27.05.2022
Atentát na Heydricha, operácia
Atentát na Heydricha
Zdroj: TASR - Martin Baumann, TASR - Radovan Stoklasa

Atentát na Heydricha: Toto je výnimočný Mercedes, ktorý vozil ríšskeho protektora

Atentát na ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu sa zapísal do histórie. Čoskoro to bude 80. rokov.

Bolo 27. mája 1942. Zhruba o pol jedenástej doobeda čierny Mercedes 320 B Cabriolet s predĺženým rázvorom a s množstvom doplnkovej výbavy prišiel k prudkej zákrute v Prahe Holešovicích, kde musel vodič automobilu Johannes Klein spomaliť na minimálnu rýchlosť. Na chodníku už čakal pripravený Jozef Gabčík so samopalom. Keď Gabčík vykročil k prichádzajúcemu vozidlu vodič automobilu Klein si ho všimol a zakričal: "Pozor atentátnici!" V tom už Gabčík vedel, že je zle, jeho samopal sa zasekol. Heydrich namiesto príkazu na rýchly únik, nariadil vodičovi zastaviť vozidlo: "Okamžite zastaviť!" rozkázal Heydrich. Heydrich sa chcel s atentátnikom s nefunkčnou zbraňou stojacim sotva jeden a pol metra od neho vysporiadať sám. Siahol po svojej zbrani. Gabčík však nečakal, odhodil samopal, otočil sa a utekal preč. V tom okamihu k autu priskočil druhý muž, Ján Kubiš a hodil po aute výbušninu. Tá doslova roztrhala pravú zadnú časť masívneho auta. Jedna jediná črepina z výbuchu preletela cez karosériu aj cez sedadlo a zasiahla Heydricha. Keď sa vodič aj protektor spamätali z výbuchu, atentátnici boli stále v blízkosti. Obaja z vozidla vystúpili a pokúsili sa prenasledovať atentátnikov. Keď si to Gabčík všimol, vytiahol svoj Colt a začal po tackajúcom sa Heydrichovi strieľať. To už bolo na mieste množstvo ľudí a vo vzniknutom zmätku ho netrafil. Heydrich sa nakoniec vrátil do auta a od bolesti skolaboval. Svedkovia mu rýchlo pomohli, naložili ho do nákladného auta a odviezli do nemocnice na Bulovke. Ostatní svedkovia atentátu sa pridali k vodičovi Kleinovi a začali Gabčíka s Kubišom prenasledovať. Obaja v tej chvíli ušli, no nakoniec ich Nemci vypátrali. Za atentát na Heydricha, ktorý neskôr svojmu zraneniu podľahol vypálili Lidice a Ležáky, začala sa vlna zatýkania, mučenia a popráv. 

Zdroj: Bundesarchiv

Atentát na Heydricha detailne popísal šéf vyšetrovacej komisiie nacistov SS-Hauptsturmführer Heinz Pannwitz v dokumentoch, ktoré sa našli v archívoch v New Yorku a ktoré českému denníku MF Dnes poskytol Jaroslav Čvančara. 

Mercedes W142 320B 

Mercedes 320B nikdy nebol len vozidlom pre nacistických pohlavárov. Automobilka uviedla vozidlo v roku 1937 a vyrábala ho do roku 1942. Celkovo sa vyrobilo cez 7000 kusov, z čoho približne 1200 šlo do rúk štátu a armády. Úradníci a predstavitelia armády automobil využívali s obľubou. Bol pohodlný a spoľahlivý. Išlo pritom o auto strednej triedy, nad ním bol ešte Grosser s osemvalcovým motorom. 320-tka si vystačila s radovým šesťvalcom s ventilmi umiestnenými po strane. Motor dával z objemu 3,2 litra 78 koní pri 4000 ot/min. Vďaka tomu dosiahla štandardná verzia maximálnu rýchlosť 131 km/h. Štandardný automobil mal rázvor 2880 mm, verzia s predĺženým rázvorom pridávala ďalších 420 mm. Ako bolo v tom čase zvykom, mohli ste si vozidlo od výrobcu kúpiť bez karosérie za 6500, respektíve 6800 mariek. Auto so základnou karosériou od Mercedesu bolo štvormiestnym sedanom a stálo 8950 mariek. Kombináciou rázvorov a karosérii ste tak mohli dostať hŕbu odlišných áut, nehovoriac o verziách s karosériami na mieru. Heydrichov model 320 Cabriolet B mal štyri sedadlá a dvojo dverí. Heydrich ale 320-tok počas svojho pôsobenia v Česku používal hneď niekoľko. Z celkového počtu 7000 automobilov pritom Mercedes vyrobil len pár desiatok kusov vo verzii akú používal Heydrich - s predĺženým rázvorom a s otvorenou strechou.

