04.02.2018

Škoda Karoq v Tatrách: Ako si poradí s čerstvým snehom na lesných cestách?

Škoda Snow Drive je každoročné podujatie. Magazín Podkapotou sa naposledy zúčastnil pred troma rokmi.

Vtedy bol hlavným bodom programu faceliftovaný model Škoda Yeti. Toho roku bol kľúčovým jeho nástupca. Kým pred troma rokmi bolo pri tatranskom Snow Drive miestami vyše 15 stupňov a po snehu ani zmienka, toho roku to boli Tatry, Liptov a Orava ako sa na koniec januára patrí. Čerstvý sneh, teplota cez deň hlbšie pod nulou a vysokohorské slnko. Snow Drive nie je náročným testom v presne špecifikovaných podmienkach. Ide o akciu, ktorá má zúčastneným ukázať, že aj osobné automobily dokážu v teréne divy, ak sú dobre postavené a ak vodič zvolí správnu taktiku. Jazdil som Karoq v identickej špecifikácii ako v tomto teste. Teda 2,0 TDI DSG 4x4 Style. 

Pri tomto type akcií je počasie kľúčovým faktorom. Keď je sucho a všade naokolo jarné počasie, najväčším nepriateľom sú ostré kamene a nejaká tá kaluž v hlbokej doline. Keď prší, zážitok sa zvyšuje. No vydať sa na neupravených osobných SUV do lesa, keď noc predtým napadlo pol metra snehu, situácia je úplne iná. Natoľko iná, že aj podobnými akciami znudený novinár ožije a do krvi sa mu okrem tuku a cukru z vianočných dojedačiek dostane aj adrenalín. A presne to sa mi stalo.

Slovákom nemusím dvakrát opakovať, že Vysoké aj Nízke Tatry sú pod snehom nádherné. Najmä tam, kde sa zachovali lesy a kde sa pretlak turistov a lyžiarov len tak nedostane. Vybrali sme sa v kolóne desiatich Karoqov a sprievodnej Toyoty Hilux na cestu do hory. Kým Hilux odfičal v diaľke, aby kontroloval priechodnosť ciest, kapitánske vozidlo nasadilo tempo, ktoré už pár metrov po výjazde do hory roztrhalo kolónu.

Lebo viete, ľudia sa hlbokého snehu na neznámej nespevnenej a navyše úzkej ceste na strmých svahoch boja. Lenže tu treba strach prekonať. 

Jediné, čo Karoqom pomáhalo, okrem štandardnej svetlosti s cestnými veľkými kolesami so zimným obutím a automatickou dvojspojkovou prevodovkou s pohonom všetkých kolies, bol režim offroad a možnosť dodatočného (takmer úplného) vypnutia kontroly trakcie – esc zostáva aktívne.

Ak by ste na snehu nevypli kontrolu trakcie, zapadli by ste celkom rýchlo. Mierny preklz kolies totiž na takomto povrchu vôbec nie je na škodu. Ako píšem v mnohých testoch, tam kde nepomôžu terénne kolesá, či pohon všetkých kolies, tam už pomôže jedine rýchlosť a odhodlanie.

Režim offroad nastaví prevodovku do módu, v ktorom udržiava otáčky nad 2000 ot/min a preraďuje až na 3000 ot/min tak, aby mal motor dosť sily na prekonávanie náročnejších prekážok. Fungoval výborne a nesklamal. Už od začiatku výjazdu do hory sa prešmykovanie kolies stalo súčasťou jazdy. Veď sme mali len zimné gumy. Vyššia rýchlosť ale umožnila všetkým dotknutým komponentom udržiavať auto v pohybe. Už len ten vodič musel dávať pozor, aby netrafil väčšie diery, či nedostal šmyk a nepadol o pár desiatok metrov nižšie pomedzi vysoké smreky.

Jazda 40 až 50 km/h po takýchto cestách je skutočne náročná na pozornosť. Miestami bola jazda v snehu ako plavba veľkou loďou – otočením kormidla veľa nezmôžeš a ak áno, odozva príde o kus neskôr.

Najmä ak ste od auta chceli niečo ako zmenu smeru. Brzdiť pred zákrutou, či viac točiť volantom, keď to najprv nejde, je celkom zbytočné. Jednak môžete stratiť rýchlosť, zastaviť a následne takmer isto zapadnúť. Taktiež pravdepodobne neodbočíte a ak tak zázrakom. Je to ako na okruhu, či skôr pri rely. Pred zákrutou spomaliť (v tomto prípade nebrzdiť) a ešte tesne pred ňou šliapnuť na plyn a točiť volantom iba toľko, koľko je nevyhnutné.

Pri vyšších rýchlostiach ide skutočne o severský štýl. Ešte si pred tou zákrutou brzdou auto rozhodím a šmykom to prejdem. Nebyť vyjazdených koľají a veľkých skrytých nerovností, bol by to vysokorýchlostný rely snow drive ako hrom. Tu bolo treba zachovať kúsok rozumu, často spomaliť až na hranu, ba až zastaviť a tiež sa príliš netlačiť na auto pred sebou.

Po zastavení treba mať jemnú nohu. Dupať po plyne ako slon spôsobí iba zahrabanie sa. Ako zistili viaceré posádky vozidiel. Viackrát to už vyzeralo na potrebu privolania Hiluxa. Nakoniec to ale nebolo nutné a trocha snahy elektroniky i vodiča pomohli rozhojdať auto tak, aby sa aspoň jedno koleso malo o čo oprieť. Dôležitá je tiež správna stopa. Vyjazdené koľaje ale často pôsobili kontraproduktívne. Keď som sa snažil ísť lepšiu stopu a zvýšiť tak rýchlosť, koľaje ma stiahli späť. Niekedy sa tak jazda s loďou zmenila na jazdu na horskej dráhe a opustiť koľaje nebolo možné.

Po odchode z prvej lesnej cesty, nasledoval rýchly prejazd po Liptove a následné šplhanie sa na Oravu smerom na Zrubec. Krásne serpentíny neboli odhrnuté a mnohých nútili jazdiť ešte obozretnejšie a hlavne pomalšie ako predtým. No široké cesty adrenalínom opantaného novinára zas nútili jazdiť bokom. Pri všetkej počestnosti (samozrejme), som potom mohol trápiť Karoqa a skúšať koľko a hlavne čoho mi pri prudkých prejazdoch ostrých zasnežených zákrut dovolí. A dovolil dosť. Pravda, udržať jazdu bokom s nižším výkonom a stále aktívnym stabilizačným systémom je nemožné, no aj za sekundu-dve za apexom je človek vďačný. Auto ma veľmi príjemne prekvapilo aj tu. Nielenže má dostatočne krátky rázvor a dostatočnú svetlú výšku, aby si ani na neznámej neudržiavanej lesnej ceste neškrablo dno a vyliezlo o pár stoviek výškových metrov v hlbokom snehu, dokázalo tiež jazdiť bokom. Očakával som, že pôjde skôr predkom – veď ťažký naftový motor, rozloženie hmotnosti... Ale opak bol pravdou. Karoq sa okamžite dral do pretáčavého šmyku. Vďaka pohonu všetkých kolies ľahko kontrolovateľného, ale predsa. Úplne iný štýl, než na mokrom asfalte počas redakčného testu, kde šiel najprv do šmyku všetkými kolesami a následne von nosom. Menej trakcie umožnilo prenášať všetok dostupný krútiaci moment dozadu (obmedzenia z konštrukcie pohonu sú zrejmé, ale predsa to pri troche snahe kontrovaním išlo a celkom ľahko).

Následne sme absolvovali ďalší výjazd do kopca v ešte ťažšom teréne. Tu bola rýchlosť všetkým, sneh lietal všade naokolo a nebyť poriadne hlbokých koľají, autá by na niekoľkých miestach padali do zrázu ako hnilé hrušky, alebo by pri najlepšom zapadli. A predsa to šlo a bola to veľká zábava.

Spestrenie v podobe zbojníckeho prepadu bolo príjemnou čerešničkou na torte. Namiesto dukátov sme museli plniť úlohy. Človek by nepovedal, aké ťažké môže byť zhodiť klobúk bičom z krovia...

Po intermezzu so zbojníkmi sme testovali rozdiel medzi Karoqom s predným náhonom so zimnými pneumatikami a Karoqom 4x4 s letnými. Už predtým mi bolo úplne jasné, že bez čerstvých moderných zimných gúm, by sme horou neprešli, sotva by sme sa k nej dostali. No jazdiť pomedzi prekážky a brzdiť na letných gumách na snehu je skrátka na nič. Pravda, dobrou technikou zvládnete aj tieto nástrahy, no rýchlosť a bezpečnosť takej jazdy je neporovnateľná. Keď už sa ale v takejto situácii ocitnete, opäť platí, že jemný rozbeh pomôže. Rovnako tak prerušované brzdenie – aj s autom s ABS, brzdnú dráhu pri správnom prevedení dokáže skrátiť o dobrých pár metrov. Je fajn vyskúšať si to v kontrolovaných podmienkach.

Stručne a skrátka, Karoq dokázal, že kompaktné SUV nie sú len mestskými okrasami a bagatelizovanie ich schopností v teréne je chybné. Otázka teda nie je, či zvládne aj skutočný terén a náročnejšie podmienky na ceste. Otázka len je ako ťažké to preň i pre vodiča bude. A treba napísať, že v tomto smere Karoq potešil. Elektronika pomáhala tam, kde v minulosti pomohli len terénne gumy, či offroad úpravy.

Model vyniká najmä v kvalite spracovania, v použitých materiáloch ale tiež v širokej palete výbav a motorizácií. Je to dobré auto, ktoré nestojí ani v teréne v tieni svojho predchodcu. Nie je to pravý offroad, ale ani nemusí byť. Úplne stačí, že sa náročnejších podmienok mimo spevnených ciest nezľakne. Kombinácia komfortného podvozku a vysokej pozície za volantom i kratšieho rázvoru s vhodnou svetlosťou, robí z Karoqa prekvapivo schopné auto v teréne. Pomáha taktiež dobré zakrytovanie podvozku, o auto sa skrátka netreba tak báť ako o iných kompaktných konkurentov. 

PS: Tie najzaujímavejšie úseky na fotografiách nie sú. Jednoducho sa tam nedalo vystúpiť a už vôbec nie fotiť... 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku