17.08.2019

Mikrospánok za volantom je nebezpečný, dávajte si na to pozor!

V anonymnom prieskume v Českej republike sa potvrdilo, že každý piaty český vodič zažil okamih mikro spánku za volantom.

To je alarmujúce zistenie, lebo každé mikrospánkom zapríčinené privretie očí na dve sekundy znamená desiatky metrov jazdy „bez vodiča“. Rozhodne nejde o úsmevnú banalitu, ale o príčinu vo väčšine prípadov veľmi tragických havárií. Kto je vinníkom driemania za volantom? Ako včas nebezpečenstvo rozpoznať? Odpovede hľadajú experti českého ÚAMK.

Zdá sa to ako okamih, iba privriete oči, nič viac. Takáto predstava o nechcenom mikrospánku za volantom je veľmi naivná. Rovnako ako predstava, že sa toho veľa nestane a že vás to nemôže postihnúť cez deň, ale iba v noci. Dovolenkové dlhé trasy k moru a havárie pri nich ale varujú - mikrospánok je zabijak. Čo sa môže stať?

Zoberme si modelový príklad. Motorista ide po diaľnici stokilometrovou rýchlosťou a len na dve sekundy zavrie oči únavou. Následkom je viac ako 50 (presnejšie 54) metrov dlhá nekontrolovateľná jazda, počas ktorej nikto vozidlo neriadi. Či zíde z trasy, prejde zákrutu rovno alebo podobne, nedokáže nikto odhadnúť.

Aj keď máte auto, ktoré dokáže čiastočne jazdiť autonómne, nespoliehajte sa na to. Za dve sekundy pri maximálnej rýchlosti na cestách mimo obcí (90 km/h) prejdete 50 metrov, pri stovke je to už spomenutých 54 metrov a pri diaľničnom tempe 130 km/h je to dokonca 72 metrov. Za jedinú sekundu prejde auto toľko, ako býva brzdná dráha športových vozidiel zo stokilometrovej rýchlosti. Bežné autá potrebujú približne okolo 40-42 metrov. Vozidlá s horšími brzdami (napríklad Chevrolet Matiz) ale až 45 metrov a väčšinou ťažšie a väčšie SUV (napríklad Hummer H2) zastavia až po dráhe 47 metrov. Stačí teda privrieť oči na dve sekundy a na obzore je tragédia...

Vo väčšine prípadov si vodič, keď sa nič nestane, povie - budem si dávať väčší pozor. Pritom úplne zabúda na to, že to bolo iba varovanie a najhoršie ešte len bude nasledovať. Akonáhle totiž raz podľahol únave, bude sa čas, kedy sa takáto situácia zopakuje, stále skracovať a okamih jazdy „bez vodiča“ predlžovať.

Prezident ÚAMK JUDr. Oldřich Vaníček varuje: „Únava, ku ktorej sa napríklad pridáva dlhodobý pobyt vo vozidle pri teplotách vyšších ako 25 stupňov Celzia, predlžuje reakčný čas vodiča. Znižuje sa jeho koncentrácia a reakcie sa svojím spôsobom podobajú tomu, ako by bol vodič pod vplyvom alkoholu. Je pomalý, nesústredený, roztržitý...“

Kto sú teda vinníci takýchto nebezpečných situácií?

Samozrejme je na prvom mieste únava. Uvádza sa, že po spánku kratšom ako 5 hodín stúpa pravdepodobnosť následnej havárie 5 až 7 krát. Za najkritickejšiu dobu sa považuje čas medzi jednou až treťou hodinou po polnoci, tiež aj čas medzi 13:00 až 15:00 popoludní.

Na druhom mieste, pokiaľ ide o „vinníka“, je v týchto letných mesiacoch horúčavua Vysoké teploty nad 25 stupňov Celzia spôsobujú, že sa vodič cíti takmer ako pod vplyvom alkoholu. Je nepozorný, roztržitý, oneskorene reaguje a predovšetkým sa cíti byť oveľa viac unavený, blízko stavu, že by si najradšej pospal.

