Zobraziť galériu

Mitsubishi SpaceStar MT
Zdroj: Jozef Murárik

Bosozoku! Dekatora! Bujakaša! Čo prvé príde na myseľ pri pohľade na toto malé auto?

Ja sa priznám, najskôr, ale úplne najskôr mi prišiel na um film Sashu Baron Cohena, Ali G In Da House. Úvodná scéna totiž obsahuje parádny potunený Renault 5, ktorému sa toto Mitsubishi Space Star s veľmi zaujímavými doplnkami snaží vyrovnať. Slovo zaujímavý si preložte akým spôsobom chcete.

Samotné Mitsubishi Space Star už nie je tým, čím bývalo. Z malého MPV, ktoré sa u nás zjavovalo na prelome tisícročí sa postupne stal zástupca segmentu A, čiže miniáut. Z histórie, Space Star ako malé MPV vtedy modernej kategórie Renaultu Megane Scenic sa ukázal v roku 1998 a vytrval v ponuke do roku 2006. Potom akosi utíchol záujem o toto auto. Lenže meno pokračuje. Mitsubishi Mirage sa ukázalo v roku 2012, ale nie na všetkých trhoch má rovnaké označenie ako práve predtým auto s karosériou MPV.

Space Star, ten z roku 2012 u nás v ponuke nebol, na náš trh sa dostal tento model až po prvom facelifte a aktuálne má druhý facelift. Vlastne ním prijal malý hatchback tvary predku z ostatnej ponuky automobilky. Dosť histórie, tento kúsok je ešte ďalej ako v histórii prelomu tisícročí. Ak ste v čase, keď ste mali -násť rokov, uvažovali o tuningu, tak to mohli byť aj extrémne spojlery, rýchle pruhy a vlastne extravagantný tvar celej karosérie.

Áno, bežné Mitsubishi Space Star by ste s bežnou čiernou farbou laku prehliadli. Toto nikdy. Tento kus robí zo seba stredobod pozornosti aj na zraze Ferrari a Lamborghini. Ten zelený Aventador SVJ? Pche! Ten má predsa menej koncoviek výfukov. Tu je ich 5, slovom päť, nespravil som preklep. Štyri falošné sú viditeľné, jedna, tá reálna, je schovaná pod nárazníkom. Keď niečo môžete, tak to neznamená, že musíte. Toto je celkom vtipné najmä, ak niekto ide v noci za týmto superšportom ultraleggera a vidí ako sa vnútro koncoviek leskne. Prečo? Viem, že toto auto fungovalo ako novinárske v susednom Česku a už vtedy niektorým odpálilo dekel pri pohľade na tieto úpravy.

Samostatným prvkom, ktorý netreba prehliadnuť je predný splitter. Ani Aston Martin Valkyrie taký nemá. Tu trčí pred nárazník a extrémne znižuje nájazdový uhol a tiež svetlú výšku vpredu (iba 9 cm!). Svoje robia aj polepy, čierna farba s červenými pruhmi bola kedysi na Shelby Mustangoch, len tie nemali obrovskú hviezdu na bokoch.

Dobre, teraz vážne. Mitsubishi Space Star je malé mestské auto, ktoré má dĺžku iba 3,8 metra. A naviac je dosť úzke, má iba 1 665 milimetrov šírku, čo zase znamená, že zaparkovať s ním nie je ani najmenší problém. Keď sa pozriete dozadu, tak vidíte priamo kde končí auto a tým pádom netreba ani parkovacie senzory. Len si treba dávať pozor, aby ste nenačali tie koncovky výfukov, či vlastne ich imitácie. Tento istý problém s parkovaním je aj vpredu. V spodnom spojleri, ktorý trčí ešte asi 5 centimetrov pred samotný nárazník, sú aj LEDky denného svietenia. Pri pohľade na tento nárazník musí byť každému jasné, že za 15-tisíc kilometrov sa už niekoľkokrát do potýčky s obrubníkom pustil. A pri pasovaní sa s ním asi neskončil ako víťaz. No a čo? Veď tú pásku používajú aj v Nascare a v americkom vesmírnom programe.

A to nie je všetko, zvonka sa Space Star, teda verzia Sport prezentuje ešte niečím ďalším. Skôr tým vyráža dych. Má niečo spoločné s Audi A6 s najsilnejšou verziou trojlitrového naftového motora, alebo s Kodiaqom RS, ale tým pôvodným, čo drží rekord medzi naftovými sedemmiestnymi SUV v Zelenom pekle. Má tiež Sound Booster. Aparát na konci výfuku, ktorý má reproduktor a dokáže pridať zvuk autu. Tento hrniec od firmy Kufatec dokáže prepožičať zadnej časti auta úplne iný zvuk. A pritom sa dá nastaviť ľahko cez aplikáciu v mobile. Chcete V6? Nech sa páči. V8? Jedným ťuknutím do displeja. Je však zaujímavé, že tento systém nie je žiadnym spôsobom uzavretý a aj okoloidúci s aplikáciou môže meniť zvuk vášho auta. Aspoň je to väčšia zábava. Aj keď, treba uznať, že toto bude majiteľa, ak nemá 15 rokov a nelegálne auto v rurálnych častiach krajiny, baviť maximálne pár dní. Zvuk totiž nie je úplne presvedčivý, aj keď čerpá údaje z OBD, aby mal dostatočné načasovanie mohutnosti predvádzaných efektov. A pritom tento masívny zvukový prejav neprichádza ani z jednej z koncoviek umiestnených v spodnej časti nárazníka. Ale to už je každému jasné.

