedia to).

Ten rozdiel v podaní výkonu a v okamžitej dynamike medzi spaľovacím autom, ku ktorému sa z tohto hľadiska radí aj plug-in hybrid sa ani nedá opísať. Je to úplná lebeda, pohoda a radosť. A je vám úplne jedno, že to nevrčí a neradí. Práve naopak, o to je to lepšie. 286 koní na zadku je pre Enyaq úplný ideál a pokiaľ nechodíte niekam do kopcov, ale záleží vám skôr na cestnej dynamike - plus na dojazde, základná verzia Enyaqu je skrátka naj.

A po jazdení s novým Superbom a Kodiaqom môžem pohodlne prehlásiť, že tridsať percent môjho hodnotenia týchto automobilov obsahujú asistenčné systémy. Ani raz som v Enyaqu nemusel vypnúť kontrolu jazdy v pruhoch, ani raz som nevypol upozornenie na rýchlosť. V Superbe a v Kodiaqu som ich vypínal pri každej jazde, respektíve hneď po prvom mentálnom výbuchu - čo bolo na prvých kilometroch po štarte. 

Pritom sú to tie isté systémy od tej istej značky. Dokonca ani front assist nezabzučal ani raz počas celého testu. Pritom zapnutý bol, so všetkým čo k tomu patrí. A to skrátka preto, lebo Enyaq má asistentov omnoho lepšie vyladených a trochu aj preto, lebo v riadení dobre komunikuje svoju hmotnosť, takže s ním prirodzene jazdíte opatrnejšie. To je výhoda i nevýhoda zároveň... 

Každopádne platí, že ako Superb, tak Kodiaq sú nervózne, vystresované a stresujúce autá, ktoré so zapnutými asitentami kazia zážitok zo samých seba. A je to veľká škoda, lebo sú to normálne dobré Škody.

A čo je ešte dobré na vylepšenom Enyaqu? Okrem nejakých ťažko postrehnuteľných úprav zovňajšku samozrejme vymenený motor a vylepšená elektronika. Auto skrátka so silnejším motorom a trošku lepšie odladeným systémom skrátka dokáže viac. Naposledy, zhruba pred rokom, som jazdil s Enyaqom Coupe. To ale bola najväčšia zima počas roka a auto tým riadne trpelo. Teraz však boli podmienky dobré, jesenné. Síce studené rána, no dni celkom teplé, takže nároky na kúrenie auta ponechaného cez noc vonku neboli také drastické ako pri nočných -15 stupňoch.

A fungovalo to dobre. Vlastne lepšie, než som čakal. Dojazd pri štarte s 98% batérie hovoril o 409 km. Vo výsledku som zašiel 325 km na 78% batérie. Následne po dvoch krátkych nabíjaniach prišiel test z 19% na 7%. To už som si ale dával pozor na tempo a na spotrebu. Výsledkom bolo 12% batérie po odjazdení 60 km. Z toho jasne vyplýva, že v tom momente som mal spotrebu, ktorá by mi zabezpečila dojazd 500 km na nabitie. A pritom išlo o rovnaké kilometre ako dovtedy. Iba vodič mal ľahšiu nohu na plyne. Kilometre boli v pomere 40% diaľnice, 40% okresky, 20% mesto. Priemerná spotreba bola počas testu 18,2 kWh.  Dlhodobá spotreba modelu bola 19,5 kWh. Predpokladám, že išlo primárne o viac jázd v meste, či na diaľnici, lebo obvykle mávam s autami vyššiu spotrebu, než je dlhodobý priemer v testovačke.

Netvrdím, že jazdím najdynamickejšie zo všetkých, no zároveň je môj nájazd vo väčšej miere tvorený situáciami, ktoré elektromobilu nevadia. Aj preto stačilo, aby som na diaľnici spomalil na 110 km/h a dojazd mi de facto stúpol o 100 km (pri spomínanej jazde s nízkou úrovňou nabitia).

A zvládol som ešte menej. Kombinácia mestskej jazdy a okresiek s polostudeným autom a výsledná spotreba bola 12,0 kWh. Nešiel som rýchlo, no nikoho som nebrzdil. Na 90-tke 85, no i menej podľa zákrut a profilu cesty. Skrátka predvídanie naplno a úmyselná jazda na spotrebu. S takou spotrebou by som odjazdil na nabitie 641 km.

Problémom spolužitia s týmto elektromobilom tak môže byť iba to, čo platí vždy - pri elektromobiloch. Nabíjanie. Bez nabíjania doma - bez wallboxu, či aspoň kombinácie trojfázovej 380V zástrčky s nočným prúdom to skrátka nebude úplne ono. Predstaviť si ešte viem, že máte k dispozícii nabíjačky v alebo priamo pri práci, no spoliehať sa len na POI nabíjanie, to je už trošku hardcore.

Hardcore však bude aj montáž wallboxu, kolektorov a ďalšie investície, ktoré pomôžu mať väčší úžitok z elektromobility. Ale veď to vieme, no nie?

Ak máte kde nabíjať a dostanete wallbox napríklad so zľavou, či zdarma, vybavíte si správny tarif u dodávateľa aspoň s nočným prúdom (ak nie aj s kolektormi), stačí vám už len jeden z paušálov na rýchlonabíjačky, aby ste si naozaj mohli užívať elektromobilitu. A kto všetky tieto záležitosti bude platiť? Okrem nadšenca len mimoriadne ekonomicky silný človek, ktorý si to celé zráta a vie, že tratiť nebude a zároveň má pôžitok z technológií. No ostatní aj tomu Superbu s naftovým motorom radšej odpustia tú asistenčnú neokrôchanosť, vyššiu hlučnosť a menšiu silu, ako by mali riešiť toto všetko. Nehovoriac o masívnom dojazde takého auta.

Stručne a skrátka, celkom márne tu píšem o tom aký je Enyaq dobrý. Lebo aj keď je najlepšou Škodou, ktorá reálne znesie porovnanie s prémiovými modelmi, aj tak po nej siahne totálna menšina užívateľov. Auto je skrátka drahšie, než je pre našinca bežné a vyžaduje ďalšie dodatočné investície. Podobné je to však už aj s tým Kodiaqom i Superbom.

Keď máte doma voľnú zástrčku a na účte prostriedky, žijete si na obláčiku, ktorý je enormne príjemný. No a potom si kúpite podobne obláčikovité auto, ktoré má odpoveď na všetko. Z obláčikov vás dole do reality potiahne azda len obsadený nabíjací slot... 9 z 10 bodov.

Enyaq vo verzii 85 má slušnú cenu (na elektromobil) a za tú cenu ponúka veľmi dobrú protihodnotu. Akurát túto protihodnotu ponúka veľmi malému množstvu užívateľov (v pomere k celkovému počtu motoristov). Ale aj to sa časom zmení. Prispieť k tomu môžu ako nové odpisové pravidlá elektromobilov pre firmy, tak znížené ceny nových Enyaqov po facelifte. Ich ceny totiž začínajú nižšie, respektíve na rovnakej cene, ako sú aktuálne v ponuke predvádzačky a skladovky. Ak teda uvažujete o Enyaqu, pozrite si skladovky, no pozrite si aj nové ceny modelu po facelifte. Facelift okrem tváre a cien nič zásadné nemení. Zásadné zmeny prešli pred rokom. 85-ťka vo verzii Loft tak zostane najrozumnejšou i najlacnejšou možnosťou ako si kúpiť tento väčší elektrický model.