11.11.2021

TEST JAZDENKY: Kia Ceed 1,4i 2012-2018 – Malý motor, malé problémy

Kia Ceed druhej generácie je častým zjavom na našich cestách.

Nemožno sa tomu čudovať, veď ide o slovenský výrobok. Hlavným dôvodom úspechu však bola lákavá cena, pri peknej výbave. To sa prenáša aj do cien jazdeniek, ktoré najmä pri pred-faceliftových modeloch klesajú na príjemné hladiny a relatívne solídne kusy dnes idú v rozmedzí od 5000 do 10 000 eur v závislosti od motorizácie, výbavy a počtu kilometrov. Toto auto do testu zapožičalo AAA Auto Slovensko.

Ceed druhej generácie prišiel na trh v roku 2012 a nahradil auto, ktoré pre Kiu na Slovensku získalo výrazne väčšie počty zákazníkov. Úloha nového vozidla bolo stavať na úspechoch minulej generácie a posunúť auto ešte ďalej. To sa darilo aj vďaka 7-ročnej záruke, no tiež intenzívnym reklamným kampaniam, v ktorých Kia informovala v podstate o každej drobnosti. Zavše stačí spomenúť vyhrievanie volantu, ktoré si tiež zaslúžilo vlastnú televíznu reklamu. Auto sa v hojnom počte vyskytovalo aj na parkoviskách v okolí redakcie Podkapotou.sk a dvakrát bol Ceed aj na dlhodobý test. Raz v benzínovej verzii s motorom 1,6 GDi, potom po facelifte s naftovým agregátom 1,6 CRDi. V oboch prípadoch s manuálnou prevodovkou.

Okrem spomenutých motorizácii však auto disponovalo ešte ďalšími tromi štvorvalcami. Základom bol motor 1,4 MPi (CVVT), vrcholom tiež benzínový motor 1,6 T-GDi vyhradený pre GT verziu. Naftovému motoru 1,6 CRDi sekundoval menší 1,4 CRDi. Platí, že pred faceliftom sa okrem manuálnych prevodoviek mohli objaviť aj „luxusné“ kúsky s automatickou prevodovkou. V takom prípade išlo o motorizácie s klasickým planétovým automatom s hydromeničom. Po facelifte ich nahradila ľahšia a úspornejšia dvojspojková prevodovka. Meničové skrine majú v pozícii jazdenky potenciál vydržať dlhšie, pokiaľ im pôvodní majitelia dopriali servis (výmeny oleja). Dvojspojky síce priniesli zníženie spotreby a zlepšenie emisií i rýchlejšie reakcie na zmeny stlačenia akcelerátora, do budúcnosti v pozícii jazdených áut im hrozia podstatne drahšie servisné úkony, ktorým sa obvykle dá len ťažko vyhnúť (narozdiel od meničov). Automat by každopádne mal radiť aj v prípade DCT ľahko, nemal by trhať a po kúpe s ním rozhodne treba zájsť na výmenu náplní.

Dnes je ale na druhú stranu veľkou výhodou pri dvojspojkách ich rozšírenosť a snaha viacerých servisných stredísk a špecialistov pomôcť znížiť vysoké náklady pri opravách. Dvojspojky sa teda dnes už dajú repasovať a dokonca aj opravovať. To ešte päť rokov dozadu bola výsada len zahraničných špecialistov a u nás ste si mohli akurát tak nechať vymeniť všetko, či aspoň polovicu (spojky, mechatronika).

