Zobraziť galériu

Ford Explorer Plug-in hybrid
Zdroj: Ján Hargaš

Americké SUV predávané priamo cez import v Európe? To kde sme? V rokoch deväťdesiatych?

Naozaj sa to nestáva často a azda jediná značka, ktorá si môže hovoriť (a my sa môžeme pritom usmievať), že je americká je Jeep. Ako by povedal niekto niekde niekomu: „pravý italoameričan.“

Ford však išiel na vec inak. Namiesto „poeurópštenia“ svojho modelu prostredníctvom naftových motorov pridal svojmu Američanovi elektrickú zásuvku. A takýmto štýlom sa azda do Európy bude dostávať viac takýchto obrov. Lebo keď niečo američania vedia, je to stavať veľké a silné autá.

Americké veľké SUV je pre Európana extra veľké auto. Skutočne je to obor, ktorého vnútorné i vonkajšie rozmery znesú porovnanie s tým najväčším, čo si v Európe môžete kúpiť – s modelmi BMW X7 a Mercedes GLS, či Land Rover Discovery/Defender. I keď je jasné, ktoré z týchto piatich áut je väčšmi určené do terénu, nie každému je jasné, ktoré je najlepšie na ceste. Nebudem chodiť dlho okolo horúcej kaše. Na cestu je najlepšie BMW X7. Lebo je doslova fenomenálne. Za ním bol doteraz väčší voľný priestor, ktorý končil pri modeli GLS. Výborne jazdiace veľké SUV, ale nie fenomenálne. Do tejto medzery sa teraz vopchal model Explorer? Nie, ale je jazdou a schopnosťami porovnateľný s modelom GLS a to je teda naozaj pekné hodnotenie. Zvlášť, keď ako X7, GLS ale i ďalší používajú vzduchové adaptívne podvozky ešte aj s aktívnymi stabilizátormi. Tu až tak ďaleko nejdeme, ale DNA Fordu pri tomto aute cítiť a nepochybne k dobrým jazdným vlastnostiam pomáha aj pracovné povolenie na prácu v EÚ. Tým samozrejme myslím plug-in hybridnú batériu nad zadnými – prioritne poháňanými kolesami.

Zaujímavé je na modeli Explorer najmä vyváženie komfortu s jazdnými vlastnosťami. Zážitok z jazdy je vzhľadom na rozmery vozidla celkom pochopiteľne obmedzený, no predsa sa s autom jazdí dobre a nemá typickú tendenciu veľkých áut pôsobiť ako tank, ktorý len tak-tak vlezie do zákruty. Ovládanie je ľahké, výhľad z vozidla potešujúci. Pri úzkych priestoroch pomôže zvyk a parkovacie kamery. Tu Explorer stráca na všetku konkurenciu a v podstate aj na mnohé menšie a lacnejšie modely – parkovacie kamery majú nízke rozlíšenie a aj zobrazenie na malom vertikálnom displeji nie je príliš dobré. Slúži svojmu účelu, ale v tejto cenovej kategórii by som očakával už viac.

Isteže, kým sa Explorer dostal do Európy, prešlo pár rokov – to práve vidieť na spomínanom displeji, ale lepšie by bolo keby vyznával znamenitejšiu diagonálu, a teda ponúkol výraznejšiu celkovú zobrazovaciu plochu.

Výhradu mám aj ku kvalite spracovania použitej kože. Po 4000 km sa pod zadkom vodiča dokáže pokrčiť. Nuž, chce to trošku botoxu do tej kože streknúť, nemôže byť predsa tak ovädnutá aby sa na nej vrásky robili.

Vrásky môže človeku tiež robiť menej isté správanie 10-stupňového automatu. Úprimne povedané, túto prevodovku neobľubujem. Úspešne potláča krásu chodu osemvalcového motora v modeli Mustang GT a ani tu vám nedodá chuť a chod silného šesťvalcového motora v plnej svojej lahodnosti.

Má skrátka situácie, pri ktorých koná nezmyselne a zdanlivo zbytočne necháva otvorený menič. Pri Forde to nebolo nič neobvyklé ani doteraz. Tak namiesto radosti z otáčok dostanete rovnomerné otáčky a s tým súvisiaci hluk. Pri studenej jazde má k hľadkosti radenia miestami ďalej než ostatní, ale tam sa to povinne musí tolerovať. Inak to skrátka nejde a je to len upozornenie, že s mašinou treba zo začiatku opatrne. Nepríjemné je, keď prevodovka je už zohriata, no pracuje s oboma motormi a v rýchlosti musí prepínať medzi jednotlivými zdrojmi pohybovej energie. Lebo je to práve prevodovka, ktorá sa stará o spájanie dvoch naoko protichodných svetov. A podobne ako napríklad hybridná prevodovka e-EAT8 (nielen ona), aj tu miestami cítiť i počuť výraznejší kovový úder – pravdepodobne pri odpojení spaľovacieho motora.

