18.09.2020

TEST: Honda Civic Executive Sport Line – úsporný športovec má všetko

Honda Civic súčasnej generácie ma neprestáva prekvapovať. Aj po facelifte.

Nový Civic už prešiel faceliftom. Ten mu priniesol novú grafiku svetiel a vylepšený infotainment. Nová je tiež výbava Sport Line. Podčiarkuje športový charakter vozidla a dodáva prítlačné krídlo.

Auto vzbudzuje rešpekt. Zažil som to na diaľnici, aj na okresných cestách. Vo výbave Sport Line Executive vyzerá akoby mal minimálne tristo koní. A ak nie, ak niekto predsa len vie, že Type R má červené detaily, povie si, že je to minimálne verzia s výkonom 182 koní s benzínovým štvorvalcom 1,5 VTEC Turbo. Ba nie. Toto má Podkapotou jednolitrový turbomotor.

Najlepšie uplatnenie trojvalca v nižšej strednej triede

Segment C sa svojho času prezýval ako segment Golf. Nájdete tu autá ako SEAT Leon, Volkswagen Golf, Toyota Corolla, Hyundai i30. V tejto triede má každá značka zastúpenie a viaceré ich majú hneď niekoľko. Je to segment, ktorý si drží v Európe najvyššiu predajnosť. Nejde pritom len o hatchbacky, sedany a kombi. Sú tu aj crossoveri a SUV vozidlá. V tomto istom segmente má Honda ešte aj SUV menom HR-V. Kým HRV sa spolieha najmä na atmosférický motor s objemom 1,5 litra a 1,5 VTEC Turbo má len pre najnáročnejších v najvyššej výbave, Civic má namiesto tohto motora 1,0 VTEC Turbo. Pre mňa je to najlepší motor vo svojej triede (trojvalce s objemom do 1,2 litra). Ponúka výbornú spotrebu, no tiež vie byť enormne zábavný. Enormne preto, lebo má vynikajúcu charakteristiku priebehu výkonu a krútiaceho momentu a má spomínaný VTEC. Aj pri turbodúchadle sa zreteľne chytí nad 4000 otáčok a predvedie rošambo v otáčkach, ktoré pre konkurentov už pomaly ale isto znamenajú postupné vädnutie. Škoda ostrého zásahu obmedzovača niekde tesne pred 6000 ot/min. Opakovane sa mi stávalo, že v tomto pásme som sa nechal uniesť výkonom a žiadalo sa mi ešte chvíľku zotrvať v otáčkach.

Opäť motoru pomáha dobré sprevodovanie. Prevody sú ľahké, nahádzané krátko za sebou. Motor je ľahké neustále držať v otáčkach, no pritom je vo väčšine situácií tak tichý a jemný, že je ľahké zabudnúť radiť ďalej. Veď do 80 km/h máte pokojne zaradenú dvojku a zároveň sa na trojke kedykoľvek rozbehnete a jazdíte aj cez 100 km/h.

Pružnosť je výborná. Zo 60 na 100 km/h zrýchli na 3. stupni za 7,55 sekundy. Z 80 na 120 km/h zrýchli za 8,05 sekundy. Prvý čas by ešte bolo možné aspoň pocitovo zrýchliť zaradením až 2. stupňa. Otáčky sú už ale nad 4000 ot/min. To je síce výborné pre výkon, ale musíte radiť naozaj rýchlo, aby sa vám reálne podarilo vylepšiť čas so zaradeným 3. stupňom.

Hlavnou výhodou motora je fakt, že je uložený v novom Civicu. Ten má v segmente s istotou najlepší podvozok. S odstupom druhá je nová Corolla, na tretie miesto by som dal Hyundai i30, i keď s ním som už dlhšie nejazdil a hodnotím skôr po pamäti.

Civic má ukážkové jazdné vlastnosti. Vďačí za ne širokému rozchodu kolies, adekvátnemu rázvoru s krátkymi prevismi a samozrejme rafinovanému zaveseniu kolies. Vzadu multilink, navyše adaptívne tlmiče, nízke ťažisko a výborné rozloženie hmotnosti. Auto je na 17-palcových diskoch pohodlné a zároveň fantasticky jazdí. Drží v zákrutách, neodskakuje a môžete sa naň spoľahnúť.

Dal som ho do rúk majiteľovi modelu Type R. Nielenže ponaháňal relatívne nové BMW radu 3 (ťažšie auto, nafta) ešte aj uznal, že to naozaj ťahá. A sám čakal, že to nepôjde. Nuž ide. V každej situácii.

