Zobraziť galériu

Nepozornosť za volantom

Všimli ste si dnes zmeny v dopravnom značení na ceste do práce? Asi nie, však?

Takže aj vy jazdíte „po pamäti“. Sme takí - nevšímame si okolie, nevenujeme pozornosť šoférovaniu a všetkému, čo s tým súvisí. Nechávame sa rozptyľovať lákadlami, ktoré na nás útočia kdekoľvek a na každom kroku a nevieme sa sústrediť. To je súhrn našich chýb za volantom, ktoré vedú k nehodám.

Zvykne sa s úsmevom vravieť, že za rozvod väčšinou môžu rovnakou mierou obe strany – aj manželka, aj svokra... V prípade jazdy autom za nepozornosť môže v prvom aj v druhom rade človek. A je jedno, či je za volantom muž, alebo žena. Nepozornosť je dôsledkom toho, že za volantom sedíme my, ľudia. Keby autá riadili stroje... nemuseli by sme si iba želať, aby cesty, po ktorých sa každý deň presúvame za svojimi cieľmi boli bezpečné.

Málokto si však uvedomuje, že bezpečnosť na cestách sa začína v našej hlave. Priamo súvisí s pozornosťou, ktorú venujeme cestnej premávke. Nepozornosť za volantom je hlavnou príčinou dopravných nehôd. Vodiči vedome, alebo nevedome ohrozujú seba aj ostatných. Za volantom by mali sedieť plne sústredení ľudia, aby dokázali vnímať množstvo dôležitých podnetov a včas reagovať. Preto prvým krokom, ktorý by mal každý urobiť pre bezpečnosť, je uvedomiť si obrovský význam slova POZORNOSŤ.

Môžeme trénovať jej zvyšovanie, dajú sa odstrániť zlozvyky, ktoré pozornosť odvádzajú od riadenia. Ale mal by sa výrazne zlepšiť aj stav našich ciest, lebo dopravná infraštruktúra priamo vplýva na pozornosť vodičov. Z vyhodnotenia dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2015, ktorú vypracoval Policajný zbor Slovenskej republiky však jednoznačne vyplynulo, že hlavnou príčinou dopravných nehôd  v roku 2015 bola nepozornosť – nevenovanie sa vedeniu vozidla:

Čo urobiť, aby boli naše cesty bezpečnejšie

Žijeme v časoch, keď sa cestnej premávke nedokážeme vyhnúť. Je súčasťou nášho života, trávime v nej veľa času. Stávame sa svedkami aj účastníkmi dopravných nehôd. Možno sa podvedome spoliehame na stále sa zvyšujúcu bezpečnosť automobilov, ale najčastejšou príčinou dopravných nehôd je ľudský faktor.

Pokrok v oblasti bezpečnosti automobilov je neuveriteľne rýchly a automobilový priemysel prináša stále novšie a kvalitnejšie prvky aktívnej a pasívnej bezpečnosti. Majú minimalizovať nehody, či ich následky. Ako hovorí Peter Krištín, riaditeľ SuperDRIVE, školy bezpečnej jazdy: „Najčastejšie zlyháva človek. Ohnivko medzi volantom a sedadlom. Človek sa v aute dopúšťa chýb, vďaka ktorým hrozia jemu aj iným účastníkom cestnej premávky tragické následky. Najdôležitejšie je však rozhodnutie vodiča. Ak má vnútornú motiváciu zlepšiť správanie za volantom - odstrániť zlozvyky, ktoré ohrozujú bezpečnosť a posilniť používanie správnych zásad, je na pol ceste k úspechu. Dôležitým miestom získavania návykov pri jazde je autoškola. Výchova vodičov kvalitatívne rastie, ale stále sa stretávame s mnohými chybnými návykmi, ktoré mladí ľudia získali v autoškole. Nesprávne návyky vodičov, získané v kľúčovej fáze pri prvých skutočných kontaktoch s vozidlom sa pomerne ťažko následne odstraňujú. Je však efektívnejšie vyvinúť snahu a zbaviť sa zlozvykov, ako šoférovať s nimi celý život. Človek nie je stroj a robí chyby, ale vhodným postupom sa dá zvládnuť aj občasná znížená nepozornosť. Tréningom sa dá naučiť pravidlám defenzívnej jazdy, zvládať a minimalizovať riziko krízovej situácie. Zníženie rizika dopravnej nehody za to stojí.“

Návyky a zlozvyky za volantom

Ľudia poznajú dopravné predpisy a pravidelným jazdením relatívne rýchlo získajú potrebné návyky v premávke. Sú však na jazdu vždy stopercentne sústredení? Pozornosť za volantom je totiž kľúčovým prvkom, potrebným na znižovanie nehodovosti. Robíme veci, ktoré za volant nepatria, ale vyrastáme s nimi - mnoho návykov preberáme od malička priamo od svojich rodičov. Preto by práve rodičia mali byť vzormi pre svoje deti v aute. Dieťa vníma, ako rodič reaguje, ako sa správa, či dodržiava predpisy, či je agresívny, ako drží volant, alebo sedí. Všetko, čo robíte, učíte svoje deti. Rodič – vodič by si mal uvedomiť, že jeho dieťa sa pravdepodobne raz bude v premávke správať podobne ako on.

Dôležitým miestom získavania návykov pri jazde je autoškola. Výchova vodičov kvalitatívne rastie, ale stále sa stretávame s mnohými chybnými návykmi, ktoré mladí ľudia získali v autoškole. Nesprávne návyky vodičov, získané v kľúčovej fáze pri prvých skutočných kontaktoch s vozidlom sa pomerne ťažko následne odstraňujú. Je však efektívnejšie vyvinúť snahu a zbaviť sa zlozvykov, ako šoférovať s nimi celý život.

Vodič dokáže jedným pohľadom rozpoznať šesť až dvanásť predmetov rovnakého druhu. Táto danosť mu umožňuje sledovať nielen cestu pred sebou a za sebou, prístrojovú dosku auta, dopravné značky, ale aj iné podnety vyplývajúce z cestnej premávky. Efekt pozornosti závisí od mnohých vlastností. Patrí k nim kapacita, distribúcia a fluktuácia pozornosti. V tom sú vodiči rozdielni. Nie každý dokáže venovať pozornosť šoférovaniu v najvyššej možnej miere, ktorej je schopný. Pozornosť počas jazdy totiž výrazne znižujú zlozvyky za volantom. „Zlozvyky úzko súvisia s prostredím a osobnosťou vodiča. Vodiči, najmä extrovertné a dynamické typy, vyplňujú „nudu“ počas jazdy počúvaním rádia, sledovaním okolitej krajiny, vrátane stopárov a reklamných billboardov, ale aj telefonovaním, či esemeskovaním“ hovorí dopravný psychológ Jozef Gallik.

Ako zvýšiť pozornosť?

„Zvyšovanie pozornosti sa, samozrejme, dá trénovať“, pokračuje  J. Gallik. „Je dôležité, aby sa pozornosť trénovala už od detstva. Existujú na to rôzne spôsoby, ale základom je kvalitný spánok.“ Veľmi pomáhajú akustické čiary na okraji vozoviek, ktoré zobudili nejedného driemajúceho vodiča, ktorého vozidlo začalo opúšťaj jazdný pruh. To zdôrazňuje dopravný analytik Jozef Drahovský a pokračuje, že slovenské cesty majú prvky, ktoré pracujú s pozornosťou vodičov. Ale nie všetky. „Najlepšie sú vybavené diaľnice, sú to akustické čiarky takmer po celej ich dĺžke. Na ostatných komunikáciách sú prvky na zvýšenie pozornosti len výnimočne, na úsekoch, kde bolo potrebné zamedziť opakujúcim sa nehodám.

Bolo zvykom tvrdiť, že za všetko môže vodič. Až v poslednom období sa pripúšťa, že to tak nemusí byť.“

No či je za všetko zodpovedný vodič, alebo niekde aj cesta, dopravné značenie, alebo čokoľvek iné, pomníky popri cestách nemusia byť takou častou „dekoráciou“.  K tomu stačí tak málo – stačí začať od seba: Napríklad takýmto desatorom:

1. Pripomínať svojej rodine, priateľom a kolegom, aby jazdili opatrne. 
2. Jazdiť so zapnutými svetlami.
3. Jazdiť tak bezpečne, ako je to možné a riadiť sa dopravnými predpismi, či už idem v aute, na motorke alebo na bicykli.
4. Venovať extra pozornosť potrebám chodcov, cyklistov, deťom, starším ľuďom a jazdcom na koňoch.
5. Jazdiť takou rýchlosťou, ktorá je legálna aj bezpečná.
6. Dávať väčší pozor pri prechádzaní okolo škôl a ďalších miestach, kde sa združujú deti.
7. Jazdiť vo chvíli, kedy nie som pod vplyvom alkoholu, drog alebo liekov ovplyvňujúcich pozornosť.
8. Pozerať tak ďaleko, ako to bude možné a nebudem sa lepiť ostatným na kufor.
9. Vždy používať bezpečnostný pás a uistím sa, že ho majú zapnutý aj ostatní spolucestujúci.
10. Používať mobilný telefón, až keď dorazím na miesto.
11. Uisťovať sa, že ma pri riadení nerozptyľuje nič vonku a vo vnútri vozidla alebo mojej hlavy.
12. Dávať dobrý príklad spolujazdcom tým, že budem riadiť pokojne a bezpečne.

Tak čo myslíte, dáva to zmysel? Alebo sa vám to zdá banálne a otrepané? No tak sa vás opýtam ešte raz to isté, ale inak: skúste si spomenúť, koľko z týchto bodov ste porušili iba dnes cestou do práce...