TEST: Opel Astra Sports Tourer 1,6 Turbo – najsilnejší pohon pod kapotou
Opel Astra novej generácie je vydarené auto. Nie nadarmo získalo niekoľko prvenstiev v anketách a európsky titul Auto roka 2016.
Tentoraz sme si vyskúšali jeho praktickejšiu verziu s najväčším „stádom“ pod kapotou. Opel vyrába kombi v kategórii nižšia stredná trieda už vyše päťdesiat rokov. Prvým takýmto modelom bol v roku 1963 Kadett A Caravan. Prvá generácia modelu Astra označená F mala premiéru v septembri roka 1991. Do roku 2002 vznikli štyri verzie. Okrem hatchbacku to boli aj sedan, kombi a kabriolet. Postupne prišli štyri generácie označované G, H, J a K. Tá posledná v roku 2015. Predstavila sa na autosalóne vo Frankfurte opäť v septembri. Súčasne ako hatchback, aj kombi, ktoré majú u Opla od roku 2010 meno Sports Tourer. Astra s týmto prívlastkom sa na trhu objavila o pár mesiacov po hatchbacku.
Najväčšou zmenou, s ktorou prišla nová generácia, je ľahkosť. Nielen tá na papieri, ale aj reálna. Podľa výbavy to je od 120 do 190 kilogramov. Hmotnosť sa šetrila prakticky na všetkom, od karosérie, cez elektroniku až po sedadlá. To sa prejavilo najviac na jazde, ktorá už nie je tak ťažkopádna ako v predchádzajúcej generácii.
Na rozdiel od týchto zmien sa však nezmenili príliš vonkajšie rozmery. Nová Astra ST je s dĺžkou 4702 mm o bezvýznamné štyri milimetre dlhšia ako predchodca, ostatné rozmery sú dokonca menšie. Novinka je o päť milimetrov užšia a o významných 25 mm nižšia ako minulá generácia. Rázvor sa medzigeneračne skrátil o 23 mm na výsledných 2662 mm, teda meria toľko, ako má aj päťdverový hatchback.
Medzigeneračne je veľkým potešením tiež interiér, kde nájdeme rozhodne viac zmien. Presnejšie zoštíhlenie niekoľkých desiatok ovládačov len do tých pár najdôležitejších. Stredový panel úplne nový vzhľad, v ktorom už nie je problém rýchlo sa zorientovať. Preč je stredový panel preplnený tlačidlami. Namiesto neho sa objavuje dotyková obrazovka multimediálneho systému IntelliLink s uhlopriečkou 8 palcov, ktorá umožnila významne redukovať počet tlačidiel. Aj vďaka tomu zostal priestor pre držiak napríklad na telefón. Škoda, že sa za ním nenašlo miesto na odkladaciu schránku.
Zostávajúce tlačidlá sú ale niekedy malé. Chýba aj priamy vstup do navigácie. Pre zadávanie trasy alebo prehliadnutie mapy treba ísť do menu multimediálneho systému. Našťastie je jeho ovládanie oveľa prehľadnejšie, ako to bolo v minulosti a jeho reakcie sú svižné. Takto si predstavujem fungovanie takýchto systémov.
Astra sa ďalej chváli výborným spracovaním i vhodným výberom materiálov. Potešilo prehľadné a intuitívne ovládanie, keď hneď po nástupe dovnútra okamžite viete, kam siahnuť. To nebýva bežné, ako zisťujem pri pravidelnom skúšaní množstva značiek a modelov. Potešili tiež predné sedadlá Nastaviteľná dĺžka sedadla, široké možnosti nastavenia alebo ideálne bočné vedenie zabodovali, rovnako aj ľahké nájdenie ideálnej pozície za volantom Tomu napomáha aj veľký rozsah nastavenia volantu.
