Zobraziť galériu

Tri diamanty sa pripravujú na ofenzívu nielen pod Eiffelovkou

Keď raz naberiete odvahu kúpiť si auto, v ktorom sa už ani nemá čo pokaziť, benzínový Duster musí byť vo výbere.

Trvalo to dlhé, predlhé roky, kým sa do portfólia testovacích automobilov Dacie dostala znova benzínová motorizácia s objemom 1,6 litra. Medzičasom prišlo k výmene motora a k faceliftu. Stále ide o jednoduché a veľmi komfortné náradie so silnými zbraňami – nízka cena, jednoduchosť, spoľahlivosť.

Už dávno vieme, že Dacie sa vyznačujú robustnou technikou, ktorá síce môže byť zastaraná a na pohľad iných značiek príliš jednoduchá, každý kto vie, že auto treba aj servisovať chápe, že jednoduché riešenia sú skrátka lacnejšie na údržbu.

Práve preto sme pri možnosti získať túto špecifikáciu do testu neváhali a bojovali s termínmi až dovtedy, kým sa nám ju podarilo získať. Poviem vám, že skromnosť je dar a vedieť sa v súčasnosti rozhodnúť pre jednoduché auto a takmer až základnú výbavu môže byť považované za hriech. Nuž skúste niekomu povedať, že si chcete kúpiť Daciu Duster 1,6 SCe Open. Niektorí to nedokážu povedať ani sami sebe.

Univerzál bez zbytočností

Výbava Open je vlastne doplnená výbava Ambiance. Open ponúka okrem štandardnej výbavy aj zliatinové disky, špeciálnu hnedú metalízu Tourmaline, lakované nárazníky, manuálnu klimatizáciu, či rádio, za malé príplatky. Presne takúto výbavu malo testované auto. Nič viac, nič menej. A stačí to.

Duster je v prvom rade pohodlné auto, v ktorom ani tesne po kúpe nesmrdia lepidlá ako kedysi. Faceliftovaný Duster má lepšie odhlučnenie, novú lepšie vyzerajúcu palubnú dosku, horšie vyzerajúcu radiacu páku, lepšie poťahy a svieži, no veľmi špecifický vzhľad. Automobil disponuje množstvom priestoru, vďaka ktorému poľahky odvezie i päť člennú rodinu. I rozmerný batožinový priestor postačí a ak by nestačil, stále sa dá využiť strešný nosič a „truhla.“ Testovaný model mal spojenú zadnú lavicu, no na prevoz bicykla v kabíne to nevadilo. Lavica sa dá sklopiť a po sklopení síce nenastane rovina, priestoru vznikne dosť. Sedadlá sú pohodlné i keď nie príliš dobre ergonomicky tvarované. Na posed v aute sa ale dá zvyknúť, rovnako tak na väčší odpor pri točení volantom – posilňovač patrí k slabším a veľké kolesá otáča pri manévrovaní na parkovisku ťažko.

4x4 nepotrebujete... nepotrebujete?

SUV sa dnes bez pohonu 4x4 predávajú minimálne. Motor 1,6 SCe s pohonom 4x4 mať môžete. Väčšine zákazníkov ale nie je treba a tí, ktorí budú častejšie chodiť do terénu radšej zvolia naftu pre vyšší krútiaci moment. Verzia s motorom 1,6 SCe a pohonom iba prednej nápravy poskytne väčší batožinový priestor o niečo nižšiu spotrebu a nižšiu hmotnosť. Na občasné výjazdy na poľné cesty (v dobrom počasí) úplne postačuje. Poriadna svetlá výška v kombinácii s komfortným naladením podvozka robia z jazdy po zlých poľno-lesných cestách neobvyklý zážitok. Komfortnejší podvozok zároveň poskytuje jednu malú, no nezanedbateľnú výhodu – za zhoršených podmienok dokáže vodič aj vďaka prítomnosti ESP prejsť cez problematické prekážky rýchlejšie a tým nezapadnúť. Pri bežnom jazdení je tak pohon všetkých kolies úplne zbytočný.

Mýtus o zlých jazdných vlastnostiach a náklonoch karosérie

Prekvapilo ma, že medzi záujemcami o toto vozidlo stále kolujú chýry o priveľkých náklonoch v zákrutách. Ževraj sa auto príliš nakláňa a to je problém. Práve tu si človek uvedomí ako veľmi môžu byť zavádzajúce testy profesionálnych motoristických novinárov. Áno, auto sa nakláňa, ale s dodatkom – v rýchlostiach, ktoré na bežných cestách dosahujú iba blázni/novinári/hazardéri.

