Zobraziť galériu

Dacia Duster
Zdroj: Ján Hargaš

Pri príležitosti uvedenia novej generácie modelu Duster do predaja, sa mi s novinkou podarilo odjazdiť prvú porciu kilometrov.

Prinášam vám teda prvé dojmy. Dacia Duster druhej generácie je dlho očakávanou novinkou. Výrobný závod v Pitešti už chrlí nové autá a tie sa pomaly ale isto dostávajú na cesty po celej Európe a aj na na tie naše, miestami zasnežené, miestami len rozbité a miestami dokonca kvalitné. Duster bude od druhej generácie jediným produktom domovského rumunského závodu. Tak veľmi Dacia modelu verí, a tak veľa od neho očakáva. Nuž nečudujem sa. Nový model má všetky predpoklady na to, aby prekonával predaje staršej verzie. Dôvod je jednoduchý.

Dacia namiesto toho, aby model stavala od základu nanovo, vydala sa smerom zdokonaľovania pôvodného materiálu. Auto tak s veľkou pravdepodobnosťou predíde detským chorobám, ktoré úplne nové modely zvyknú prenasledovať. Rovnako ako vážnejším chorobám predišiel už pri prvej generácii. Jednoducho preto, lebo Rumuni využili technický základ roky používaný u materskej značky Renault. O Daciách je známe, že aj napriek odporu mnohých pseudo-odborníkov, patria medzi držiaky a aj pri surovom zaobchádzaní dokážu dlho slúžiť k spokojnosti svojich majiteľov. I keď je nepochybné, že náletová hrdza má rada vrchnú vrstvu niektorých menej dôležitých a lacnejších komponentov, pri troche opatery aj tie vydržia veľmi dlho. Odolnosť by Duster nemala opúšťať ani v novej generácii.  

Podkapotou novinky sa totiž nachádzajú presne tie isté motorizácie ako pred generačnou výmenou. Základ tvorí moderný atmosférický štvorvalec s viacbodovým vstrekovaním a objemom 1,6 litra. Ten možno spojiť výhradne s manuálnou prevodovkou. Kombinovať ho ale možno s pohonom prednej i oboch náprav a motor dokáže pracovať i na LPG. Silnejšou verziou, nie tak obľúbenou, je menší, zato energickejší motor 1,2 TCe. Aj ten môžete mať s pohonom prednej i oboch náprav. Tretím je azda najpopulárnejší motor 1,5 dCi v dvoch výkonnostných variantoch. S pohonom prednej nápravy dostanete verziu s maximálnym výkonom 66 kW, s pohonom oboch náprav získate 81 kW. Ak chcete výkonnejšiu verziu ale bez pohonu zadných kolies, na oplátku dostanete možnosť užiť si vrchol rumunského komfortu s automatickou dvojspojkovou prevodovkou EDC.

V mojich silách bolo okoštovať naftové verzie. Pár kilometrov po tatranských kopcoch som odjazdil s predným náhonom a automatom. Niekoľko stoviek kilometrov ale s verziou s manuálom a pohonom všetkých kolies.

Čo sa zmenilo?

Je toho dosť, aj keď sa to nezdá. Okrem dizajnu sa Dacia starala najmä o to, aby dožičila svojim zákazníkom to, čo si cenia najviac – pohodlie za nízku cenu. Automobil má kompletne novú izoláciu. Tá pomáha výrazne zmenšiť hlučnosť a počuť to aj na diaľnici. Tam, kde starý Duster po facelifte bránil k pohodlnému počúvaniu audia, či pokojnej konverzácii, je nový Duster tichý a príjemný. Ani jazda rýchlosťou 150 km/h mu už nevadí. Do 140 km/h môžem písať o tichu podobnému tomu v omnoho drahších automobiloch. Podvozok je naďalej príjemne komfortnejší. Tak ako doteraz, aj tu platí, že autá s pohonom iba prednej nápravy sú pocitovo mäkšie – ústrojenstvo pohonu všetkých kolies jednoducho viac zaťaží zadnú nápravu, a tým mierne zníži komfort jazdy. Stále je ale veľmi príjemná.

K zvýšeniu pohodlia za jazdy okrem novej izolácie kabíny prispievajú tiež nové sedadlá. Odporúčam priplatiť si za sedadlo vodiča vybavené nastaviteľnou bedrovou opierkou a lakťovou opierkou zabudovanou priamo v sedadle. Vďaka týmto relatívne lacným fičúram (80 eur) sa komfort jazdy zvýši ešte viac. Sedadlá sú pritom úplne nové. Majú lepšiu, odolnejšiu penu a sú lepšie anatomicky tvarované, a to môžem iba potvrdiť. Viac ako trojhodinová cesta bola v Dusterovi tak príjemná a pohodlná ako v prémiových autách.

