2017-01-16 04:50:00
Renault Clio Grandtour GT
Renault Clio Grandtour GT Line 110dCi
Zdroj: Ján Hargaš

TEST: Renault Clio Grandtour GT Line – športový zjav a nové technológie

Facelift modelu Clio priniesol viacero významných vylepšení. Jedným z nich je výbava GT Line.

Renault Clio patrí medzi malé automobily segmentu B. Jeho najväčšími konkurentmi sú preto Škoda Fabia, VW Polo, Seat Ibiza, Ford Fiesta, Peugeot 208, Citroen C3, ale tiež Suzuki Baleno, Mazda 2, či Opel Corsa. Clio sa teda nemôže sťažovať na nedostatok výziev a konkurencie. Práve silné konkurenčné prostredie umožňuje zákazníkom túžiacim po malom šikovnom aute do mesta a okolia užívať si ponuku a záujem automobiliek, ktoré sa snažia navzájom predbehnúť a predať čo najviac.

Renault Clio už pred faceliftom patril k silným súperom. Nielen pre dlhú tradíciu a slušné štartovacie ceny, ale aj pre nový výrazný dizajn, ktorému dominovali „mušie“ oči a ladné francúzske krivky. Tak hatchback, tak kombi lákali pozornosť. Práve Clio symbolicky naštartovalo v roku 2012 modelovú ofenzívu značky Renault, tú ofenzívu vďaka ktorej tu dnes máme kompletné portfólio vozidiel Mégane od hatchbacku cez sedan až po kombi, model Talisman, Twingo, Captur, ale tiež prichádzajúci Scénic a ďalších.

A práve Clio dostalo spomedzi menovaných ako prvé facelift. Na dizajne sa toho priveľa nezmenilo, no auto sa posilnilo fičúrami, ktoré do balíka technológií priviezli jeho nasledovníci. Sú to najmä LED svetlá, aktívny parkovací asistent a nové motorizácie. Novinkou je tiež odchod verzie GT, ktorú nahradila výbava GT Line. Športové prvky GT v dvoch variantoch (vyšší a nižší) teraz môžete skombinovať aj s naftovým motorom, či so slabšími, dokonca neprepĺňanými agregátmi. Keďže vďaka GT Line prvkom pôsobí auto športovejšie, očakávam záujem zákazníkov o tieto príplatky.

Do testu sme získali model vybavený ako vyšším stupňom GT Line (full), tak aj novou a zároveň najvýkonnejšou naftovou motorizáciou dCi 110. Pod týmto označením sa skrýva naftový štvorvalec 1,5 dCi ale o tom až neskôr.

Zdroj: Ján Hargaš

Testovaný model sa obliekol do najvyššej výbavy Intens a jeho štartovacia cena je už poriadnych 17-tisíc eur. Intens ale môžete zakúpiť aj s prepĺňaným trojvalcom TCe 90, či štvorvalcom TCe 120, prípadne so slabšou verziou naftového motora dCi 90. Znamená to, že za Intens môžete zaplatiť od 13 590,- eur.

Intens zahŕňa 16-palcové zliatinové disky, automatickú klimatizáciu, multimediálny systém Media Nav Evolution so 7 palcovým dotykovým displejom, navigáciou, rádiom s MP3, 4 reproduktormi a Bluetooth. Ďalej s Intens získate Pure Vision full LED svetlomety s prednými hmlovkami, kartu Renault so štartovaním tlačidlom, parkovací asistent, čierne látkové poťahy a čiernu farbu palubnej dosky a mnoho chŕomovaných doplnkov. K tomu si môžete prikúpiť balíčky ako Media Nav so systémom R-Link a zvýšeným výkonom reproduktorov, či balík Bose s R-Linkom a subwooferom. Do mesta je veľmi zaujímavý balík City s Easy Park assist schopný automaticky zaparkovať na zvolené miesto, no a na záver si môžete prikúpiť aj balík GT Line full. Ten zahŕňa športovo ladený predný a zadný nárazník, bočné ochranné panely vo farbe karosérie, 17 palcové disky z ľahkých zliatin, športový volant, športovú radiacu páku, športové pedále, športové sedadlá, dekory interiéru a lišty Renault Sport. Nižší stupeň GT Line určený pre nižšie výbavy s názvom GT Line Exteriér nezahŕňa prvky GT v interiéri a nemožno ho kombinovať s najslabšou motorizáciou v ponuke – s atmosférickým štvorvalcom 1,2.

Zdroj: Ján Hargaš

Treba povedať, že exteriérový športový balík GT autu veľmi svedčí. Už pôvodný model GT, ktorý sme testovali pred dvoma rokmi vyzeral naozaj dobre a pre neznalé oko ho nebolo ľahké odlíšiť od verzie RS. To do istej miery platí aj teraz, veď imitovaný zadný difúzor, upravené nárazníky a veľké kolesá zvýrazňujú už tak zaujímavý vzhľad vozidla. Pre mňa je ale ešte väčším zážitkom interiérový balík GT. Iste, hliníkové pedále potešia ale tie spolu s nejakými polepmi považujem za najmenej potrebné. Lákavé sú predné športové sedadlá odvodené od sedadiel v Mégane. Majú slušné bočné vedenie, dobré tvarovanie a v kombinácii s polokožkou vyzerajú dobre. Dobre pôsobí aj športový prešívaný volant, no vrcholom celej výbavy GT Line je radiaca páka. Jej kovovú hlavicu nájdete v ešte stále aktuálnom modeli Mégane RS. Nejde ale iba o hlavicu. Azda je to novinka pre všetky motorizácie Clio – radenie je totiž príkladne športové, kulisa je optimálna, dráhy sú presne a relatívne krátke. Iste, ani pred faceliftom to nebolo žiadne žuvačkové radenie, ale toto je o poriadny kus vpred (nehovoriac o výmene plastovej hlavice aj u nižších výbav). Páka skvelo padne do ruky, studený kov opäť útočí na zmysly a práve práca s radiacou pákou aspoň u mňa prekvapivo výrazne zlepšuje pocit z vozenia. Ak by som mal byť žoviálny poviem, že takúto poriadnu šaltpáku by ste od malého Francúza nečakali. Česť.

Facelift prospel aj vzhľadu interiéru. Palubná doska ani pred ním nevyzerala zle, ale pred pozorným okom lacnotu nezakryla. Aj vďaka čierne farbe a drobným zlepšeniam pôsobí o kus lepšie. Pozitívne hodnotím úpravu ovládacieho panela na vodičových dverách. Už to nie je ten vŕzgajúci „dáčiovský“ kus plastu. Nové tlačidlá a upravený panel spolu so zlepšením v oblasti použitých materiálov úplne potlačili vŕzganie. Pravdou je, že sa menej nápadný a jemnejší vrzgot objavil v zadnej časti lakťovej opierky. Šľak aby to... Výplne dverí niekto dávnejšie skrátka odflákol a teraz, aby sa s tým konštruktéri trápili... vymeniť! Opakujem, aj tak je to trikrát lepšie ako pred faceliftom.

Výsledok je taký, že aj po stovkách kilometrov sa za volantom nového Clia vo vyšších výbavách budete cítiť hodnotne, respektíve hodnotnejšie ako vo verzii pred faceliftom.

Zdroj: Ján Hargaš

Interiér má mínusky za tlačidlo Start umiestnené vedľa kolena nižšie na stredovom paneli. Aby človek maturoval, kým ho v tme nájde skryté zvedavým pohľadom. V rámci mínusov musím spomenúť aj to, čo sme spomínali už pred faceliftom. Vzadu pasažieri nemajú veľa miesta a to ako v oblasti kolien, ramien tak hlavy. Sám som sa hlavou dotýkal stropu, rameno som mal v okne, kolená zarazené po bokoch predného sedadla a hlavovú opierku v krku. Za vysokými vodičmi už naozaj nie je miesto. Netvrdím, že priestor na zadných sedadlách je menší ako u konkurentov v triede, ale nie je ani väčší a nová Fabia ponúkne o kus viac. Na druhú stranu, málokto si auto kúpi ako prvé a jediné do päťčlennej rodiny. Odviezť vzadu deti v sedačkách nebude problém. Najmä ak si za volant sadne drobnejšia žena.

Kým zadné sedadlá sú pre urastených pasažierov iba núdzové, batožinový priestor poteší, obzvlášť pri verzi Grandtour. 445 dm3 z toho časť skrytá pod vyberateľným dvojitým dnom. Batožinový priestor bohato stačí na to, aby odviezol dovolenkové nevyhnutnosti pre dvojicu dospelých, prípadne pre jeden kus dieťaťa. Viac už bude musieť otec rodiny natlačiť do interiéru a ak doň už natlačil druhé dieťa, či nebodaj svokru (neodporúčame...) vec vyrieši iba strešný nosič.

Technologické novinky

Kým sme ešte v kabíne, nedá mi nespomenúť Pure Vision LED svetlomety. Označené sú prívlastkom Full, to znamená, že ledky sa starajú ako o denné svietenie tak stretávacie i diaľkové svetlomety. Svietia výborne. Bledé až modrasté svetlo je dostatočne silné aby za tmy zvýšilo viditeľnosť a osvetlilo aj zver skrývajúcu sa popri cestách, to platí najmä o diaľkových svetlách. Svetlomety nemajú natáčanie do zákrut, takže prejazd kľukatými cestičkami v noci treba spomaliť. So svetlami súvisí aj výhľad z kabíny. Kým pre vyššieho pasažiera je výhľad dostatočný a čelné sklo v ostrom uhle až tak nevadí (keď si dáte sedadlo dostatočne nízko) vyššie sediace ženy budú mať mierne obmedzený výhľad do strán. A-stĺpiky nie sú obzvlášť široké, no ich ostrý sklon môže pri istých polohách sedadla zväčšovať mŕtvy uhol, a to v mestskom prostredí, najmä v tme, nie je žiaduce. Treba vyskúšať.

Zdroj: Ján Hargaš

Na druhú stranu práve ženy najviac poteší funkčný parkovací asistent. Nie pre klišé, ale preto, lebo tento komfortný prvok ocenia najmä ženy (chlapi to z vlastnej hrdosti radšej doškriabu). Easy park, umožňuje parkovanie nielen pozdĺžne, priečne ale i pod uhlom a čo je najlepšie – na oboch stranách vozovky. Nemusíte si tak hľadať parkovacie miesto na sídlisku iba po pravej ruke, ale tiež po ľavej. Nedokáže zaparkovať hocikde, a parkovanie s asistentom je pomalé, môže pomôcť. Asistent plne ovláda natočenie volantu, vďaka 12-tim senzorom rozmiestneným okolo celej karosérie mu neunikne ani menšia prekážka (napr. stĺpik). Spôsob parkovania a miesto aké má systém vyhľadať nastavíte na dotykovom displeji, a keď auto nájde vhodnú štrbinu, zaparkuje do nej. Úlohou vodiča je preraďovať, brzdiť a pridávať plyn podľa pokynov systému, o dráhu sa postará auto. Systém funguje aj na relatívne stiesnených parkoviskách, i keď zázraky vykonať nedokáže a skúsený vodič je stále presnejší a rýchlejší. Menej skúsených môže výrazne odbremeniť.

Motor, prevodovka, spotreba a jazdné vlastnosti

Testované vozidlo malo Podkapotou naftový štvorvalec s objemom 1,5 litra preplňovaný turbodúchadlom, vybavený priamym vstrekovaním paliva Common Rail a filtrom pevných častíc s pascou na oxidy dusíka. Motor má maximálny výkon 81 kW (110 k) pri 4000 ot/min a maximálny krútiaci moment 260 Nm pri 1750 ot/min. Agregát spriahnutý s výhradne šesťstupňovou manuálnou prevodovkou poskytuje malému vozidlu slušný záťah najmä v nízkych otáčkach. Jeho oduševnelosť rýchlo mizne a po prekonaní 3500 ot/min sa už snaží iba čo najviac hučať. Využiteľné pásmo otáčok začína tesne pod 1500 ot/min. Šesťstupňová prevodovka má kratšie nižšie prevody vďaka čomu možno s autom dosiahnuť skutočne pekný odpich a ani pružné zrýchlenie po podradení nie je na zahodenie. Pretekár to ale rozhodne nie je, takže pasovať sa s benzínovými autami na okresných cestách neodporúčame. Pri rýchlosti 140 km/h má motor 2700 ot/min na najvyššom stupni. Možno by som čakal o kúsok menej. Takáto rýchlosť pochopiteľne zdvíha spotrebu a hlučnosť, i keď sa zvukový prejav drží na prijateľnej úrovni. Pri tejto rýchlosti si malé Clio v chladnom počasí pýtalo v priemere 7,1 litra nafty na 100 km, čo nie je málo vzhľadom na hmotnosť a veľkosť auta. Zníženie rýchlosti na 130 km/h znamenalo pokles spotreby o vyše pol litra na 6,5 l/100 km. Priemerne si Clio počas testu pýtalo 5,7 l/100 km. To nie je zlé, keďže som približne polovicu najazdených kilometrov strávil v meste, a to aj s kratšími jazdami. Tabuľkové údaje ale vyznievajú doslova smiešne – kombinovane by auto malo papať 3,5 l/100 km. Výjazd na okresné cesty znamenal 5,1 l/100 km. Verím, že v lepšom počasí a so snahou o rekord v spotrebe môžete potlačiť spotrebu aj hlbšie pod 5 litrov. Keď si ale kupujete najvýkonnejší naftový motor, skôr sa budete tak ako ja zabávať využívaním najvyššieho krútiaceho momentu a nie kotúľaním sa dole kopcom.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Jazdné vlastnosti patria k lepšiemu priemeru. Podvozok je nastavený neutrálne, auto má rado ostré zákruty a aj športovejšie zachádzanie zvláda s prehľadom. Jeho chovanie je predvídateľné, dobre viete kedy už stratia kolesá priľnavosť a vďaka asistentom ako ESC, ASR a CSV (protipreklzový systém a kontrola nedotáčavosti) i vďaka asistovanému rozjazdu do kopca je jazdenie s autom ľahké a bezproblémové. Pri priamom porovnaní s konkurenčným modelom Baleno (autá som mal krátko po sebe) je podvozok Clia o triedu vyššie. Nielen z hľadiska jazdných vlastností ale i komfortu. I keď Clio malo obuté 17 palcové disky a nízkoprofilové pneumatiky, mestské jazdenie mu vadilo menej. Ideálom ale budú 16-palcové kolesá, väčšie nerovnosti zvládnu s vyšším prehľadom.

Záver

I keď sme do testu pôvodne chceli benzínový hatchback, ani naftové kombi nie je na zahodenie. Jeho potenciál zaujať zákazníka, obzvlášť s najsilnejším motorom a výbavou GT Line je z nášho hľadiska malý. Ak už niekto v tomto segmente siahne po naftovom motore, vystačí si so 66 kW verziou a ani na výbave nebude zbytočne vyčerpávať svoju kasu. Auto s touto motorizáciou môže dobre poslúžiť ako hltač služobných kilometrov, úspornejší azda bude slabší motor. Benzínová motorizácia sa k malému Cliu hodí viac. Verzia Grandtour môže osloviť menšie rodiny, či dvojice s vyššími nárokmi na batožinový priestor. Francúzska značka naďalej trvá na naftových motoroch v segmente, v ktorom iný výrobcovia už naftu ani neponúkajú, respektíve ponuku týchto motorizácii obmedzujú. Ich predaje hovoria jasne v prospech benzínu. Renault má naozaj širokú ponuku aj benzínových verzií a ponúka vydarenú šesťstupňovú automatickú dvojspojkovú prevodovku v kombinácii s najsilnejším prepĺňaným štvorvalcom.

Zdroj: Ján Hargaš

Clio si prostredníctvom širokej ponuky výbav, doplnkov a personalizačných prvkov môže získať srdcia mnohých hľadajúcich auto do mesta, či dochádzanie za prácou. Sympatický zjav okorenený prvkami výbavy, ktoré ešte stále nie sú v segmente štandardom, sú silnými zbraňami. Funkčný parkovací asistent, dobre fungujúce parkovacie senzory, kamera a dobre svietiace LED svetlá i spoľahlivo pracujúca navigácia patria medzi veľké plusy auta. Kvalitný audiosystém Bose síce môže pri veľmi vysokých hlasitostiach mierne rezonovať (rádio), ponúkne dobrý zvukový a najmä basový zážitok. Vyčítať autu môžem menej priestoru na zadných sedadlách a prevody, ktoré obmedzujú úspornosť auta. Na druhú stranu ale zlepšujú dynamiku, a práve na tú je najsilnejšia táto naftová verzia. Ak chcete prekonávať rekordy v spotrebe, je tu najmä dCi 90. 7 z 10 bodov. 

Zdroj: Ján Hargaš

 

Technické údaje

Model: Renault Clio Grandtour 1,5 dCi, 81 kW Intens GT Line
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1461
Prevodovka: 6-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.): 66/4000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 260/1750
Maximálna rýchlosť (km/h): 194
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 11,2
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 3,8/3,3/3,5
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4267/1732/1445
Rázvor náprav (mm): 2589
Objem batožinového priestoru (l): 443/1380
Objem palivovej nádrže (l): 45
Prevádzková hmotnosť (kg): 1280
Užitočná hmotnosť (kg): 511
Rozmer pneumatík: 205/45 R17
   
Základná cena verzie: 17 090 €
Cena testovaného vozidla: 19 290 €
 
Ján Hargaš

Komentáre k článku