Zdroj: www.rmw.lv

Napriek tomu sa dodnes s istotou nedá povedať, ktoré bolo "to" osudné auto. Najmä preto, lebo sa nepodarilo zistiť, ktoré konkrétne autá v Prahe pôsobili a to ani podľa výrobných čísel. Tri autá pripadajú do úvahy. Jedno je v rukách českého Národního technického muzea. Toto auto dlhé roky slúžilo na Barandove filmárom. Experti tvrdia, že sa v jeho prípade nedá potvrdiť, ani vylúčiť, že išlo o "to" auto. Druhý kúsok kúpil v roku 1980 v katastrofálnom stave dánsky zberateľ Lauritz Lauritzen. Auto bolo opravované a zreteľne poškodené na miestach, ktoré nasvedčovali účasti v atentáte. Lauritzen sa však spoliehal najmä na doplnkovú výbavu, ktorú jeho auto nieslo a zdieľalo s autom poškodeným pri atentáte. Toto mohol usudzovať najmä pre nemeckú dôkladnosť pri vyšetrovaní a množstvo údajov, ktoré vyšetrovacia komisia zadokumentovala, vrátane fotografií. Lauritzenovi sa ho neskôr podarilo predať v aukcii, jeho nový majiteľ nie je známy. Najhorúcejší kandidát je však auto, ktoré našiel v stodole český podnikateľ Vladimír Macek. Bolo v zlom stave, v inej farbe, rozhodol sa ho renovovať. Čím hlbšie pod kožu autu šiel, tým viac opráv na kľúčových miestach nachádzal. Auto malo omoho vážnejšie poškodenia ako Lauritzenovo vozidlo. Macek narozdiel od Lauritzena auto poskytol na expertízu historikom i kriminalistom, tá však s úplnou istotou nepotvrdila, že ide o "to" auto. Rozhodne k tomu však má najbližšie. Záver vyšetrovania síce nemôže potvrdiť pravosť automobilu s istotou, no nepriamych dôkazov je toľko, že je to mimoriadne pravdepodobné. Macek by mal niekedy v tomto čase končiť s renováciou, po nej chce auto zapožičať do expozície českého Vojenského historického ústavu. 

Zdroj: www.rmw.lv

Toho roku si okrem výročia atentátu pripomíname ešte jeden dátum. Veliteľ skupiny Anthropoid Jozef Gabčík sa narodil pred 110 rokmi.

Jozef Gabčík bol veliteľom skupiny československých parašutistov, ktorá vykonala atentát na tretieho muža nacistického Nemecka, zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Zároveň bol vojakom, ktorý obliekal vojenské rovnošaty troch armád – prvorepublikovej Československej armády, francúzskej Cudzineckej légie a napokon aj britskej.

Od narodenia Jozefa Gabčíka, ktorý bol vo Francúzsku a vo Veľkej Británii príslušníkom československého vojska v zahraničí, uplynulo v piatok 8. apríla 110 rokov.

Zdroj: TASR - Martin Baumann, TASR - Radovan Stoklasa

Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v Poluvsí v okrese Žilina v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov. "Po ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa vyučil za zámočníka. Na prezenčnú službu v československej armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení pokračoval v dobrovoľnej službe do konca marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na naliehanie otca ho nepredĺžil, do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii nadýchal nebezpečných plynov," povedal TASR riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Následne preložili Jozefa Gabčíka do skladu bojových chemických látok v Skalke nad Váhom. Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal sabotáž. Vzhľadom na riziko zatknutia prekročil slovensko-poľské hranice a v Krakove sa prihlásil do tvoriaceho sa československého vojska.

"Koncom júla 1939 odplával na lodi do Francúzska, kde ho v rámci francúzskej Cudzineckej légie zaradili k 1. pešiemu pluku v alžírskom El Arichá. Po začatí 2. svetovej vojny Gabčíka prepustili z légie a po návrate do Francúzska bol v Agde zaradený do československej brannej moci. Od januára 1940 bol povýšený na rotného," spresnil historik. V júni 1940 sa zúčastnil na bojoch ako veliteľ guľometnej čaty.

V júli 1940 priplával do Veľkej Británie a bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. československej zmiešanej brigády. Za prejavenú statočnosť v bojoch ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939. V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po nich sa ako jeden z prvých československých vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti.

"V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny Karla Svobodu, ktorého nahradil Gabčíkov priateľ Jan Kubiš a nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanou Európou, sa ich vysadenie oddialilo," objasnil Šumichrast.

Skupina Anthropoid bola 29. decembra 1941 o 02.24 hodine vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou českých vlastencov uskutočnili 27. mája 1942 atentát na Heydricha. V tento deň dostal o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet, Gabčík mu skočil do cesty, ale zasekol sa mu samopal, ktorý skrýval pod plášťom. Kubiš preto vytiahol z tašky granát, trafil auto a úlomky protektora smrteľne ranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici podľahol.  

Zdroj: Bundesarchiv

Nemeckou pomstou sa stalo hromadné zatýkanie, popravy, vypálenie a vyvraždenie obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc.

Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním zahynuli aj ďalší parašutisti: Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.

"Úspešný atentát na Heydricha vyvolal veľký medzinárodný ohlas. Predstavitelia československej vlády v Londýne ho využívali pri presadzovaní požiadaviek v rokovaniach so spojencami. Úspešnosť ich postupu potvrdzuje aj historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor," uviedol pre TASR Peter Šumichrast.                    

Jozef Gabčík, ako pripomenul záverom historik, bol za prejavené hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaný. V roku 2015 ho prezident SR vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.


AUTOR: © Zoznam/jh
ZDROJ: TASR, idnes.cz, rmw.lv

Komentáre k článku