01.06.2016

JAZDENÉ AUTO: Fiat 500L 1,4i 95k – ľahko, priestranne, veselo, bláznivo... Po meste

Možnosť testovať stredne veľké MPV Fiat 500 L sme museli využiť. Takýchto úkazov na cestách veľa nenájdete.

Fiat 500 L sme do testu vypožičali z bazáru AAA Auto Bratislava. Fiat 500L je model inšpirovaný dizajnom a štýlom malého mestského vozidla Fiat 500. Napriek názvosloviu a vzhľadu sú príbuzný len na oko.

Fiat 500L prišiel na trh v roku 2012. Okrem verzie 500L je ponúkaná aj ešte rozmernejšia 500L Living a ďalšie mutácie ako Trekking a podobne. Model je vyrábaný výhradne v srbskom závode Fiatu v Kragujevaci. Za jeho dizajn nie je zodpovedná náhoda, ale Roberto Giolito, ktorý sa podpísal pod samotný Fiat 500 z roku 2007 ale aj Fiat Multipla, či Fiat Panda.

Zatiaľ čo mestský drobec Fiat 500 stojí na platforme zdieľanej s Fordom Ka, 500L stojí na modifikovanej platforme modelu Bravo. Vzťah medzi L-kom a Päťstovkou možno nazvať ako adoptívny. Model 500L sa snaží vyťažiť z popularity malej Päťstovky a preberá od nej množstvo dizajnových prvkov, vrátane dizajnu interiéru a palubnej dosky.

Model sa mimo rodného Talianska nestretol s enormným záujmom a bláznivo-talianská myšlienka talianskeho manažmentu, ktorý si tu Podkapotou predstavujeme ako bandu usmievavých skackajúcich Máriov a SuperMáriov celkom „nepochopiteľne“ úplne nevyšla a síce si model našiel svoju klientelu, potenciál z prakticky ladeného a relatívne lacného MPV automobilka aj vďaka nevšednému dizajnu nedokázala vyťažiť.

Čo je pritom trocha škoda, pretože 500L je vo svojej podstate skutočne praktické rodinné vozidlo s množstvom ponúkaného priestoru, jednoduchými riešeniami a dobrou spoľahlivosťou.

Model zapožičaný v teste mal Podkapotou základný a rokmi overený i vyvíjaný atmosférický štvorvalcový motor 1,4i s maximálnym výkonom 75 kW (95 k) a maximálnym krútiacim momentom 127 Nm pri 4500 ot/min. Daný motor si v aute môžete stále zakúpiť a tvorí základnú motorizáciu aj pri novom modeli Tipo.

Keďže sa nám počas existencie portálu Podkapotou neprišťastilo zmocniť sa testovacieho Fiatu 500L či L Living, tento test bude zároveň slúžiť ako test nového auta. A to aj vzhľadom na nízky počet najazdených kilometrov. K tomu pripíšeme kapitolu o spoľahlivosti jazdeného vozidla.

Dizajn je všadeprítomný. Je dušou, podstatou i tvárou auta

Automobil svojim vonkajším zjavom nepoteší slovenského konzervatívneho voliča motoristu. Je príliš okatý, príliš výrazný, príliš veselý, skrátka príliš nejaký. My tu doma na Slovensku keď MPV tak riadnu škatuľu, hlavne nech nás sused nevysmeje a nech je to nemecké, prinajhoršom francúzske.

Fiat 500L vyzerá akoby si 500 fúkol do prsta a zväčšil sa. Tá predstava reflektuje charakter vozidla a jeho taliansku náturu. Rôzne zaujímavé dizajnové fičúri nájdete aj v interiéri. Napríklad páku ručnej brzdy inšpirovanú klasickými nemeckými MPV ako Galaxy či Zafira predchádzajúcich generácii. Zato hlavica radiacej páky v podobe na čierno nafarbeného zemiaku je k prevodovke pripojená cez dlhú páku odetú v peknom oblečení s ešte krajšou sponou s maličkým vyrytým číslom 500 tak ako to nájdete v malej 500. Guľatý volant, oblé výduchy vzduchotechniky, oblý ale za to malý displej infotainmentu a vo vyšších výbavách aj navigácie, oblé ovládače vzduchotechniky, oblé kľučky dverí, skrátka obliny kam len oko dovidí. Škoda použitia lesklých plastov, ktoré po čase vyzerajú akoby ich niekto zbrúsil brúsnym papierom. Sedadlá sú pohodlné, sedenie je pomerne vysoké ako vpredu tak i vzadu, no výhľad šikmo vpred je vďaka rozdvojenému A-stĺpiku v poriadku. Kabína je presvetlená, pasažieri vzadu sa cítia dobre. Pomáha tomu aj možnosť úpravy sklonu zadného operadla. Síce tým zmenšujete batožinový priestor, umožníte posádke urobiť si viac pohodlia na dlhších cestách.