To je ďalšia z vecí, ktoré sa pri plug-in hybridoch objavujú neustále – isté zdržanie, prudší nástup spaľovacieho motora, citeľné „odpojenie“ agregátu. Jednoducho súčasti, ktoré už držiteľ plug-in hybridu nijak zvlášť nepociťuje, no sú tam a na citlivejšie povahy (obzvlášť k vlastnej technike) môžu pôsobiť rušivo. A ak to musíte vedieť – pri Kuge plug-in hybrid sa tieto situácie vyskytujú menej a ak aj, sú menej citeľné. Lenže Kuga využíva celkom iný systém pohonu.

Dvojica silných agregátov a aj s nabitou batériou s kapacitou 13,4 kWh ponúka vodičovi státo 457 koní a až 850 Nm krútiaceho momentu. Ford sa za ne rozhodne nehanbí a prvotný šok po usadnutí za volant môže prerásť až do klampiarskych prác, pretože sila, ktorou sa auto pohne po zaradení režimu D je skutočne obdivuhodná. Napíšem obdivuhodná, aj keď je v prvom okamihu až desivá. To auto sa odrazí z pokoja do rýchlosti tak prudko, až má aj skúsený vodič čo robiť, aby netrafil obrubník, či iné blízke predmety. Niekto by to označil za ďalší znak nižšej kultivovanosti plug-in hybridného systému, ja píšem o dôkaze sily. Aby bolo jasno. Aj tu ale platí, že ide len o prvotný šok a neskôr sa už nebude opakovať. Nôžka si musí zvyknúť, že elektromotor s autom mykne hneď a aj na to, že plynový pedál reaguje naozaj rýchlo. 

Jazdná dynamika je slušne povedané masívna. Masívne je aj samotné auto. Ford sa opäť hrá na Šalamúna a v cenníkoch neuvádza hmotnosť, no auto je v pohotovosti bezpečne nad dve tony materiálu a to tak o tri-štyri stovky. Celková prípustná hmotnosť je 3160 kg a k tomu možno prirátať až 2,5 tony vážiaci brzdený príves.

Pružné zrýchlenie som meral v športovom režime, no už s takmer úplne vybitou batériou. Výsledkom je zrýchlenie zo 60 na 100 km/h za 3,95 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 4,51 sekundy. To sú parametre o malý kúsok lepšie ako má X7 40i xDrive, a teda lepšie ako má GLS 400d, či X7 40d. Pri akcelerácii z nižších rýchlostí sa čumák auta pod tlakom veľkého krútiaceho momentu zdvihne do výšky a vozidlo vyletí z pruhu s ozaj obdivuhodnou razanciou. Toto je intenzívnejšie i rýchlejšie ako atmosférické osemvalce v autách s obdobnou veľkosťou. Akurát zvuk je horší, no nie pre menší motor, ale pre 10-stupňový automat. Motor má však z troch litrov omnoho lepší zvuk ako BMW, či Mercedes a ďalší. Tam je príliš utlmený, príliš izolovaný a jeho charakter nevyhnutnou mierou dotvárajú reproduktory. Tu je azda v kabíne tiež ovplyvnený, no inak má krásny hrubý chrapľavý hlas a iste by vedel spievať, keby k tomu dostal príležitosť. A tú aj dostane. Nebojte sa. Práve v športovom režime a s nohou zatlačenou do podlahy. Vtedy prevodovka neváha, vie čo sa od nej čaká, rovnako ako pri pokojných úsporných jazdách. Niečo medzi tým, to jej robí trampoty.

Takže áno, ak sa chce Ford Explorer porovnávať s veľkými nemeckými prémiovkami ako GLS či X7, v porovnaní s nimi má menej vychovanú prevodovku. Môže za to aj kombinácia dvojice motorov, no aj fakt, že 10-stupňový automat to skrátka lepšie nevie. Plynulosť a jemnosť radenia je o stupeň horšia, no vo všeobecnosti platí, že je dobrá.

