Zobraziť galériu

Škoda Enyaq Sportline 80x
Zdroj: Jozef Murárik

Elektromobility sú aj v súčasnosti téma často skloňovaná vo všetkých médiách.

Tam je nový elektromobil, tu je nový elektromobil, hento má taký dojazd, tamto má taký akumulátor. Ak by ste si chceli tipnúť čo je najpredávanejší elektromobil na Slovensku, tak je to naozaj tá logická voľba. Najpredávanejší elektromobil na Slovensku je, fanfáry, Škoda Enyaq. A tá má aj svoju vrcholnú verziu vo forme kupé RS. Tesne pod ňou je práve táto Sportline 80x.

Po viacerých elektromobiloch som bol naozaj zvedavý, čo dokáže práve táto alternatíva, lebo podvedome favorizujem verziu s jedným motorom, kvôli ešte väčšiemu dojazdu. Ak si rozmeníme názov na drobné, tak hneď prvé slovo Sportline odkazuje ešte na niekdajšie Favority v červenej farbe so zaujímavým farebným, až dúhovým interiérom. To sa písal rok 1990, odvtedy je to niečo ako M-paket, či AMG balík, ale od Škodovky. To znamená, že vzhľad je oproti bežným verziám jemne zmenený. Predný nárazník získal výraznejšie črty, najmä na bokoch a v spodnej časti a z auta zmizli plastové detaily na prahoch a na zadnom nárazníku. Musím uznať, že práve toto je najkrajšia verziách Enyaqu, ak nerátam spomenuté kupé. Možno by si zaslúžila väčšie disky, určite by si zaslúžila lepšiu farbu, ale aj biela s čiernou pôsobia veľmi príjemne a nesnažia sa kričať tak, ako krikľavo zelená športovejšia alternatíva.

Číselné označenie s X-kom ale hovorí o pohone. Toto auto má štvorkolku a ku zadnému elektromotoru sa pridáva predný, čím vytvárajú celkový výkon 195 kW (265 k). Je to druhý najvyšší dostupný výkon v tomto modeli. Číselko 80 zase hovorí o kapacite batérie. Aj keď na papieri osemdesiatka vyzerá výborne, reálna kapacita je 82 kWh, ale využiteľná kapacita je 77 kWh. Znova je to to najlepšie, čo Enyaq ponúka. A je to určite tá najlepšia voľba batérie pre relatívne veľké rodinné zamerané SUV. So slovom SUV budem musieť narábať trochu opatrne, lebo svetlá výška 187 milimetrov rozhodne nemá s terénom až tak veľa spoločné. Skôr sa dá povedať, že toto je vlastne moderné elektrické MPV. Ale vráťme sa ku baterkám, automobilka pre Enyaq ponúka aj verzie 60 a 50, pričom ich kapacity si veľmi ľahko odvodíte podľa kľúča pri osemdesiatke. Povedzme si to na rovinu, 51 kWh batéria je v ponuke len kvôli tomu, aby mal Enyaq zaujímavú cenu od. Ešte však nie je v ponuke, len v technických údajoch. Vozidlo s touto kapacitou je naozaj výslovne mestské, aj keď rozmery rozhodne mestské nemá.

Ako sa dá teda žiť s najšportovejším klasickým Enyaqom, kým príde verzia RS? Vlastne, nie je to vôbec zlé. To, čo je klasické klišé o elektromobiloch, že majú malý dojazd a že dlho stávajú na nabíjačkách je čiastočne eliminované. Ak by som sa snažil, tak by som určite dokázal na nabitie prejsť takmer 400 kilometrov. Papierových 478 až 511 kilometrov je skôr utópia. Ale pri bežnej jazde sa mi podarilo prejsť 350 kilometrov bez obmedzovania nárokov pravej nohy na plyne. To mi ale ešte zostávalo niekoľko percent nabitia. Jasnou výhodou je rýchle nabíjanie výkonom až 135 kW.

Ešte väčšou výhodou je možnosť nabíjania z trojfázovej 380-voltovej siete. Ak máte také zásuvky a možnosť nabíjať, tak ani domáce nabíjanie nebude utrpením, ako by to bolo pri klasickej 220-voltovej sieti. Naviac, takýto napájač je veľmi elegantnou náhradou wall-boxu. Keďže auto reálne neukazuje akou rýchlosťou sa nabíja, tak môžem len odhadovať, že to je 11 kW. To by znamenalo, že z nuly na 100 sa dostane za necelých 8 hodín a v noci dokáže doplniť energiu na ďalších 300 až 400 kilometrov mojim tempom.