Po dvoch-troch dňoch spolužitia som si začal uvedomovať, že mi dizajn auta prestáva vadiť. Tento pocit nezažijete, kým sa s autom nezačnete zžívať. Všetky tie obliny pôsobia akosi upokojujúco a pritom je všetko tam kde má a slúži svojmu účelu.

Nie dizajn, ale praktickosť je jeho najsilnejšou stránkou

Po postupnom vžívaní sa do pozície bláznivého talianskeho otca rodiny s chuťou na obliny a cestoviny, mi z množstva výhrad ubúdalo. Nakoniec nezostala ani jedna. Opätovne sa vrátili až po odovzdaní vozidla, hlbšom dohľadaní informácií, pozretí cenníku, ale aj tak zostali rady výhrad značne preriedené.

Tou najkľúčovejšou vlastnosťou vozidla je okrem talianskosti, bláznivosti a charakternosti najmä praktickosť. Automobil ponúka dostatok odkladacích priestorov rozmiestnených po celej kabíne. Kabína je vzdušná, pasažieri sa vzadu cítia dobre. Batožinový priestor by mohol byť väčší, no väčší má 500 L Living, takže zamieriť treba jeho smerom. Podstatné je, že miesta je vzadu dosť a to miesto sa dá rozčleniť v našom prípade pomerne opotrebovanou doskou.

Talian, Talian, Talian

Auto je ako stvorené na trieskanie dverami, kufrom. Lebo keď kufrom tresnete, bude to mať výrazný efekt. Nielen čo do plechového zvuku vďaka absencii výraznejších tlmiacich/izolačných materiálov. Mne po tresnutí vekom batožinového priestoru dvakrát odpadla poznávacia značka aj s konzolou. No komédia. Trochu lepšie je to pri dverách, tam izolácia je, zato môžete trieskať s ešte väčšou chuťou. Auto je pripravené znášať horkokrvného majiteľa a poskytnúť mu za to zvuky, ktoré jeho hnev pekne dokreslia...

Jazdné vlastnosti a ovládanie vozidla sú taktiež typicky „fiaťácke“. Nie je to žiadna športová Alfa ale polo-mestské vozidlo. Očakávanie preposilovania volantu a prudkého nábehu bŕzd, bolo okorenené aj mäkkým plynovým pedálom. Typické jemné stlačenie plynu nespraví s autom nič. Treba po tom dupať ako slon, naopak s brzdou musíte opatrne. Veď ktorý Talian by čakal, že vodič bude pozvoľne plynulo pridávať, tobôž brzdiť? Veď predsa buď brzdím, alebo zrýchľujem nie (toľko k stereotypom)?

Automobil sa správa dobre na dobrých povrchoch. Podvozok je relatívne komfortný. Pri ostrejších prejazdoch nerovností v zákrutách si auto zvykne odskočiť (na krajnicu), ale nie je to nič tragické. Z podvozka cítiť jeho jednoduchosť, tá je na druhú stranu vyvážená pomerne veľkou mechanickou odolnosťou. Prejazd nerovností je počuť, čím väčších, tým väčšmi. Naopak odvaľovanie kolies nie je natoľko nepríjemné ako by som čakal. Takmer ho nepočuť a pritom auto malo 17-tky a zimné gumy. Vo vyšších rýchlostiach ale počuť motor a tiež šum vzduchu okolo vysokej kabíny.

500L je na pocit veľmi ľahké vozidlo. Jeho ľahkosť až hraničí s pocitom, že v aute nie ste v bezpečí. Lenže opak je pravdou. 5 hviezd v testoch EuroNCAP hovorí za všetko. Nižšia hmotnosť je podporená obdivuhodnou tuhosťou konštrukcie a množstvom deformačných zón. Pocitová ľahkosť je podčiarknutá pri silnom bočnom vetre a potrebe korigovať smer jazdy.

Motor

Krátko po teste jazdeného 500L som zašiel na testovaciu jazdu Fiatu Tipo s tým istým motorom. Ak by som do Tipa sadal z iného vozidla, asi by ma 1,4i priveľmi neoslovila. No kým v Tipe je to takmer univerzálny motor, v 500L skutočne základný.

Napriek tomu ale obdivuhodný. Jeho využitie v menších autách odporúčam. V 500L iba tým ešte nepokazeným prepĺňanými motormi.

Ak ide o malé atmosférické motorizácie, Fiat to vie. Platí to aj pri tejto. Je to pomerne nemoderný i keď konštrukčne aktualizovaný motor. Jeho nemodernosť spočíva vo vysokootáčkovom nastavení. Veď maximum výkonu pri 6000 ot/min a krútiaceho momentu pri 4500 ot/min sa už dnes nenosí. Motor obetoval krútiaci moment v prospech výkonu. Má krásny lineárny rast výkonu s postupným ožívaním a to ako v oblasti sily, tak i hlučnosti. Pritom zvuk nie je nepríjemný, ale „starý známy.“

Po prvej jazde som mal pocit, že motor prežil klinickú smrť tesne po opustení fabriky a odvtedy sa neprebudil. Následne som sa odvážil stláčať plyn bližšie k podlahe. Prestal som radiť po pamäti a prevodové stupne nechal zaradené dlhšie. Vo výsledku auto ožilo, usmialo sa na mňa a začali sme spolu vychádzať. To všetko pri mestskej spotrebe do 8 litrov.

Skutočnosť, že som musel po plyne viac dupať mi počas testu neprestala prekážať, no zato som si rýchlo zvykol na svižný jazdný štýl, ktorý dané vozidlo uprednostňuje. Šiesty prevodový stupeň auto de facto ani nepotrebuje. Určite ho nevyužijete plne naložený a jeho jediné využitie je na diaľnici. Pri rýchlosti 140 km/h je v kabíne riadne hlučno, no aspoň má motor vďaka vysokým otáčkam dosť sily na odolávaniu vetru i hmotnosti. Tiahle stúpanie môže znamenať potrebu hlučnosť a otáčky ešte zvýšiť preradením na piaty stupeň, no ani to nemusí pomôcť a postupná strata zvolenej rýchlosti pravdepodobne nastane aj tak – najmä pri ceste na dovolenku.

Lenže 500 L s týmto motorom nie je určený na diaľnicu, tak ako na ňu nie je určený s motorom 0,9 Twin Air. Na časté diaľničné presuny jedine 1,6 Multijet II prípadne 1,4 Turbo.

Spoľahlivosť

Automobil sa počas 4 rokov svojej existencie nemôže popýšiť vysokými priečkami v rebríčkoch spokojnosti zákazníkov, no za to, že si ľudia kupovali Fiat a v skutočnosti chceli Ford auto samotné nemôže. Aj keď majú Fiaty tendenciu objavovať sa na najspodnejších priečkach v rebríčkoch spoľahlivosti, musím podotknúť že nie je nič zavádzajúcejšie ako súhrnná štatistika. Všetko totiž závisí od zákazníka. Ak sa nechá presvedčiť na dízel a pritom jazdí po meste, je to tak povediac jeho problém. Ak zákazník vie čo chce a vie, že aj o jednoduché auto sa treba starať, Fiat sa mu odvďačí bezproblémovým užívaním. Samozrejme existujú aj výnimky a tie súvisia s dnes už významne potlačenou odchýlkou a nepresnosťami vo výrobe, no i smutnou výstupnou kontrolou, ktorou bol Fiat kedysi doslova preslávený. Známe sú historky o tom ako boli najhoršie autá vyrobené v pondelok doobeda, no tie sa týkajú aj iných značiek.

Ak sa pri Fiatoch možno na niečo spoľahnúť, sú to benzínové motorizácie. Pri správnej údržbe a užívaní majú peknú životnosť. Horšie je ak od menšieho motora očakávate niečo čo nemôže splniť. Problémy môžu nastať pri 0,9 TwinAir, ktorý síce má retro zvuk a retro objem, je to pomerne dobre urobený moderný motor, no vie trpieť na menej časté výmeny oleja a tak ako ostatné benzínové turbo motorizácie aj na únik oleja. Preto treba meniť olej (v prípade všetkých benzínových motorizácii) aspoň raz do roka a nie menej často ako pri 15-tisíc km.