Ukazuje sa však, že aj úplne odpočinutý a vo vhodnom čase idúci vodič môže začať pociťovať nutkanie k spánku už po 15 minútach jazdy. Ako je to vôbec možné? Podľa výskumu univerzity RMT z Melbourne sú vinníkom opojenia mozgu vodiča nízkofrekvenčné vibrácie, ktoré vyvoláva autosedačka. Test sa konal na 15 dobrovoľníkoch, ktorých vystavili vibráciám (4-7 Hz). Hneď potom jazdili - na simulátore. Napodobenie jazdy ukázalo, že už po 15 minútach sa na nich prejavovala istá únava, ktorá sa za hodinu dostala na takú úroveň, že sa vodič môže stať nebezpečný sebe a spolujazdcom, ako aj všetkým ostatným účastníkom cestnej premávky.

Svoj neblahý vplyv môže zohrať aj strava. Ak si pri putovaní na juh k moru dáte cestou výdatný a dokonca ťažký obed, nemôžete sa čudovať. Ľudský organizmus viac ako mozog prekrvuje zažívacie ústrojenstvo (dutinu brušnú), aby dokázalo stráviť ťažký obed. Opäť je výsledkom známy stav - malátnosť, pocit únavy, neskoršie reakcie...

Je jasné, že niečo môže ovplyvniť sám vodič - zvoliť vhodný čas cestovania, poriadne sa pred tým vyspať, jesť výhradne ľahkú stravu. Ale niečo neovplyvní. O to je dôležitejšie, aby vodič sledoval svoj stav. Ako vyplýva zo skúseností odborníkov ÚAMK, dosť často samotní motoristi zámerne prehliadajú príznaky svojej nadmernej únavy. Mali by ich poznať, a rozhodne na dlhých trasách k moru nie je od veci, keď na ne vie upozorniť tiež spolujazdec. Aké sú?

Varovné príznaky:

• časté zívanie,

• náhly pocit chladu po tele,

• nutkanie na pohyb,

• vodič zle drží stopu a často ju musí korigovať,

• vodič má pocit, ako by sa cesta zužovala,

• nepamätá si posledný najazdený kilometer,

• priviera oči, trie si ich, robí mimovoľné pohyby hlavy, ako by prikyvoval.

 

Je veľmi dôležité mať na pamäti, okrem bezprostredných príznakov únavy, že sú hodiny počas dňa aj v noci, kedy je organizmus zvyknutý na spánok, alebo jednoducho biologicky odpočíva. To korigujú tak zvané naše vnútorné hodiny. U mužov je bežné, že v rozmedzí od jednej až do štvrtej hodiny nočnej, rovnako od 13. až 15. hodiny popoludní, je sústredenie slabšie. Ako vyplýva zo skúseností ÚAMK a jeho asistenčných služieb, k haváriám vinou únavy na dlhých trasách dochádza práve v týchto hodinách. Preto odborníci automoto klubu odporúčajú vhodne si naplánovať cestu, v kritických hodinách si urobiť pauzu a oddýchnuť si.

Samozrejme, že dnešná technika ponúka aj pomocníkov v podobe asistenčných systémov vozidla. Dokážu napríklad rozpoznať zmeny správania vodiča, sledujú napríklad oči  vodiča, jeho intenzitu žmurkania a podobne. Potom ho varujú aj zvukovým signálom pred nebezpečenstvom. Môžu tak aj zabrániť okamžitému zaspatiu. Napríklad asistent pre jazdu v pruhu dokáže za určitých podmienok viesť vozidlo v danom jazdnom páse. Aktívny tempomat zase udržiavať nastavenú bezpečnú vzdialenosť od vozidla vpredu a podobne. Avšak ani všetky asistenčné systémy sveta zatiaľ nedokážu nahradiť vodiča.

Preto stále platí, že by ste najmä na dlhé cesty mali sadať za volant len dobre oddýchnutý. Robiť si prestávky - stačí aj na 10 až 20 minút, po asi dvojhodinovej jazde. A pamätajte na to, že ak do cieľa cesty zostáva už len 100 alebo 200 kilometrov, vôbec to nesmie otupiť vašu pozornosť. Práve naopak. Až šťastný dojazd do cieľa korunuje celú cestu.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra
ZDROJ: ÚAMK ČR

Komentáre k článku