Interiér je omnoho triezvejší, aj keď v ňom nie je faceliftový prístup až taký zreteľný. Toto je back to basics, naspäť k základu, keď nebolo treba žiadne šialené displeje. Aj ten maticový, čo má rádio vyzerá trochu neprístojne, najmä keď displej a stupnica pred vodičom má biele podsvietenie a tento svieti na oranžovo. Ale to len umocňuje fixáciu zraku na dôležité informácie o jazde. Ani palubný počítač nechce otravovať vodiča, lebo sa ovláda trochu neštandardne. Na volante ho neprepnete, musíte siahnuť popod volant, alebo skrz volant ku samotným prístrojom a prepnúť celkom dlhou tyčinkou. Znova je tu vidieť japonské spracovanie a toto pripomína každé japonské auto až do nedávnej doby. Tie nové japonské vozidlá zišli z originálnej cesty a postavili sa do mainstreamu, Space Star ostáva verný koreňom a hrdo ich prezentuje.

Priestorovo je malý hatbchback presne taký, ako sa dá očakávať. Je malý. Ale je až prekvapivé, že na zadných sedadlách je dosť miesta na kolená. Skôr bolo by, keby k tomuto priestoru bol dostatočne dlhý sedák. Ten je určený najmä nižším pasažierom. Stále však stačí na kratšie presuny a pasažieri nebudú protestovať, ak im vodič pohrozí pešou prechádzkou medzi Klokočovom a Staškovom. Miesta je teda celkom dosť. A ani kufor nevyzerá malý. Možno trochu je. Avšak toto auto nechce byť kempingovým vozidlom digitálnych nomádov na pobreží pri mori. Toto je mestské auto a túto funkciu plní dokonale.

A ak sa vám to podarí, tak si dokážete k infotainmentu rádiu pripojiť mobil cez Bluetooth. Lenže toto máte za odmenu. Pripájanie pomocou hlasových povelov je veľmi zaujímavý zážitok, ktorý vyvoláva znova také trochu nostalgické pocity. Mne sa to nepodarilo, ale našiel som meno telefónu, ktorý tam uložili ešte v pôvodnom českom pôsobisku a je nepublikovateľný. Niekto to asi skúšal aj napriek prvotnému nezdaru a trochu sa nasrdil.

Ale nebudem naťahovať, štartujem, doteraz sme mali len teóriu. Prvé, čo ma celkom šokuje je chod motora. Počas fázy zahrievania má trochu vibračné tendencie. Lenže asi som príliš háklivý. Stále je to menej ako HTP z prvých rokov produkcie. Ale toto je 1,2-litrový štvorvalec. Ten je úplne vrcholom toho, čo auto ponúka. Teraz to nemyslím len cenníkovo, aj keď aj to je fakt, ale myslím, že motor je najlepšia časť auta. Je prívetivý a ľahko ide do otáčok. Práca s prevodovkou je taká štandardná, má väčšie vôle, dlhšie dráhy, ale ani amatérovi sa nestane, že by tam šľahol jednotku miesto trojky.

Pri zrýchľovaní prichádza zvuk aj ak máte vypnutý Sound Booster. Motor má pekný prirodzený prejav a je príjemné ho počúvať. Pri mestskej jazde sa viete pohybovať okolo 6 litrov, mimo mesta, tam kde sú rýchlostné komunikácie rastie spotreba kľudne nad 7 litrov. Tento motor nepotrebuje nič zložité ako turbo, na tých 51 kW (70 k) mu stačí atmosférické plnenie. Takže ak z neho chcete žmýkať športové prejazdy adekvátne použitiu podvozkových komponentov Eibach a Bosozoku bodykitu, tak ho musíte točiť. Na dvojke dá takmer stovku. Aj Dodge Viper dá na dvojke stovku, len tak pre informáciu.

Keby mal každý toľko nadhľadu ako Mitsubishi, keď dalo do press park toto auto, tak by na svete bolo naozaj super. Nie každý si zo seba vie spraviť srandu. Z malého poctivého hatchbacku segmentu A sa podarilo touto úpravou priblížiť filmovým, ehm, hrdinom, ak sa niekto stotožňuje so satirickou postavou Aliho G, alebo ku japonskej tuningovej scéne. Aj keď tam by bol predný spojler potiahnutý ešte do extrémnejších rozmerov. Bez úprav je Space Star príjemným mestským autom. Má však jeden zásadný problém. A tým je konkurencia. V ponuke je predsa Kia Picanto, či Hyundai i10 a tie majú podobné ceny v cenníkoch. Space Star si, bez pochýb, nájde svojich nových majiteľov, ale nepredpokladám, že veľa z nich siahne po takomto šialenom kúsku. Skôr by som to videl na peknú farbu a slušnú výbavu Invite. Tá je v cenníku, s manuálom, za 11 890 eur.

Najväčšou výhodou Mistubishi Space Star bude jednoduchosť obsluhy a aj údržby. Ťuknete zadný nárazník? Nevadí, netreba riešiť senzory, nemá ich. Ale má aj zadné elektricky ovládané okná. Tempomat, zliatinové disky, Bluetooth, toto auto má všetko, čo esenciálna motorizácia na dochádzanie do zamestnania má mať.  Aby sme boli presní, tak túto verziu na fotkách ani nekúpite na Slovensku, to bol len chvíľkový výstrelok u našich susedov. U nás je ale dostupný balík Sport, ktorý má omnoho decentnejšie vizuálne prvky. Pre výbavu Invite však zvážte Paket Navi, ktorý pridá dotykový displej a s ním si váš telefón bude rozumieť lepšie ako so vstavaným rádiom.