Netreba zabúdať na pravidelné výmeny sviečok (30-tisíc km), olej treba sledovať, či náhodou neuniká. V prípade prepĺňaných motorizácii sú turbodúchadlá pomerne odolné, samozrejme po jazde vysokou rýchlosťou treba nechať turbu čas aspoň troška ochladnúť. Ani motor 1,4 T-Jet netrpí na vážne problémy. Potreba nákladnejšej údržby sa dostaví s vyšším počtom kilometrov, ale aj tu platí, že všetko možno vybaviť omnoho lacnejšie ako v prípade naftových motorov.

Pritom ani tie nepatria medzi problematické. Tak ako pri každých aj pri 1,3 Multijet a aj 1,6 Multijet netreba šetriť na kvalite nafty. Menší z dvojice motorov je pomerne nevyrovnaný, čo sa rýchlejšie podpíše na dvojhmotnom zotrvačníku. Väčší z dvojice robí tak ako 1,4 T-Jet z ľahkého auta doslova malú raketu. Oba motory majú filtre pevných častí. Tie trpia práve na kratšie jazdy a môžu sa odporúčať rýchlo. Obvykle 200-tisíc vydržia bez ťažkostí. Aj tu odporúčame častejšie výmeny oleja ako odporúča výrobca, vyhnete sa väčšine typických a drahých problémov naftových motorov.

Pozor si treba dať aj na manuálne prevodovky, pri ktorých sa po čase môže objaviť taktiež únik oleja.

Z oblasti elektroniky hlási Dekkra problém so svetlami (regulácia, funkčnosť), no problém môže nastať aj pri infotainmente a objaviť sa môžu rôzne chybové hlásenia z dôvodu haprujúcich senzorov v motore. Pri vozidle môže rýchlejšie odchádzať „spotrebný materiál“ napríklad tyčky stabilizátora, kĺby i čapy, či sa môže objaviť rýchla korózia výfukového potrubia.

Ako na tom bolo testované vozidlo?

Na automobile vidieť jeho vek. Môže za to rýchlejšie degradujúci lak, ktorý v prípade horšej údržby rýchlo stráca lesk. V interiéri vidieť jemné škrabance na lesklých plastoch, v batožinovom priestore vyzerá veľmi opotrebovane doska dvojitej podlahy, no keďže nie je z kvalitného materiálu je to pochopiteľné. Automobil bol po technickej stránke vo výbornom stave. Na podvozku sa prakticky nezachytávala korózia, jedine na menej chránených dieloch ako výfuk a podobne. Ani jazdné vlastnosti nenasvedčovali, že by sa mohli objaviť problémy, i keď väčšie disky v spolupráci s rozbitými cestami a ostrejším jazdením pravdepodobne rýchlejšie unavili ložiská kolies. Elektronika vozidla fungovala bez problémov, auto i v chladnejšom počasí po dlhšom státi štartovalo dobre. Motor si vedel pýtať v priemere do 7 litrov benzínu, ostrejšie jazdenie, ktoré si auto vyslovene žiada svojim nastavením i motorom, ktorý si otáčky pýta, môže spotrebu vyhnať ku 9-tim litrom. Zhruba za 9 to bude aj pri diaľničnej 130-tke. Vyššie rýchlosti už vysoká hladina hluku v kabíne zavrhuje.

Záverečný verdikt?

Fiat 500L ani zďaleka nie je len dizajnové cvičenie a je tak trocha škoda, že ho pre dizajn odsúdilo toľko potenciálnych zákazníkov. Jeho cenovka nemusí byť ani vysoká, i základný motor zvládne čo od neho priemerný zákazník bude vyžadovať vrátane cesty raz, či dvakrát ročne na dovolenku. Pri dobrej údržbe sa odvďačí bezproblémovosťou. Samozrejme má muchy ako každý Talian, no tak ako mnohí ďalší Taliani, to auto má dušu a nie je to len kopa plechov a plastov. Vie človeka prinútiť mať ho rád. Mne jeho imidž po krátkom spolužití začal vyhovovať, na parkovisku auto ozaj vytŕča. Bolo to príjemné zvezenie i keď autu môžem vyčítať citeľnú lacnosť, ktorej nezodpovedá cenníková cena. Rovnako cítiť akúsi nemodernosť, ktorú model šikovne kryje retro dizajnom. 5 z 10

Ján Hargaš

Komentáre k článku