Priveľké náklony sú ďaleko za hranicou strachu normálneho človeka. Keď som auto zobral na jeden z menej známych horských priesmykov, potvrdil som si to. Samozrejme, ak by bolo mojim cieľom rozhodiť ho a nabúrať, podarilo by sa to. Avšak vodič ľahko zistí pokiaľ môže ísť a kde sa už auto necíti komfortne, no a presne o tom to je – poznať svoje auto. Ani prudký manéver neznamená, že sa prekotíte na strechu, i keď sa to nespochybniteľne dá urobiť, nepodarí sa vám to "omylom". Skrátka, áno, podvozok je mäkký a auto sa viac nakláňa, ale nie až tak, aby to ohrozovalo bežné jazdenie. Zaujala ma pocitová ľahkosť a vyváženosť auta. Ľahší nos a absencia pohonu 4x4 znamenajú, že auto pôsobí ľahko (pretože je ľahké) a ťažkopádnosť terénnej verzie 1,5 dCi 4x4 je fuč.

1,6 SCe je riešenie na všetko. Bez kompromisu to nejde

Motor pochádzajúci z kooperácie Nissan, Renault, Samsung sa s výnimkou modelov Dacia často vyskytuje/vyskytoval najmä v modeloch Samsung. Motor je typická neprepĺňaná „jednašestka“ s prijateľným zvukovým prejavom. Vo vyšších otáčkach je motor hlučnejší a neznie športovo, no ani to športovec nie je. Má sympatický lineárny záťah, ktorý má však naprieč otáčkami zopár hluchých miest, úplne tupý je pod 1500 ot/min, no čudovať sa tomu nemožno. Na druhú stranu má motor rýchlu reakciu na citlivý plynový pedál. Na pohodlné jazdenie stačí a poslúži ako v meste tak aj na diaľnici. Spotreba vozidla sa pohybuje medzi 6 až 7,5 litrami v závislosti od jazdného štýlu a situácie. Testovaný model nemal palubný počítač, a tak sú tieto výsledky rátané s veľkou odchýlkou na nádrž /za 600 km som ju neminul celú aj keď som sa snažil/. Autu viac chutí komfortný pohodlný štýl jazdy bez prílišného tlaku na plynový pedál, no poľahky zvládne jazdu aj rýchlosťou 140 km/h. Pritom motor nie je prehnane hladný a ani hlučný – pri tejto rýchlosti má cca 3600 ot/min. Hluk v kabíne je pocitovo nižší než s 1,5 dCi a príjemnejší. Motoru pomáhajú kratšie prevodové stupne, no najmä široké spektrum využiteľných otáčok. Jednotlivé prevody možno bez obáv o veľkú spotrebu ponechať až k 3500 ot/min. Jazda sa tak zmení na svižnejšiu. Snaha o veľmi rýchlu akceleráciu znamená, že radiť treba až pri 5000, v takom prípade je auto svižnejšie aj plne naložené. Motor vo vysokých otáčkach intenzívne hučí a ten hluk nemožno považovať za príjemný, nebodaj športový.

Radiaca páka nie je príliš pekná a radenie je hlučné.

Duster – výborné rodinné auto pre nenáročných

V prípade tohto motora to platí dvojnásobne. Ochota čeliť diaľničným rýchlostiam i menšia pažravosť motorizácie je jednou z vecí, ktoré hodnotím pozitívne. Čakal som, že auto bude hladnejšie pre vyššiu stavbu. Vyššiu stavbu vyvažuje nižšia hmotnosť. Vďaka schopnosti vzdorovať diaľnici bez reptania považujem takto vybaveného Dustera za prekvapivo dobrú voľbu. Skromná výbava, pekná farba, pekné disky, klimatizácia... Chcelo by to tmavé fólie na zadných oknách pre lepšiu teplotnú pohodu. A chcelo by to tiež po kúpe zobrať auto šikovnému mechanikovi a zvážiť cestu ako zaizolovať odhalené káblové zväzky. Počas testu síce motorový priestor nenavštívila kuna, ktorá by si na kábloch pochutila, no i myš, ktorú sme v motore naháňali pripomenula, že káble by mali byť lepšie chránené.

Duster je podľa mňa veľmi dobré auto pre nenáročných. Pre náročných je to auto o ktoré nikdy nezakopnú, no je to ich škoda. Trocha skromnosti a môžu získať univerzála za lacný peniaz, ktorý sa aj napriek nízkej cene rozpadne omnoho ťažšie ako nejaký predražený kúsok s nástražnými mínami v podvozku, v komplikovanom motore a v komplikovanej elektronike. V aute je len málo veci, ktoré sa môžu pokaziť, navyše je väčšina opráv, či výmen relatívne lacná. Táto motorizácia je skutočne nastavená tak, aby rodine, či jednotlivcovi slúžila dlho. Z hľadiska pomeru ceny a protihodnoty má Duster 8 z 10 bodov. Z hľadiska výbavy, vzhľadu, ergonómie či jazdných vlastností nemôže mať viac ako 5 z 10. Keď to teda zrátame, zostane nám komfortne naladené univerzálne auto s dobrou spotrebou, zaujímavým vzhľadom, dostatočnou bezpečnosťou a vysokým posedom. 6 z 10.