Spoľahlivosť motorov je ale slušná a najmä v prípade najslabšej – testovanej – verzie. Platí zásada, že čo nemám, to sa nepokazí. Žiadne turbo, žiadne priame vstreky. Motor vydržal v cenníkoch aj po facelifte, no to už mu na krk dýchal modernejší turbom prepĺňaný priamovstrekový trojvalček. Pamätám si na prvé kilometre s ním v roku 2015. Trojhrniec pôsobil veľmi neochotne v nižších otáčkach a s veľkým autom sa zdanlivo trápil, no keď mu človek stúpil na chrbát aj s kombi (SW) Ceedom urobil to, čo bolo žiaduce. S autom sa dalo dokonca aj predbiehať a dokonca aj s naloženým vozidlom. Krútiaci moment predbehol objem a motorček vie ešte dnes dobre slúžiť. Jeho servis je ale drahší a v Ceede si nikdy nezískal obzvlášť veľký záujem motoristov. 1,4 CVVT bol dobrým základným motorom v pravom zmysle slova. Jeho 73 kW a 100 koní sľubujú veľmi málo a veľmi málo aj dodávajú, no barlička v podobe ľahších prevodov pomohla a kto chcel, dokázal auto primäť k peknej akcelerácii – najmä, ak sa vodič v aute viezol sám. Aj pre hmotnosť navyše, aj pre zvuk, ktorý v oblasti cca 3000 ot/min už vo veľkej miere prenikal do auta a ani facelift na tom veľa nezmenil. Do 3000 ot/min bol ale motor nesmierne tichý, navyše kultivovaný a to primälo môjho syna spýtať sa pri prvých kilometroch, či náhodou nejdeme elektromobilom. Bola tma a ako vždy, tato sa ponáhľal, takže je mu odpustené. Hluk motora, či skôr šijaceho stroja, sa úplne skrýva za zvuk odvaľujúcich sa kolies, avšak ani tie pri pokojnom jazdení nevstupujú do kabíny výrazne.

Naftové motory sú z môjho pohľadu rozporuplné. Na jednej strane tu máme dobre vyváženú ponuku pred faceliftom. Základný štvorvalec ponúkal základnú mobilitu so slušným avšak krátkodobým ťahom pri rozbehu a s vynikajúcimi spotrebami, ktoré aj menej skúsený vodič vie udržať pod 5-timi litrami (obvykle tesne nad 4 litre na 100 km). Motor síce neponúkal veľa, ale kto ani veľa nečakal, nemusel ani veľa míňať v servise. Častejší je motor 1,6 CRDi v dvoch výkonnostných verziách. Ťažko medzi nimi zistiť rozdiel, krútiaci moment mali rovnaký a tak je v zásade jedno, ktorý z motorov kúpite. Po facelifte menší motor odišiel a 1,6 CRDi v silnejšej verzii posilnil na 100 kW. Problémom bolo, že motor okrem iného pridusili ťažšie prevody manuálnej prevodovky. Pri 100 km/h mal na 6-tke 2000 ot/min. Od spodu sa mu nechcelo a naftové kopance dávať odmietal. Nad 2000 ot/min už ale išiel, okolo 3000 už dával všetko čo vedel a následne postupne vädol. Skúšal som ho aj s dvojspokovou prevodovkou, ktorá si vďaka prevodu navyše a dobrému softvéru s jeho charakteristikou vedela poradiť lepšie. Ako inak – pri nafte príde čas na menenie komponentov, ktoré nie sú lacné, vrátane DPF, či zotrvačníka. Pri kúpe si tak treba auto dobre preveriť a nechať si aspoň pár stoviek rezervu na prípadné výmeny, či skôr (jednu) výmenu. Mám tendenciu odporúčať po kúpe dekarbonizáciu a výmeny všetkých náplní, avšak všetko závisí od stavu agregátu a skúseností s dekarbonizáciou pri konkrétnom aute. Aby sa vám nestalo, že vám motor už takpovediac drží len na karbóne...

Benzínový priamovstrekový motor mal prirodzene tiež svoju konkrétnu slabinu nachádzajúcu sa už v názve, avšak konštruktéri svoju prácu urobili lepšie ako dávnejšie BMW s Peugeotom, takže motory pri dobrej údržbe nevykazujú vysokú mieru problémov.

Ceed druhej generácie však dlhodobo vychádza z rebríčkov spoľahlivosti na nelichotivých „červených“ miestach. Stručne povedané, je to auto, ktoré servisné strediská zamestnáva pomerne často, avšak obvykle iba s „prkotinami.“ Tie hnevajú a treba ich riešiť, zvyšujú štatistický výskyt porúch, avšak dajú sa odstrániť relatívne lacno. Pozor si treba dať na niektoré prvky interiéru a ich funkčnosť, či na hrdzu náprav, ktorá nielen Ceed vie potrápiť. Pri benzínových autách s testovaným motorom je azda najväčším problémom katalyzátor. Ten nie je večný a časom sa môže vnútorná vložka rozpadať. Motor potom získava do oleja brúsnu zmes, na čo môže zle reagovať druhá citlivá časť - hlava a jej ventilky. Systém CVVT nemá rád neskoré výmeny oleja vo všeobecnosti, avšak ani hlučnejší chod pri studenom štarte nie je považovaný za závadu. Nejde totiž o štrkot reťaze, auto ju nemá. Skôr sa ozýva mechanizmus časovania ventilov. Po zohriatí obvykle pracuje veľmi ticho, avšak pravidelné výmeny oleja sú aj tu dôležité. Medzi prkotiny s menšími nákladmi na údržbu radím aj drobnosti v kabíne, ale tiež baterku, či štartér, alebo poškodený senzor spojkového pedálu. Na výmenu sú drahšie natáčacie svetlomety, no halogény podávajú len priemerné výkony a vyžadujú si kvalitné žiarovky.

Osobne vyslovene neznášam kulisu manuálnej prevodovky Ceeda II. Tá zas neznáša športové radenie a túži výhradne po jemnom zaobchádzaní. Nemám rád ani spojkový pedál, ktorého záber je ťažšie nájsť a rozbehy nemusia byť také plynulé ako by som chcel.

Testované auto bolo vo všeobecnosti v dobrom stave. Boli tu drobnosti ako oderky na laku, či poškriabané vnútorné plasty, ba dvere, ktoré pod vplyvom páliaceho slnka môžu vŕzgať. Tieto záležitosti ale k viac ako osemročnému autu menom Ceed nevyhnutne patria, najmä ak si uvedomíme, že slabiny malo auto už od začiatku. Napríklad gumený finiš na ovládacích prvkoch (na volante ovládanie hlasitosti, či krycia guma na veku piatych dverí) sa časom poláme a potrhá. Lacné materiály tam, kde by mali veľa vydržať? To je vecou výroby. Únava materiálov, najmä plastových bola viditeľná, avšak na cenovú reláciu nového auta a očakávania vzhľadom na triedu vozidla, to bolo mierne nad očakávaniami. Priečna krížna nerovnosť už rozohrala tretí stĺpik (tzv. kríženie) a krútenie karosérie je väčšie ako na začiatku života. Lenže ani to nemožno považovať za zásadný problém. Veď vŕzgajúce autá niektoré značky pokojne pustia z výrobnej linky.

Osemročná Kia Ceed bola odetá do červenej základnej nemetalízovej farby a pavučiny na laku už hovorili jasnou rečou – budúci majiteľ by mal pár stoviek obetovať, aby mu lak o pár rokov nezačal výrazne blednúť. Aj tak bol ale lak v prekvapivo dobrom stave - na to, že nejde o metalízu.

Auto pred faceliftom nedisponovalo nejakými výraznými asistenčnými systémami a tie sa aj po facelifte vyskytujú najmä vo vyšších výbavách. Avšak ergonómia a intuitívnosť tlačidlových ovládačov poteší aj dnes. Všetko je to jasné, jednoduché a najmä funkčné.

Pohľad na podvozok zamrzí. Hrdza sa už na povrchoch komponentov náprav ukazuje celkom statočne, otázka na servis je, či ide o povrchovú hrdzu (ako vyzerá), alebo majú pri tomto aute skúsenosti aj s hlbšími prienikmi. Niečo podobné som počúval pri modeli menom Sportage, kde ešte v záruke nebolo výnimkou meniť celé nápravy. Či išlo o fígle servisov, alebo to bolo naozaj treba, to mi doteraz nie je zrejmé, no hrdzu vidieť je aj tu. Pri tomto veku auta je to bežné, navyše sa na prvý pohľad a omak nezdá byť hrdza zásadná.

Kia Ceed 1,4 CVVT je dobré auto pre nenáročného motoristu. 150 000 km najazdených km z vozidla výrazne nebolo cítiť, išlo o zachovaný kúsok s pekným interiérom. Pokiaľ sa bude budúci majiteľ o auto príkladne starať, môže mu slúžiť minimálne raz toľko.

 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku