Zobraziť galériu

Škoda Trekka
Zdroj: SKoda

Škoda Trekka je v podstate prvým SUV značky Škoda a starou mamou súčasných crossoverov značky.

Aj keď o Trekke vie len málokto, patrí k histórii značky z Mladej Boleslavi a taktiež patrí do histórie automobilizmu Nového Zélandu.

Trekka oslávila pred dvomi rokmi jubileum. V roku 2016 totiž uplynulo 50 rokov od spustenia jej výroby. Aj keď má auto českú DNA, v skutočnosti ide o prvý automobil navrhnutý a vyrobený na Novom Zélande.

Celkovo v novozélandskom meste Otahuhu vzniklo takmer 3000 áut menom Trekka. Do Európy sa nedávno dostalo len niekoľko exemplárov, jeden z nich sa koncom marca stal súčasťou zbierky múzea značky Škoda v Boleslavi. Ďalšie plne funkčné auto má súkromný majiteľ z južnej Moravy.

Trekka bola spoločným dielom automobilky Škoda, novozélandského importéra tejto značky a tamojších špecializovaných firiem. Z Mladej Boleslavi boli v rozloženom stave dodávané kompletné technické skupiny vozidla Škoda Octavia (motor, prevodovka, nápravy). Automobil sa vyznačoval nezávislým zavesením kolies a pevným rámom. Podvozok Trekky sa od vtedajšej Octavie líšil predovšetkým skráteným rázvorom z 2389 na 2165. Na pevný rám sa následne montovala karoséria, ktorá bola spoločným dielom britského dizajnéra Georga Taylora a vedúceho vývoja karosérii automobilov Škoda Jozefa Velebného.

Automobil mohol pripomínať vozidlá britskej značky Land Rover, avšak bol výrazne lacnejší a nemal pohon všetkých kolies. Navyše sa na Novom Zélande predával ako poľnohospodárske vozidlo, takže sa naň nevzťahovali vysoké poplatky. Keďže išlo z 80% o doma vyrobený produkt, nezarátaval sa ani do dovozných kvót. Na Novom Zélande sa tak Trekka stala populárna a predaje limitovala azda len obmedzená kapacita lokálnej výroby.

Postupom času sa Trekka zdokonalovala.  Ponúkaná bola vo viacerých verziách – ako trojdverový pikap (ute) vo dvoj až osemmiestnom usporiadaní, otvorený, s plátenou strechou, alebo pevnou sklolaminátovou strechou... Nevýhodou vozidla bol pohon iba zadných kolies. Kolesá pri práci na šmykľavom povrchu na farmách prešmykovali. Riešením bol doma vyrobený a navrhnutý diferenciál s obmedzenou svornosťou, ktorý terénne schopnosti vozidla výrazne zlepšil.

Motor vozidla bol pozdĺžne uložený štvorvalec OHV s obmejom 1 221 cm3. Dosahoval maximálny výkon 34 kW (47 k) pri 4500 ot/min. V spojení so synchronizovanou štvorstupňovou prevodovkou umožňoval dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 110 km/h.

Od začiatku výroby sa novozélandská spoločnosť Motor Holdings snažila vozidlo aj exportovať. Podarilo sa dosiahnuť dohodu o vzájomnom exporte s Austráliou, no tam Trekka úspech nezaznamenala. V Austrálii už domáci výrobcovia Holden, Ford a Chrysler ponúkali silnejšie konkurenčné modely. Trekka sa v malom množstve exportovala na Fidži a pár kusov sa dostalo aj do Vietnamu, kde slúžili pri vojenskom konflikte. V náročnej klíme sa Trekka údajne často kazila, no zároveň bola pre zlodejov podstatne menej atraktívna ako vozidlá Land Rover a tak slúžila napríklad nemocnici v správe Nového Zélandu.

Aj keď na iných trhoch Trekka nezaznamenala veľký úspech a postupne o ňu stratili záujem aj Novozélanďania, stala sa súčasťou histórie automobilizmu malej krajiny na konci sveta.