Zobraziť galériu

Dacia Jogger 1,0 TCe LPG MT
Zdroj: Ján Hargaš

Dve veci sú na modeli Jogger najzaujímavejšie. Cena používania a cena obstarania.

Až potom nasledujú veci ako priestrannosť, výbava, dizajn, či bezpečnosť. Bezpečnosť... Áno, pozeral som testy. Crash testy. Sandera. Spochybňovať praktiky EuroNCAP však nebudem. I keď sú pre mňa relevantnejšie testy IIHS z USA, aj EuroNCAP je relevantné a jej metodika a hodnotenie sú nespochybniteľné. Ak ide o bezpečnosť, ktorú EuroNCAP hodnotí od roku 2020, Dacia Jogger nedostane viac ako 1 hviezdu. A to je naozaj málo, nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany. Má to ale svoje ALE. Pretože jedna hviezda v roku 2020 je viac ako tri hviezdičky z roku 2009 a je celkom možné, že vo väčšine prípadov je aj viac ako 5 hviezd z roku 2002. Okrem zmien v metodike ide aj o starnutie konštrukcie, o históriu automobilu. Priemerný vek áut u nás je 14 rokov. Priemerná bezpečnosť týchto áut sotva siaha na jednu hviezdu v dnešných crash testoch. Čiže - výhradne z hľadiska bezpečnosti a štatistiky – je lepšie kúpiť novú Daciu ako 14-ročný Passat. Priority veľkej časti populácie sú jednoducho pretočené. Radšej staršie auto ako nové "vylacnené"? Iste, môže to platiť a pri viacerých modeloch to skutočne platí, len si treba uvedomiť dve veci. Prvá vec: kúpa jazdeného auta je vždy hazardná hra, môžete v nej síce vyhrať, často sa to ale pokazí. Druhá vec: výrobcovia automobilov vyrábali vylacnené autá už pred desiatimi rokmi, aj pred pätnástimi a robia to aj dnes.

V preklade: pre bezpečnosť a spoľahlivosť urobíte lepšie, keď si kúpite novú Daciu, ako skoro 15-ročné zle overené jazdené auto. Nie je to veľká výhra? Opäť pripomínam priemerný vek vozidiel na Slovensku. Ak by všetci s prestárnutými autami presadli v momente na nové Dacie, bezpečnosť na cestách sa dramaticky zlepší a počet úmrtí a vážnych úrazov sa zas rapídne zmenší.

A prečo od začiatku píšem o jazdených autách? Pretože Dacia Jogger podobne ako viaceré ďalšie modely a ich špecifikácie jednoducho nemá konkurenciu v nových autách, jedine v jazdených. Pravdou však zostáva aj to, že za 20-tisíc eur už viete nájsť omnoho čerstvejšie jazdené vozidlá, s minimálnym kilometrovým nájazdom, s podobnou úžitkovou hodnotou a s výrazne nižším rizikom spojeným so skrytými vadami. Takže čím drahšia je Dacia, tým ťažší boj s jazdenkami musí zvádzať. Tromfy vozidla menom Jogger sú silné aj napriek zlyhaniu v hviezdičkovaní.

Poďme ale ďalej. Na začiatku som písal, že najdôležitejšie pri tomto aute nie je bezpečnosť, či spoľahlivosť, a predsa som o tom písal veľa a skôr než o ostatnom. Poďme teda ďalej, posuňme sa k ďalším menej dôležitým veciam.

Dizajn: je to Mercedes, Volvo, či Lambo?

Onehdá som po prechádzke so psom prichádzal k radu zaparkovaných vozidiel, v ktorom sa nachádzal aj tento modrý Jogger. Zaparkoval som ho tam sám, azda preto, že tam aj bývam, no z uhla mi predsa ako prvé napadlo, či tam niekto nezaparkoval to modré GLB, ktoré som testoval pred pár mesiacmi. Priznávam, zrak už nie je na veľké vzdialenosti extra dobrý, no keď si zakryjete väčšinu auta a zostane vám len zadných profilových desať-dvadsať centimetrov, nejaká podobnosť tam predsa bude – ale to by bola azda s každou modrou škatuľou so svetlami. Podobné je to aj pri prvých centimetroch spredu. Pohľad na tvár vozidla dáva jasne najavo dizajnovú príbuznosť s novými modelmi značky Lamborghini. Áno, tie svetlá a áno preháňam. Tvarmi karosérie a tvarmi zadných vertikálnych svetiel sa toto auto ponáša na staršie kombi od Volva. Pokojne aj staršie XC70, pokiaľ svoj pohľad dopredu skalíte dostatkom ohnivej vody.

Vo všeobecnosti ale platí, že toto je crossover, ktorý je slovne a kategoricky ťažké uchopiť, no spoločne to funguje a v dobrom to pripomína Logan MCV prvej generácie. Koniec-koncov, je to ten istý recept, len s novšími ingredienciami.

Auto pôsobí robustne vďaka oblinám, odhodlane vďaka hranám a priestranne vďaka nie zrovna plynulej línii karosérie. Dacia auto obšťastnila viacerými praktickými doplnkami, ktoré spolu s peknými farbami podčiarkujú rodinno-výletnícky charakter automobilu. Lak tohto vozidla mi príde kvalitnejší než na väčšine japonských áut a kvalitnejší než doteraz bol na modeloch Dacie. Pekné a pritom nie prvoplánovo lacné, i keď cenovo predsa stále lacnejšie auto.

Ono za to môže aj nová platforma, ktorá ma oblúkom opäť vracia k bezpečnosti a spoľahlivosti. Je nepochybné, že platforma a ňou použité nové postupy a materiály zvyšujú tuhosť vozidla, jeho odolnosť a zároveň zväčšujú a posilňuje deformačné zóny. Zároveň prinášajú prísľub ale i prítomnosť nových motorizácií, technológií a dodávajú kvalitnejšie pôsobiace materiály a vyhotovenie v interiéri.

Ťažko môžem na niečo v kabíne vyslovene nadávať. Jasné, displej nepatrí medzi tie s najostrejším zobrazením a nemá ani najlepšie rozlíšenie, podobne plasty sú skôr tvrdé. Avšak sedia na mieste, robia svoju robotu, netlačia, nehnevajú... Skrátka účelný interiér, v ktorom nemám problém stráviť dlhé hodiny bez bolesti chrbta. Vpredu sa sedí dobre, vyššie než by som čakal. Výhľad z auta je dobrý, pri parkovaní som v podstate zabúdal na prítomnosť cúvacej kamery, stačilo mi uistenie v podobe pípania parkovacích senzorov. Vodič si bude pochvaľovať obzvlášť výhľad šikmo vzad cez okná v druhom rade. Vidieť na cestu pri cúvaní z parkovacieho miesta je v tomto aute omnoho ľahšie ako u iných nových áut.

Trieskanie s dverami ako si ho pamätám z Dustera ale i Sandera, sa tu vôbec nemusí vykonávať. Dobre dosadajú aj zadné dvere a síce by som ja a moje čelo ocenili, keby sa piate dvere zdvíhali vyššie, sťažovať sa nebudem.

Kufor päťmiestnej verzie je doslova gigantický. Na najvzdialenejšie miesto kufra nedočiahnem bez toho, aby som doň nevliezol. Je to vynikajúce päťmiestne rodinné auto, ktoré ani pri náročnejších posádkach nebude vyžadovať strešnú truhlu. Jedine, že by ste kufor venovali mačkám, psom, či poníkom.

Sedenie v druhom rade je tiež v poriadku. Tri zadné sedadlá sú užšie, ale tri detské sedačky tam dáte celkom jednoducho. I keď sú užšie, hĺbka sedáka je výborná a stredné sedadlo je použiteľné aj pre vyšších členov posádky.

Malý motor. Väčší bude jedine s hybridom

Dacia Jogger je už pomerne veľké auto. Nič iné ako trojvalec s objemom 1,0 litra do vozidla nekúpite. Môžete si dokonca vyberať už len z dvoch verzií – testovanej Eco-G, alebo môžete kúpiť ten istý motor aj s priamym vstrekovaním. Je to malý motor, nepochybne by auto znieslo väčší.

Ani nie tak väčší, ako skôr výkonnejší by si auto zaslúžilo pri dovolenkových cestách. Sto koní a turbo, to nie je zlé, ale keď už auto naplníte posádkou i batožinou, nebodaj ešte aj na šikovné strešné nosiče dáte nejaký predmet, slabší motor je väčšmi náchylný na zvýšenie spotreby a zníženie dynamiky. To neznamená, že svoje úlohy nezvládne, len sa pri nich musí viac snažiť. I keď by sa mohlo zdať, že je to problém, už 0,9 TCe dlhodobo dokazoval, že nie je. 1,0 TCe je vylepšený a síce si niektoré muchy súvisiace s istou mierou nekultivovanosti v rôznych otáčkach zachoval, celkovo ide o veľmi príjemného spoločníka, ktorý sa nebojí ani otáčok a svoj relatívne skromný krútiaci moment ponúka v širšom spektre otáčok. Nápomocná je aj šesťstupňová prevodovka. Zo začiatku som si myslel, že pri zrýchlení na 100 km/h ani nezvládnem akceleráciu bez radenia z 3 na 4. stupeň, no dá sa, červené pole je až nad 6000 ot/min a zároveň aj nad 100 km/h (3. stupeň). Vďaka tomu je v prípade najvyššej nutnosti akcelerácia príjemná, i keď patrí k tým celkovo pomalším. Porovnával som zrýchlenia i pri jazde na LPG a na benzín, keďže vtedy má auto papierovo vyšší výkon i krútiaci moment, avšak najmä vo vyššej rýchlosti sa očakávaná výhoda jazdy na LPG neprejavila. Pri zrýchlení zo 60 na 100 km/h na 3. stupni zrýchľuje vozidlo za 8,05 sekundy pri LPG a za 8,74 sekundy na benzíne. Z 80 na 120 km/h ide na 4. stupni za 11,03 sekundy na LPG a 11,36 na benzín. Dokonca sa mi v rozdielnych vonkajších teplotách darilo akcelerovať príležitostne lepšie s benzínovým pohonom ako s LPG.

Práve LPG nádrž s viac ako postačujúcou veľkosťou v kombinácii so štandardnou benzínovou nádržou sú najsilnejšie stránky tohto auta. Nižšie náklady na LPG (aktuálne na cene 0,85 eura) sú pri jazde čisto na LPG takmer polovičné v porovnaní s benzínom (aktuálne 1,730). Isteže je dobré v pravidelných intervaloch vyčerpať aj benzínovú nádrž, respektíve v nej nevoziť 50 litrov benzínu (a vyčerpanie nebude také drahé).

Na LPG som odjazdil vyše 500 km. Auto štartuje na benzín, až po pár sekundách sa prepne na LPG. Dojazd na benzín bol po vyčerpaní LPG vyše 700 km, takže celkovo nie je problém na jednu šupu najazdiť 1200 km. To je takmer jazda do Chorvátska a späť z Bratislavského kraja. Len to diaľničné tempo musí byť nižšie. Autu viac svedčí 110-125 km/h než 130 až nekonečno.

Priemerná spotreba LPG bola 8,1 litra na 100 km. Priemerná spotreba benzínu bola 5,8 litra na 100 km. Ani jeden z údajov prakticky nezahŕňal mestskú jazdu. Počas týždňa som sa zápcham vedel vyhnúť a jazdil tak pol na pol po diaľnici a po okreskách. Ani na jednom som sa nehnal. Auto i s motorom na mňa pôsobili skôr upokojujúco. Za tým stojí vyššia hlučnosť pri rýchlostiach nad 100 km/h a ešte vyššia hlučnosť pri rýchlostiach nad 130 km/h. Auto nehučí ako gazík, ale na moje rozmaznané ušká už bolo hluku viac než som potreboval. Ide najmä o zvuk motora a aerodynamický šum. Iba pri jednej príležitosti som strávil viac času v upchatom meste, vtedy bola spotreba LPG cez 10 litrov.

Na diaľnici som jazdil pokojným tempom medzi 110-125 km/h, na okreskách tachometrových 90-100 ako obvykle všade tam, kde to cesta umožňovala. Odchýlka nie je veľká, ale cca 3 km/h by ste naškriabali.

No a na záver pár posledných poznámok: auto svieti slušne. Stretávacie LED svetlá si možno vhodne nastaviť a halogénové diaľkové svetlá pomôžu najmä v otvorenom teréne. Viditeľnosť je v oboch prípadoch príjemná a nijako nedávajú svetlá najavo, že patria do lacnejšieho nového auta. Potešujúca je šírka druhých dverí. Cítiť z nich prítomnosť tretieho radu v kabíne. Naopak, príliš nepoteší zvýšená podlaha nad LPG nádržou. Do prednej časti kufra ľahko zapadnú rôzne veci a je celkom ťažké dostať sa k nim.

Keď to teda zhrniem, Dacia Jogger sa nemôže pochváliť ani vysokým hodnotením pasívnej a aktívnej bezpečnosti, ani veľkým objemom motora. Zato sa vie pochváliť zreteľným zvýšením bezpečnosti v porovnaní s Daciami z minulosti, solídnou pasívnou a slabšou aktívnou bezpečnosťou. No a má motor, ktorý je na veľký rodinný vehikel na pohľad malý, je však aj skromný a v rukách pokojnejšieho vodiča mu vôbec nič nechýba. Auto je na cestách prijateľne komfortné, zároveň adekvátne stabilné. Podvozku sa dá rýchlo dôverovať, problémy komunikuje síce tlmene, ale zrozumiteľne. Auto je pri vyšších rýchlostiach hlučnejšie, no nevymyká sa z priemeru vozidiel tejto značky. Jogger je dobrá kúpa, je lacný, ale ponúka veľa. Viac než mnohí iní a patrí do kategórie rozumných volieb. 7 z 10 bodov.