Počas testovania sa mi podarilo na tomto Enyaqu spraviť takmer 900 kilometrov, pričom spotreba sa dostala na 19,5 kWh na 100 kilometrov. Ak by som nabíjal výlučne na rýchlonabíjačkách, tak by to znamenalo 14 € na 100 kilometrov zo siete ZSE Drive. Ale tieto autá sú skôr stavané na nabíjanie doma, kde by som sa veľmi ľahko vedel dostať pod 5 € na 100 kilometrov a to bez akéhokoľvek obmedzovania sa a aj bez eliminácie diaľnic, prípadne skrývania sa za kamiónom. Pri pokuse o ekojazdu mimo obce Enyaq Sportline 80x dokázal spotrebovať len 15 kWh na 100 kilometrov. Na takto veľké auto je to naozaj dychberúca hodnota. Môžeš za to ale aj fakt, že jazdy boli v najlepšom možnom počasí pre elektromobily. Vonkajšia teplota okolo 15 stupňov Celzia a počasie veľmi vyrovnané, bez nutnosti výrazne kúriť a výrazne klimatizovať.

Aj napriek športovému zameraniu vizuálnej stránky Enyaqu je celkovo stále dostatočne komfortným autom. Na slušnom pôdoryse prichádza naozaj so štedrou priestorovou ponukou pre všetkých pasažierov. V prípade Sportline je čierna téma potiahnutá aj na strop a vlastne nič iné sa zvoliť nedá. Kombinácia alcantary a kože je však výborná a auto pôsobí takmer prémiovým dojmom.

Niektoré verzie Enyaqu majú obrovský head-up displej, ktorý dokáže zobrazovať náhľady v rozšírenej realite. Tu však absentuje a vôbec mi to nevadí. Malý displej pred vodičom pekne ukazuje rýchlosť a základné údaje a na displeji v strede, ktorý je naozaj obrovský a bez problému by mohol byť aj o kúštik menší, hlavne nižší, sú všetky ostatné údaje. Zaujímavé je umiestnenie kontrolky zapnutia vyhrievania volantu. Je maličké v pravej časti stredového displeja a chvíľu trvá, kým nájdete na ktorom stupni vlastne vyhrievanie máte. V Enyaqu pri piatich sedadlách ešte stále ostáva slušný batožinový priestor s objemom 585 litrov. Slušný je aj napriek tomu, že pod podlahou sú umiestnené nabíjacie káble. A taktiež časť plochy pod podlahou je dedikovaná batérii.

Poďme teda na jazdu samotnú. Po nasadnutí netreba stláčať štartovacie tlačidlo, ktoré je umiestnené na stĺpiku riadenia, stačí malým obdĺžnikom zaradiť režim D ako Drive, alebo B, ktorý využíva maximálnu rekuperáciu a Enyaq sa vďaka tomu dá ovládať výlučne jedným pedálom. Tým akceleračným, nie plynovým, pri elektromobiloch nemá označenie veľký význam. Výkon motora je okamžite cítiť a jeho nábeh je tak masívny, že auto pôsobí ako by malo viac ako spomenutých 195 kW (265 k). To je však charakteristika väčšiny elektromobilov, že dokážu poskytnúť silnú senzáciu zo zrýchlenia. Súčasne je však pri nich nutné obmedzenie maximálnej rýchlosti. V prípade Enyaqu je to 160 km/h a viac ani nie je potrebné chodiť.

Výbava Sportline by mohla evokovať snahu o športovú jazdu, ktorá je ale v úplnom rozpore s nízkou spotrebou elektrickej energie a maximálnym dojazdom. Ak sa však na tento strastiplný čin odhodláte, tak budete mať odmenu vo forme veľmi príjemného správania a vypočítateľnej trajektórie v každej zákrute. Aj keď je naladenie komfortnejšie, stále má, vďaka batériám relatívne nízko ťažisko a dokáže jazdu bez výrazných náklonov a celkom neutrálne. Otázne je, či a ak áno, tak ako dlho bude dynamické pohnútky mozog živiť. Predsa bude stále vzadu ten malý trpaslík, ktorý bude klopať kladivkom na nákovu s logom nízka spotreba. A teda aj nákovu s nápisom maximálny dojazd a menej času na nabíjacej stanici.

Ďalším zaujímavým atribútom tohto Enyaqu je cena. Ľudový elektromobil má cenu 62 000 €. Áno, má na to všetky predpoklady, ale zároveň sa stáva najdrahším vozidlom so znakom Škoda, asi aj v histórii. Za tieto peniaze však dostanete naozaj schopné elektrické vozidlo s dobrým dojazdom a príjemným chovaním. Podobné atribúty však ponúkajú aj konkurenti. Tým najhlavnejším je predsa Volkswagen ID.4. A tým druhým vážnym nie zase Hyundai Ioniq 5. Pri ňom je však trochu iný manažment batérie a má vyššiu spotrebu, čiže aj kratší dojazd na plné nabitie, aj keď nie o veľa. Výber je na vás.