Veľkú radosť mi počas jazdy robila manuálna šesťstupňová prevodovka. Dosť bolo srandapáky, ktorej každý jeden kvalt počuli aj v okolitých autách. Nová radiaca páka má výbornú kulisu, radenie je jednoduchšie, ľahké, tiché a príjemne presné. Navyše vyzerá podstatne lepšie.

Lepšie vyzerajú aj výplne dverí, kľučky i mädlá. Spoločne s kompletne novou palubnou doskou, dobre vyzerajúcim volantom a novým ovládacím panelom novej automatickej klimatizácie. Je síce iba jednozónová, ale v Dacii sa ešte nikdy neobjavila.

Tradíciou Dacie Duster je nižšie umiestnenie dotykového displeja infotainmentu a nie je tomu inak ani v novom Dusteri, i keď sa mi zdá byť o kúštik lepšie umiestnený ako v predchádzajúcej generácii. Displej ponúka niekoľko nových funkcionalít. Zaujímavosťou je offroad zobrazovanie náklonu či kompasu ale užitočnejší pre bežného užívateľa sú kamery rozmiestnené naprieč celým autom. Umožňujú nielen jednoduchšie parkovanie, ale tiež prejazd terénom. Netreba sa vždy vyklánať, či vystupovať, často stačí aktivovať kameru.

Palubná doska vyzerá výborne, je však z relatívne tenkých plastov, ktoré je ľahké ohnúť. Najvýraznejšie je to pri kryte airbagu. Tam to ale nikomu vadiť nemôže. Uvidíme ako budú nové plasty odolávať zubu času.

Jazdné vlastnosti sú prakticky bez zmeny. Auto ale pôsobí o kúsok istejšie pri ostrých manévroch. Potvrdím to ale až v plnohodnotnom redakčnom teste. Náklony karosérie sú prítomné i naďalej. Autu sa po presadnutí z iného musíte naučiť dôverovať. Dacia ale vie, že radšej komfort na rozbitých cestách a v teréne ako tvrdý podvozok, obzvlášť pri SUV.  

Výhody pohonu všetkých kolies sa v zasnežených Tatrách ukážu okamžite. Kým s prednokolkou som musel dávať pozor na každej jednej zákrute, pohon všetkých kolies dokáže spolu s kvalitným zimným obutím vzdorovať zasneženým cestám s prstom v nose. Po chvíľke skúšania jazdných vlastností na kľukatých cestách som mohol stále viac a viac zrýchľovať. Po vypnutí stabilizačného systému sa z jazdy stala vyslovene zábava a prvotné obavy (ako prvý som na snehu skúšal Duster s predným náhonom) sa rýchlo rozplynuli. No a driftovanie na prázdnom zasneženom parkovisku pod lyžiarskym strediskom bolo už len čerešničkou na torte. Viac zistím až v redakčnom teste. Uvádzať priemerné spotreby nemá zmysel, ukáže sa neskôr.

Duster druhej generácie sa počas prvých kilometrov po tatranských zasnežených cestách a pri jazde po Donovaloch a potom po R1 a D1 v smere do Bratislavy ukázal ako solídny spoločník do každého počasia. Najviac ma potešilo pohodlné sedenie za volantom. Tak dobre sa mi ešte v Dacii nesedelo. Auto má kus fotogenickosti, vyrovnanejší a modernejší dizajn ako vonku tak i vnútri. Kvalitné komponenty, dobré sedenie, slušné jazdné vlastnosti a hlavne komfort vo všetkých smeroch. Za tak vybavený Duster, aký som mal možnosť okoštovať zaplatíte rozhodne viac ako 9 990, ale 15 až 18 tisíc bude za auto s pohonom všetkých kolies a s množstvom nových prvkov bohato stačiť. Ako som spomínal už predtým, auto s celým balíkom dostupných doplnkov bude maximálne za 19 500. Dôvod je jednoduchý, do Dusteru si jednoducho môžete natlačiť viac prvkov. Ak vám stačí menej, stále vás adekvátne vybavený Duster nemusí stáť viac ako 13-tisíc. Platí, že konkurenti konkurovať Dusterovi cenou nedokážu, Duster im ale dokáže konkurovať všetkým.