Zobraziť galériu

Hyundai Kona 1,6 T-GDi DCT
Zdroj: Ján Hargaš

Model Hyundai Kona je v segmente malých crossoverov/SUV jedným z dvoch áut, ktoré automobilka Hyundai ponúka.

Tým druhým je model Bayon. Kona je orientovaná skôr na multifunkčnosť, unikátny štýl a zábavnú jazdu. Bayon je tu pre vyšší posed a veľa miesta v malom obale za lákavú cenu. Segment B SUV si dvojica bratsky rozdelila a efekt sa dostavil. Kona samotná je špecifické vozidlo, ktoré nevyhovie každému, avšak spolu s novým bratom Bayonom sa šplhajú po rebríčkoch predajov vyššie a vyššie. Aj u nás.

Dizajn Kony je tým, čo rozdeľuje. Ako zvyknú zástupcovia značky dodať: rozdeľuje tak akurát internetové diskusie. To platí, no predsa je toto auto už z diaľky ľahko odlíšiteľné od ostatných a dizajn sa rozhodne nesnaží splynúť s davom, či osloviť konzervatívne ladené očné buľvy. Vo verzii N Line je toho na tvári Kony ešte viac. Ako keď mladej žene nestačia rozširujúce náušnice v ušiach, potrebuje aj nejaké tie nity, vruty a cvočky do obočia, pery a skrátka všade, kde sa to podarí. Výsledný efekt môže odplašiť staršie ročníky, no jedným dychom treba uznať, že keď sa železo v tvári vhodne zladí s ostatnými doplnkami – oblečením a tak, efekt môže byť zaujímavý.

Tu sa čačky-mačky tvárového charakteru zladili s výraznou červenou farbou, veľkými kolesami, zvýšenou siluetou auta a výsledok sa dostavil. Spojiť do jednej vety slová ako pekná a Kona mne osobne nejde, ale uznávam, že to auto láka pohľady a uznávam tiež, že po facelifte auto pôsobí vyváženejšie a ladnejšie.

Športový balík doplnkov N Line zahŕňa predný športový nárazník a masku chladiča, zadný športový nárazník s difúzorom, dvojitú koncovku výfukov, unikátne zliatinové disky kolies R18. Vnútri to je látkové čalúnenie sedadiel s červným prešívaním, červené interiérové prvky a kovové pedále.

Verzia N Line má navyše skutočne bohatú základnú výbavu a rozmýšľaním nad doplnkami veru nestrávite veľa času. V konfigurátore po výbave Style prichádza rovno N Line+, ktorá k základnej cene modelu Kona 16 790,- pridáva 8 850 eur. Okrem dizajnu a výbavy pridáva tento stupeň aj druhý najvýkonnejší motor v portfóliu modelu. A síce prepĺňaný motor 1,6 T-GDi s výkonom 198 koní a s krútiacim momentom 265 Nm. Za 1600 eur si môžete prikúpiť už len pohon všetkých kolies, ktorým testovaná verzia disponovala.

Výsledkom je malý hatchback s vyššou svetlosťou, ktorý má vlastne bezkonkurenčnú techniku a výkon. Jediný kto s ním drží krok je Mini. Nič takto potentné s pohonom všetkých kolies v tejto veľkostnej kategórii neprémiové značky neponúkajú. Ak teda túžite po malom dynamickom SUV do voza aj do koča, nemáte príliš nad čím váhať, lebo Mini Countryman bude výrazne drahší ako náhle budete chcieť viac ako len karosériu a volant.

Keď verzia N Line v tejto konfigurácii prišla do flotily testovacích áut značky, diskusia smerovala najmä k tomu, že ide o akúsi predohru pred príchodom plnokrvnej Kony N. Z môjho pohľadu však autá nespĺňajú štandard následnosti a skôr sa každá verzia pozerá iným smerom.

Kompaktný univerzál

Tým skutočne Kona N Line 1,6 T-GDi 4x4 je. Má svoje slabiny. Niekto k nim zaráta aj dizajn, ale mne príde nanajvýš rozporuplný a po facelifte je lepší. Ja k slabinám rátam vnútorný priestor. Skrátka preto, lebo Bayon vám dá o niečo viac, rovnako vám dá verzia bez pohonu všetkých kolies. Viac. A viac je viac, to vie predsa každý. Zadné sedadlá sú ťažšie dostupné a je na nich menej miesta hlavne v oblasti hlavy a ramien. Deti problém nevidia, pretože aj vidia von oknom. To by sa o Toyote C-HR nedalo povedať.

V minulosti bola slabinou verzie tvrdá neprívetivá jazda. Podvozok si aj zabúchal, a keď práve nebúchal, najmä na zadných sedadlách to nebolo zázračné. Niekto by povedal, že je to po facelifte lepšie, no ja až taký pozitívny nebudem. Auto je stále tvrdé a na veľkých pekných diskoch obzvlášť. Podvozok svoju tvrdšiu náturu prezentuje aj zvukom. Odvaľujúce sa kolesá sú v poriadku, no nerovnosti počuť.

Pri jazdnom prejave mi vadí akási neurčitosť v zákrutách. Neviem čo sa deje pod kolesami v prvých momentoch, neviem čo sa deje s riadením, a keď to zistím, je to v okamihu, keď sa motoru podarí pretlačiť svoju silu aj na zadnú nápravu. V ostrých zákrutách po prudkom brzdení je hluché miesto spôsobené váhaním prevodovky a časom potrebným na rozhýbanie mechaniky ešte zvýraznené menšou odozvou na zásahy do riadenia. Oni tie kolesá robia asi aj čo majú, ale neviem o tom. Auto sa nakloní a po zhruba sekunde začne vozidlo zo zákruty vyťahovať sila motora a pohon všetkých kolies. V tom danom úseku hluchosti sa vie auto stať ako nedotáčavé, tak aj brutálne pretáčavé, všetko závisí od kvality povrchu, zákruty, nájazdu. Odrazu letí zadok vpred, ani neviete prečo, no s istotou nie pre pohon zadných kolies. Isteže ho zabrzdí kontra, či stabilizácia, no toto sú veci, ktoré sú špecifické a azda ich majiteľ vozidla časom nevníma a zvykne si. Lepšie to je v momente prepnutia auta do športového režimu. I keď riadenie je stále nezreteľné, motor sa púšťa do výjazdu skôr a pomoc zadnej nápravy je úplne jasná. Tu vidím najväčšiu slabinu v porovnaní s N-kami a nepochybujem, že aj v porovnaní s Konou N. Ten rozdiel je gigantický, množstvo informácií neporovnateľné a zážitok tiež. Samozrejme, veľkým zdrojom celej tejto dilemy je vyššia stavba vozidla a vyššie sily, ktoré na auto v zákrute pôsobia. Podobnú neurčitosť možno cítiť aj na nerovnostiach. Neurčitosť nasleduje tvrdý ráz pri prepružení.

Z tohto pohľadu chápem prečo N verzia nemá pohon všetkých kolies. Stratila by tým agilitu a ostrosť malého auta a azda by stálo príliš veľa vývoja a námahy vrátiť autu dynamiku. Nehovoriac o zvýšenej spotrebe a emisiách.

To ale neznamená, že testovaná Kona zle jazdila. Naopak, v porovnaní s autami obdobných rozmerov je viac ako slušná. Má zvuk a má ťah. Má veľmi dobré prejazdy zákrutami na kvalitných povrchoch a v športovom režime ani slabšia odozva riadenia nevadí. Solídne sa drží povrchu, s radosťou zrýchľuje avšak pýta si za to daň. Na malé auto dosť veľkú, no vzhľadom na techniku celkom pochopiteľnú. Priemerne som jazdil za 9,1 litra. Snaha o úspornú jazdu spotrebu stiahla pod 9, no nikdy som sa výrazne hlbšie nedostal. Vlastne raz áno. Šiel som ako malý bôžik úspornej jazdy a spotrebu som znížil na 7,6 litra. Stále pritom píšem o tých istých kilometroch a tom istom pomere kilometrov ako v každom teste – 50% diaľnic, 40% okresiek, 10% mestských presunov.

Ešteže má auto 50 litrov v nádrži, takže aj jazdenie za 9 neznamená príliš časté tankovanie.

Kde teda vidím silu testovanej verzie? Na okreskách samozrejme, to aj za zhoršenej poveternosti. Drobnosti uvádzané vyššie nedokážu autu odoprieť fakt, že v tiahlych zákrutách je výborné, na rovinke tiež a vrtenie zadkom obvykle vodičovi vôbec nevadí, naopak predstava Kony na snehu vo mne vzbudzuje chuť usmiať sa.

Sila motora je adekvátna, s rezervou stačí aj na predbiehanie na kratších úsekoch, s podradením, či so športovým režimom je to taký malý nas*atý dráčik. Pľuje ohienky, má rohy aj šupiny, aj chvostom vie švihnúť, ale zasa až také veľké haló to nie je. Tak do spokojna.

Keď sa ale pozriem na ponuku modelov a verzií, po teste tejto špecifikácie by som Konu bral buď ako hybrid (HEV), alebo ako elektromobil (EV), alebo práve testovanú verziu (BFMWA - burning fuel mixed with air). Zmysel auta s jednolitrom úplne zožral a zabil kolega Bayon. Tam je ten motor priam dynamický, O tom až v ďalšom teste. 7 z 10. Zaujímavé auto.