No a čo elektrická jazda? Tej Explorer veľa neponúkne. Najmä nie v zime so zapnutou klimatizáciou a bez predvyhriatia. Avšak pôvodných 22 km (čo je podľa počítača spotreba takmer 50 kWh na 100 km), ktoré auto po nabití batérie odhadovalo, sa mi podarilo zlepšiť pokojnou úspornou jazdou na cca 27-28. Tam som sa ale nedostal, pretože mi do cesty vbehla diaľnica a na nej jazdiť s obrom na elektrinu nemá zmysel. V teplom počasí je to dokázateľne skoro raz toľko. Pokojne cez 40 km.

Výhodou je, že rozhodnúť sa, ktorý režim jazdy je pre aktuálnu situáciu vhodný, môže aj vodič stlačením príslušného tlačidla. To je naozaj fajn, pretože takto si môžete elektrický dojazd odložiť do mesta a tam je jazda len na elektrinu naozaj úspornejšia a zmysluplná. Pri dôkladnom nabíjaní a jazdení v pomere 50% diaľnice, 40% okresky a 10% mesto sa mi darilo celkovú spotrebu držať pohodlne pod 10 litrov. Ak by mi počty kilometrov, ktoré ponúka nabitá batéria stačili, mohlo by to byť aj 0, no ja denne najazdím väčšie porcie a nabíjanie s výkonom maximálne 3,7 kW vyžaduje viac času na nabíjačke. Pri jazdení v hybridnom režime bez nabíjania sa spotreba ustálila na úrovni 10,5 litra. Vyššie diaľničné tempo tesne nad naše limity by v mixe spotrebu potlačilo ešte k 11 litrom. Je to menej ako by auto malo pri osadení atmosférickým motorom V8, no je to porovnateľné so spotrebou, ktorú vykazovali modely Explorer s atmosférickým motorom V6 3,5 litra, ktoré sa do tohto auta montovali pri minulej generácii. Jedným dychom ale musím dodať, že väčšina relevantných záznamov na spritmonitore  pri tejto generácii hovorí o priemerných spotrebách nižších ako som zaznamenal ja. Rekordmani píšu o spotrebe pod 5 litrov. No to len podčiarkuje moje tvrdenie: pokiaľ vám ide predovšetkým o veľkosť, bezpečnosť i status auta a nenajazdíte denne veľa, každodenné nabíjanie spotrebu stiahne.

Auto ešte môžem vytknúť iba priemerný výkon predných svetlometov. Nie je tam žiadna pokročilá technika, sú to adaptívne FULL LED svetlomety. Smerovanie lúča do zákrut je fajn, no sila a ostrosť vytvoreného svetelného kužela nie je najlepšia. Obzvlášť zlé je osvetlenie ľavej krajnice, ktorému pomáha jedine vysoký posed, no ani to nezlepší reakcie očí na prítomnosť zverov, či neosvetlených chodcov. Kužel navyše nie je dostatočne široký a pri najlepšom priemerné je osvetlenie pravej krajnice. V kopcovitom teréne tak už pomôže jedine vypaľovanie diaľkovými svetlami. Keby auto nemalo naozaj vysoký posed a teda slušný výhľad smerom šikmo nadol, výsledok by bol porovnateľný s modelom Honda Civic, ktorý so svojimi LEDkami najlepšie svieti za slnečného dňa.

Potešila ma tuhosť konštrukcie. Napriek strešnému oknu sa ukazuje torzná tuhosť vozidla naozaj vysoká. Menšie a slabšie počuteľné vrzgoty sa predsa objavia, no to už sa predierate terénom.

Možno to tak proporčne nevyzerá, ale test vozidla Ford Explorer Hybrid, som si naozaj užil. Je to honosné auto, ktoré má svoje slabiny, no tie výraznejšie nevstupujú do bežného života s ní. Respektíve ma nenútia o aute napísať, že je to typický Američan, ktorý sa chvastá veľkosťou a silou, ale to je tak všetko v čom je dobrý. Nie, Explorer zlepšuje povesť amerických SUV dostupných na našom trhu, na kvalitu vyhotovenia a komfortu najlepších v triede síce nemá, vie im konkurovať v zábavnosti jazdy, stabilite na ceste a v neuveriteľnej dávke priestoru i v komfortných prvkoch akými sú napríklad elektricky ovládané sedadlá vo všetkých troch radoch, či v asistenčných systémoch. Nie sú tak pokročilé ako pri najlepších v triede, ale bežný zákazník si rozdiel nevšimne a budú mu dobre slúžiť i ho chrániť. Okrem jazdných vlastností, sily, pocitu bezpečia, kabíny schopnej pohodlne odviezť 7 pasažierov, auto chválim za zmysel pre detail, bohatú základnú výbavu a kopu doplnkov spríjemňujúcich reálne spolužitie s autom.