A to s priemernou spotrebou 6,9 litra benzínu na 100 km. Pri nájazde v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10 % jázd bolo v meste. Neobmedzoval som sa. Ani na diaľnici, ani na okresných cestách. Spotreba má v premávke tendenciu skôr klesať. Naopak v meste sa jej chce stúpnuť. Pokojne aj k 8 litrom. Na diaľnici pri 130 km/h je to za 7, s plne naloženým autom za 7,5.

Posed v aute je komfortný, nízky a preto výrazne športový. Vodičovi prekáža jedine tvrdý plast na stredovom tuneli. Keď sa posunie viac vzad, problém sa zmenší. Aj keď som si sedadlo nastaviť veľmi pohodlne, stále bolo za mnou dosť miesta. Sám za seba som si pohodlne sadol a to aj so strešným oknom. Toľko miesta v segmente je len v Octavii. Civic však ponúka aj vzadu pohodlné tvarované sedadlá s prekvapivo dlhým sedákom. No a potom je tu ešte aj obrovský batožinový priestor a zadné dvere v štýle liftback. Civic je v tomto ako Octavia. Akurát nie je také klišé.

Vynovenie infotainmentu pomohlo. Niekoľko funkcií sa dá ľahšie nájsť. Aj rozhranie vyzerá lepšie. Za test infotainment ani raz nesekol. Klasické tlačidlá pomáhajú, zlepšujú orientáciu.

Auto svieti slušne. Mokrá vozovka pohltí väčšinu svetelného kužeľa. Kľúčom k dobrému pocitu za tmavých nocí je správne nastavenie svetiel a tiež správny posed za volantom.

Civic má aj svoje nevýhody. Medzi tie najvýraznejšie patrí radenie. Radiť hladko bez trhavých pohybov je hlavne v nižších prevodoch ťažšie. Odjazdil som státisíce kilometrov so stovkami áut, ale pokiaľ sa vyslovene nesústredím, z jednotky do dvojky radím so slabým trhnutím.

S manuálnou prevodovkou treba viac citu. Problém je ale aj vo fakte, že motoru 1,0 VTEC Turbo veľmi pomaly klesajú otáčky. Má značnú zotrvačnosť. Pri normálnej rýchlosti radenia z 1 do 2 zaradenie prevodu stiahne otáčky nižšie, nie naopak. Vnímateľné je to aj pri vypínaní motora. Máte stlačenú spojku, auto zabrzdené, vypnete motor a pustíte spojku. Kým sa motor dotočí, trvá to dlhšie ako je bežné a auto aj napriek pomalej sekvencii obvykle ešte skočí, akoby ste motor ešte nezhasli. Treba si na to skrátka dať viac času. No a pri radení si buď dať viac času, alebo naopak radiť športovo veľmi rýchlo. Ďalšia maličkosť je napríklad potreba výrazného stlačenia brzdového pedálu pri uvoľnení ručnej brzdy. Inak sa vám ozve hláška.

Aby som ale len nekritizoval, výborne pracujú asistenčné systémy. Asistent pre aktívne udržiavanie v pruhoch nie je aktivovaný po každom štarte automaticky, ovláda sa spolu s adaptívnym tempomatom na volante. Tu si uvedomíte, že nový Civic má prepracované ovládacie prkvy na volante. Aj asistent varujúci pred blížiacou sa prekážkou reaguje citlivo a nesnaží sa vodiča za každú cenu vydesiť. Keď vodič brzdí, ale pomalšie než by bolo treba, rozbliká sa, ale reaguje až keď sa skutočne príliš priblížite, alebo nereagujete na hroziaci stret. A aj adaptívny tempomat pracuje vo viacerých krokoch a jemne.

Civic s benzínovým trojvalcom a s manuálnou prevodovkou má svoje špecifiká, no dá sa na ne zvyknúť. Najväčšou odmenou je možnosť zakúpiť ho za cenu okolo 20-tisíc eur, prípadne aj za menej. 1,5 VTEC Turbo je minimálne za 24-tisíc. Ponúkne síce viac výkonu, aj spotreba bude porovnateľná, ale vstupné náklady sú už dosť vysoké a nie nevyhnutné.

Osobne by som k 1,0 VTEC Turbo kupoval jedine manuálnu prevodovku. CVT je prekvapivo dobré, ale potrebuje viac výkonu (aby z neho mohlo ujedať a nikomu to nevadilo).

Civic je aj so základným motorom dynamický, pritom úsporný a výborne jazdí. Má tiež všetky moderné vymoženosti a dostatok priestoru aj pre štvorčlennú rodinu. 7,5 z 10 bodov. 

 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku