Zobraziť galériu

Mini Cooper D a Mini Cooper S Cabrio
Zdroj: Ján Hargaš

Mini sa pri facelifte svojich najmenších modelov rozhodlo podčiarknuť ich britskosť.

Podľa hesla čo je britské to je aj dobré, Mini zmenilo trojicu svojich modelov tak, aby zreteľne podčiarkli krajinu pôvodu. Briti sa svojou britskosťou radi pochvália a najmä ju radi exportujú do celého sveta. Kedysi to robili mečmi a puškami, dnes zábavnými programami, majstrami sveta v F1, autami a možno najprekvapivejšie – kulinármi.

Tomu by jeden neuveril, no je to tak. Možno práve preto, koľko zlého sa o britskej kuchyni povedalo a možno práve preto, koľko zlého sa o britských strojoch narozprávalo. Dnes sú to práve kuchári a autá, ktoré sa s Britániou spájajú cudzincom najviac. A ešte slovo Brexit, ale to je iný príbeh... tak trošku.

Pri hľadaní Británie sme teda spojili dva silné exportné artikle tejto konštitučnej monarchie. Zobrali sme najtypickejšie britské autá (chvaľabohu s nemeckou technikou) a vybrali sme sa hľadať esenciu moderného britského kulinárstva. A verte, nebolo to vôbec ťažké a ani to netrvalo dlho. Po Budapešti totiž maďarský investor otvoril pobočku reštaurácie britského kuchára aj vo Viedni. A iste vás neprekvapí, že tam vedia po slovensky.

Lebo presne taká je moderná Británia, multikultúrna, nasávajúca to najlepšie z okolia i diaľav a zároveň veľmi populárna, i keď v ostatnej dobe dosť hlúpa a zaslepená. Dosť však bolo symboliky. Teda, vlastne ani nie.

Faceliftované modely značky Mini sa totiž so symbolikou narodili a nejde dnes kúpiť Mini bez toho, aby ste neboli fanúšikom Veľkej Británie. Jedine, že by vaše zemepisné znalosti neprekročili britský, respektíve americký tieň a všetky tie štátne symboly a náznaky v aute budete považovať za pekné čiarky a farbičky...

Všade kam oko dohliadne, všade tam nájdete britskú zástavu a ďalšie symboly. A vyzerá to vynikajúco. Sadnete do auta a čakáte, že od vás vypýtajú občiansky preukaz. Zatiaľ by mal stačiť.

Autíčka po facelifte vyzerajú ešte lepšie. Viac chrómu, viac detailov. Je to taký vizuálny orgazmus. Niekoho to omrzí a stačí mu občas, niekto sa nevie nabažiť a chcel by sa stále... pozerať.

Keď do ktoréhokoľvek z malých Mini nasadnete, stačí prejsť pár metrov a šoférovanie dostáva nový rozmer. Dnes je takýchto áut viacero, ale stále platí, že Mini to vie najlepšie. Kombinácia malých vonkajších rozmerov, ostrého riadenia, rýchlych reakcií a interiéru z kvalitných materiálov pomáha vnímať ten správny koktail prémiovej športovosti, na ktorý sa len tak nezabúda.

Prvé auto, ktoré som pri prvých jazdách odohrávajúcich sa na rakúskom vidieku v okolí Viedne okoštoval, bola verzia trojdverového Mini Cooper D s pevnou strechou s naftovým motorom a s dvojspojkovou automatickou prevodovkou. Tá je úplne nová.

 Pravdou je, že sa mi doteraz darilo vyhýbať naftovým Mini a nejazdil som s nimi viac než bolo nutné. Pravdou tiež je, že hlavným dôvodom odporu voči naftovým verziám bol hluk, vibrácie a vyslovene nešportový prejav naftového motora.

Nové základné naftové Mini je o slušný kus lepšie. I keď od začiatku viete, že toto je Mini, ktorého motor odporuje základným princípom automobilu a viac než zábavne chce jazdiť na spotrebu, nie je to také rušivé ako v minulej generácii týchto vozidiel. Veľkou mierou k tomu prispieva nová rýchlejšia viacstupňová prevodovka. Rozumné nastavenie prevodov a ich väčší počet spolu s rýchlymi reakciami systému umožňujú z auta vyťažiť viac. Vibrácie sú slabšie, hluk je nižší. Podstatne.

Avšak naftový trojvalec s objemom 1,5 litra je prirodzene silný iba v nižších rýchlostiach. Nad 100 kilometrov za hodinu už nemá čím argumentovať. Diaľničné tempo dosiahne a zvládne obdivuhodne úsporne a aj predbehnúť dokáže, motor napriek novej šikovnej prevodovke nemá potrebný šmrnc. Priamo vo Viedni autíčku nie je čo vytknúť. Tu svojmu pôvodu a génofondu nič nedlží a jazdí tak šikovne ako to len ide. Lenže naftové Mini auto v meste? To už je ozaj prekonaná myšlienka. Naftové Mini je síce krásne, ale naďalej zostane okrajovou záležitosťou.

Práve na naftovom Mini som dorazil do centra Viedne a vychutnával ciel cesty. Aj keď je pri prvých jazdách cieľom cesta samotná, obedovať treba. Prečo tak neurobiť u Jamieho Olivera? Jeho Viedenská reštaurácia je samozrejme výsledkom licencie, avšak atmosféra britsko-talianského vidieka je dokonalá a jeho láska k jednoduchému dobrému jedlu dýcha ako v menu, tak i v jedle samotnom. Dýcha aj v zariadení reštaurácie, no v ňom dýcha aj britský vidiek, krčma, ktorej panujú pinty.

V reštaurácii v Rakúsku, ktorej investor je z Maďarska, kde Brit pripravil Talianskom inšpirovaný jedálny lístok, podávala slovenským novinárom a blogerom jedlo sympatická Slovenka. Aby tak bol medzinárodný deň dokonalý, objednal som si americký hamburger s francúzskymi hranolkami s talianskou oblohou. A bol skvelý. No čo bolo najlepšie, menu bolo v cenách, ktoré by poľahky zapadli do bratislavskej scény a ešte by boli považované za celkom nízke.

Cestou späť som mal česť s trojdverovým kabriom s benzínovým dvojlitrovým štvorvalcom s označením Mini Cooper S. Keby nebolo tak pekelne teplo a keby žalúdok nebol taký plný, iste by som si cestu viac užil. Strecha šla dole len na fotenie. Horúci vzduch vejúci okolo tváre a pálivé slnko v sparne tesne pred búrkou nie je dokonalý čas na kabriolet. So strechou, či bez, v teple, či v zime, toto bolo Mini, ktoré si každý zamiluje. Multifunkčné, vyčančané, nesmierne štýlové, prémiové a predsa mimoriadne športové. Autíčko jazdí krásne, vyzerá krásne, znie krásne a dvojspojková prevodovka umožňuje azda ešte zábavnejšie strieľanie do výfuku.

Stručne a skrátka: Dávka toho najlepšieho z Británie je dostupná aj u nás, či už v "šourúme", alebo neďaleko za hranicami.