Dobre využiteľný kufor
Hlavnou prednosťou kombi verzií oproti hatchbackom je veľký kufor. To je oblasť, v ktorej predchádzajúca Astra Sports Tourer práve nežiarila. Výrazne sa to nezmenilo ani pri novinke. Udávaných 540 litrov objemu je v segmente priemerná hodnota. Navyše do nej výrobca zarátal priestor pod podlahou. Aj tak je to o 40 litrov viac, ako v predchodcovi. Výhodou oproti konkurencii je prísne pravidelný tvar. Batožinový priestor je vlastne veľký kváder (so šírkou 104 cm, dĺžkou 101 cm a výškou 44 cm). Dá sa tak využiť do posledného miestečka. Pravdou však je, že vybrania za zadnými podbehmi by určite prospeli pri nakladaní širších predmetov.
Stlačením tlačidla na boku kufra sa sklopia zadné sedadlá. V tom prípade vzrastie objem batožinového priestoru na 1630 litrov – a to je o 80 litrov viac ako v minulej generácii. Štandardom sú sedadlá delené v pomere 60:40, priplatiť sa dá aj za praktickejšie sedačky s možnosťou sklopenia v pomere 40:20:40.
Nakladacia hrana je pomerne vysoko, má 62 centimetrov nad vozovkou. Astra ale poteší vysoko otváraným vekom kufra. Ak je elektricky ovládané, výška zdvihnutie sa dá nastaviť ovládačom na dverách vodiča. Dvere majú dve polohy - štandardné a nižšie pre obmedzené priestory, kde by sa vysoko otvárané dvere mohli poškodiť. Mäkká roletka kryjúca kufor príliš neoslovila. Nehodí sa štýlom, ani funkčnosťou ku kvalitnému zvyšku auta.
Pod kapotou najväčšie stádo
V aute bol najvýkonnejší motor, aký sa pre Astru (aj kombi) ponúka. Preplňovaný zážihový motor SIDI s objemom 1,6 litra s výkonom 147 kW pri 4 700 otáčkach za minútu a krútiacom momente 300 Nm. Tieto hodnoty by sme ešte pred pár rokmi nachádzali v športových autách. Takýto výkon mala napríklad aj vrcholná Astra OPC druhej generácie (Astra G), vyrábaná v rokoch 1998 až 2004. Dnes s takýmito hodnotami jazdí rodinné kombi. Kto by to bol povedal... K dispozícii sme mali šesťstupňovú manuálnu prevodovku. Radí s príjemným mechanickým odporom a má pomerne krátke dráhy. Mohli by byť ešte trocha kratšie.
Sprevodovanie je trochu dlhšie, hlavne pri nižších rýchlostných stupňoch. To asi nebude vyhovovať vyznávačom silného záťahu od najnižších otáčok. Krútiaci moment sa dá vydolovať už pri 1 700 otáčkach. Pri bežnom jazdení stačí mierne len stlačiť plyn a automobil veľmi príjemne zrýchľuje. Motor je nastavený viac pre príjemnú a pohodlnú jazdu. Ak chcete trocha adrenalínu, musíte motor vytočiť. Ale motor sa derie k vyšším otáčkam pomerne ochotne a bez problémov. Ak by ste predsa len chceli viac, po stlačení tlačidla Sport sa priostria reakcie plynu aj volantu. Tlmenie však zostáva rovnaké. Motor sa za dynamickejšiu jazdu odvďačí príjemne športovou zvukovou kulisou.
Silný, ale nie smädný
Čo na to všetko povie apetít motora? Výrobca uvádza kombinovanú spotrebu 6,0 l/100 km. Realita býva tradične o niečo vyššia. No buď som šampión v úspornej jazde, alebo som naozaj šetril. Výsledná hodnota však bola menšia, ako udáva výrobca! Po prejdení vyše 400 kilometroch po diaľniciach Slovenska aj Českej republiky, so všetkými dopravnými obmedzeniami a zápchami, svietila na displeji hodnota pod 6 litrov na 100 kilometrov. A keď som sa dostal na dojazd vyše 800 kilometrov (so 48 litrovou nádržou!), padla spotreba na ťažko uveriteľných 5,6 litra. Pritom palubný počítač podľa dotankovania udával spotrebu lepšiu iba o 0,1 litra na 100 kilometrov. Nuž, klobúk dole, Astra.
Redukčná diéta
Pod dobrú hodnotu spotreby sa podpísalo aj zníženie hmotnosti. Na karosérii sa výrobcovi podarilo v porovnaní s predchádzajúcou generáciou ušetriť 77 kilogramov. Nová podvozková platforma znamená mínus 55 kilogramov a kolesá sú ľahšie o 11,5 kilogramu. O desať kilogramov sú ľahšie brzdy, tiež aerodynamické kryty podvozka, prevodovky, ale toľko ubudlo aj z elektroniky, sedadiel. Výfukový systém odľahčili o 4,5 kg. Suma sumárum – skoro 200 kilogramov pri najvyššej výbave už na dynamike jazdy aj na spotrebe naozaj poznať.
Jazdí ako rodinné kombi, nielen...
Konštruktéri šetrili hmotnosť aj na podvozku. Použili Wattov priamovod s ktorým skombinovali vlečené ramená spojené torzne pružnou priečkou. Toto riešenie nemá veľké priestorové nároky, ani vysokú hmotnosť. Prináša však do jazdy výhody. Wattov priamovod totiž zlepšuje stabilitu a komfort jazdy, čo cítiť najmä v zákrutách. Funguje to tak, že ak sa zaťaží koleso zadnej nápravy na jednej strane, priamovod spôsobí, že rovnaká sila pôsobí na druhé odľahčené koleso. Výrobca môže pritom použiť mäkšie silentbloky pri uložení nápravy do karosérie. Zlepšuje to komfort jazdy a zmenšuje prenos hluku a rázov z vozovky.
Hoci sa najprv zdá, že je podvozok naladený komfortne až mäkko, v zákrutách zrazu funguje veqmi dobre a auto drží stopu aj v najprudších zákrutách. Za volantom môžete očakávať jazdné vlastnosti prakticky na úrovni viacprvkového zavesenia zadnej nápravy. Teda bez evidentnej nervozity zadnej časti a odskakovania kolies na nerovnostiach. V „krízových“, teda hraničných situáciách podchytí vznikajúci problém stabilizačný systém a problém vyrieši. Ale to je ďaleko za hranicou nielen bežného, ale aj dosť ostrého jazdenia. Tam by sa normálne vodič nemal dostať.
Výzva aj pre vyššiu triedu
vyzvala svojimi riešeniami aj vyššie triedy, dokonca prémiové. Prevzala pár riešení z najvyšších modelov. Napríklad sa oplatí priplatiť si za LED Matrix svetlá, ktoré dokážu automaticky prepínať stretávacie a diaľkové osvetlenie vozovky. Navyše auto dokáže vypínať a zapínať jednotlivé časti svetiel, pričom sú aktívne diaľkové svetlá aj keď ide pred vami iné auto, alebo iné v protismere. Opel vždy nechá zapnutú tú časť, ktorá nikoho neoslňuje. Fakt to funguje a zvyšuje to pohodu a hlavne bezpečnosť za volantom pri jazde v tme. Podobné riešenia majú v súčasnosti len omnoho drahšie autá. No tých 1300 eur za to vážne stojí. Radšej si odoprite niečo iné z doplnkovej výbavy.
Záver
Nemá to na dnešnom trhu Astra ľahké. Ani medzi konkurenčnými kombi verziami. No zasa nie je prehliadnuteľná a má svoje prednosti. V porovnaní s hatchbackom je jazda dokonca príjemnejšia. Je to dané komfortnejším nastavením podvozku a lepším rozložením hmotnosti medzi nápravami. Pripomínam, že Opel Astra ST ani s najsilnejším benzínovým motorom nie je žiadny ultimatívny športovec.
Na druhej strane, stáda 200 koní pod kapotou sa nemusíte obávať: Sú naladené viac pre pohodovú jazdu, kde motor má záťah už od nízkych otáčok a je pomerne pružný. Netreba tak často radiť. No optimálnym využívaním výkonu sa dá dosiahnuť nízka spotreba.
Ak chcte troch vzrušenia po vyložení rodiny, stačí poriadne šliapnuť na plyn a auto vyrazí vpred. Nemusíte sa báť, že to „neustojíte“ aj vďaka dobre naladenému podvozku. Je síce naladený komfortne, ale nestratí sa ani v zákrutách, kde vás naopak podrží.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Komentáre k článku