Displej mohol byť väčší, prevodovka mohla byť jemnejšia, svetlá mohli byť lepšie a kožené čalúnenie mohlo byť odolnejšie. Som však rád, že auto si nepribalilo väčšiu batériu. Síce by získalo pár kilometrov elektrického dojazdu navyše, pokazilo by si dojem z jazdy. Je to obor, aj tak jazdí, ale viete sa naňho spoľahnúť a istota, že dokáže ochrániť celú rodinu je nespochybniteľná. No a čo cena? Auto kúpite v dvoch výbavových stupňoch. Buď ako ST Line, alebo ako Platinum. ST Line je o 1000 eur lacnejšia, no Platinum má zas metalízu v cene. Je tam pár rozdielov, ale sú zanedbateľné. Explorer u nás kúpite jedine s najsilnejším agregátom, jedine s automatom, jedine 4x4 a jedine s plnou výbavou. A že plnou! Američania majú radi bohatú výbavu a je to z auta cítiť. Vozidlo je obrovské, manévrovanie v úzkych priestoroch je ťažšie, cúvacia kamera má veľmi slabé rozlíšenie, ale senzory fungujú. Explorer je v plnke a začína na 77-tisíc eurách (v čase písania testu v apríli 22 - dnes štartujú na 85-tisíc eur). Je to podstatne menej ako by ste zaplatili za obdobne vybavenú alternatívu od BMW, či Mercedesu, no je to aj výrazne viac v porovnaní s tým, za čo sa tieto autá predávajú v USA. Skladovky idú bežne od 45 do 60-tisíc, no nad tým sa človek už ani veľmi nepozastaví.

Je to tak len na vás. Stojí veľký Explorer za to? Oplatí sa investovať do Fordu, alebo si priplatiť tých 10 až 40 tisíc za ešte väčšie a luxusnejšie BMW X7, či Mercedes GLS, ktoré ani nie sú plug-in hybridy? (BMW X7 40i štartuje na 93-tisíc eur, narozdiel od Fordu ale má ešte veľa luxusných doplnkov, ktoré Ford neponúkne). Zaujímavejšie je porovnanie s X5 a GLE. Síce bez 7-miest, avšak s veľkou ponukou priestoru a aj s plug-in hybridmi - X5 45e so šesťvalcom ide od 82-tisíc eur). Alebo môžete ešte viac za Range Rover, ktorý síce hybrid je, ale 7 miest neponúkne. Na druhú stranu, prestížou sa veľmi nemôžu porovnávať. Najbližšou alternatívou pre Explorer je azda model Discovery. Ani ten nie je dostupný ako plug-in hybrid, no s cenami je najblžišie. Po pravde je o niečo menší ako Explorer a aj jeho majestnátnosť je o niečo nižšia, podobné je to i pri jazdných vlastnostiach, no tu je rozdiel v jazde na ceste ešte viac v prospech Fordu. V schopnostiach v teréne sú autá podobné, predpoklad lepšej priechodnosti modelu Discovery sa v praxi nemusí potvrdiť, no myslím, že by sa potvrdil. Porovnanie s Q7 Audina ustojí z hľadiska prítomnosti plug-in hybridu, avšak nie z hľadiska ponuky priestoru. Cena pri plug-ine štartuje na podobnej úrovni, pri Audi pôjde ešte vyššie. Lacnejšou alternatívou s obdobným charakterom a americkou DNA je model Toyota Highlander. Ten je výrazne lacnejší, nemá možnosť dlhšej jazdy na elektrinu (len HEV), je tiež výrazne pomalší a menej obratný. Ak ale ide o priestranné sedemmiestne SUV, v porovnaní s Explorerom Highlander naozaj veľa nestráca, cenu má o dvadsaťtisíc nižšiu. 

Ford Explorer je dobré auto, jeho prítomnosť v Európe je dobrá pre zákazníka. Akurát cenotvorba je ťažšie uchopiteľná. Za tie peniaze však rozhodne dostanete poriadne auto. Poeurópštený Američan má odomňa 7 z 10 bodov.