Zobraziť galériu

D4, R7
Zdroj: ministerstvo dopravy

12. mája – Minister dopravy môže podpísať zmluvu na výstavbu obchvatu Bratislavy.

      Šéf rezortu dopravy už v utorok (10. mája) avizoval, že je pripravený zmluvu podpísať, čakal len na súhlas kabinetu. „To by som Bratislavčanom nemohol urobiť,“ konštatoval. Brecely zároveň potvrdil, že expertná komisia, ktorú poveril preverením projektu pripravenom ešte bývalým vedením rezortu, nezistila žiadne významné pochybenia. Do koncesnej zmluvy ministerstvo pod vedením Brecelyho doplnilo aj takzvanú protischránkovú klauzulu.

      Na základe nej musia byť v Registri konečných užívateľov výhod zapísaní koneční užívatelia výhod v prípade samotného koncesionára, subdodávateľa stavby, tiež ktoréhokoľvek subdodávateľa služieb prevádzky a údržby a subdodávateľov, ktorí majú dodať plnenie aspoň 30 % z hodnoty prác. Zároveň aj subdodávateľov stavebných prác, ktorí dodajú plnenie vo výške najmenej 15 miliónov eur.
      Súčasne sa v koncesnej zmluve posunuli termíny na dodanie vysporiadaných pozemkov a právoplatných stavebných povolení na projekt zo strany štátu.
      Otázka, čo s bratislavským obchvatom, ostala otvorená po bývalom ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi (Smer-SD). Za jeho pôsobenia sa rozhodlo o výstavbe cesty tzv. projektom verejno-súkromného partnerstva (PPP) a prebehla aj súťaž, z ktorej vzišlo víťazné konzorcium na čele so španielskou firmou Cintra.
      To sľubuje postaviť obchvat za štyri roky a štyri mesiace pri ročnej splátke počas 30-ročnej prevádzky cesty vo výške 56,72 milióna eur. Po 30 rokoch a po zohľadnení inflácie by mal obchvat stáť celkovo približne 1,9 miliardy eur. Výsledok súťaže potvrdila aj predchádzajúca vláda, zmluva na výstavbu cesty sa však zatiaľ nepodpísala. Rezort dopravy je podľa ministra Romana Brecelyho (nominant #Siete) o krok bližšie k podpisu zmluvy na výstavbu obchvatu Bratislavy.  Ide teraz komunikovať s víťazným konzorciom na čele so spoločnosťou Cintra a budú hľadať čo najbližší možný termín. „Predpokladám, že v lete alebo na jeseň sa začne stavať,“ odhadol minister.
            „V momente, keď otvoríme úseky diaľnice D4, budeme mať tadiaľ prejazdnosť zhruba 30 000 vozidiel denne,“ vyčíslil minister. To je podľa neho dvakrát toľko, ako jazdí po liptovskej diaľnici a trikrát toľko, ako medzi Prešovom a Košicami. „Toto je samotný fakt, ktorý môže napovedať, že je to  zmysluplný projekt,“ doplnil Brecely.
      Suma, ktorú štát zaplatí za tento projekt, je podľa ministra úplne primeraná a adekvátna tomu, čo sa bude stavať. Jeho ambíciou je pritom následne vybrať poradcu aj na ďalší úsek obchvatu, ktorého súčasťou bude aj tunel popod Karpaty. To je totiž podľa ministra ďalší horúci adept na PPP projekt. „Myslím si, že týmto projektom diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 môžeme oddémonizovať PPP projekty na Slovensku," zhodnotil. Za ďalšieho možného kandidáta na PPP projekt považuje aj problematický úsek na diaľnici D1 Turany – Hubová. Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka na PPP projekt nevychádza pre nízke intenzity dopravy. V jej prípade chce hľadať iné riešenia.

Rýchlostná cesta R7 uľahčí život desaťtisícom ľudí pri dennom dochádzaní do Bratislavy a zosilní ekonomický potenciál Žitného ostrova. Je o tom presvedčený štátny tajomník rezortu dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Teší ho preto, že vláda odobrila projekt obchvatu Bratislavy, ktorý má tvoriť práve časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. „Aj keď prvé plány na výstavbu takejto cesty existovali už v 70. rokoch, trvalo vyše 40 rokov, aby sme sa dopracovali k reálnemu rozhodnutiu. Bol to beh na veľmi dlhé trate, ale sme v cieli,“ konštatoval Érsek, ktorý bude mať v rezorte dopravy na starosti aj rýchlostné cesty.

Hliadky dopravnej polície na 12.05.2016

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.