16.03.2016

PRVÁ JAZDA: Fiat Tipo sedan 1,4i 95k – Fiat sa výrazne polepšil

Využili sme príležitosť zajazdiť si v novom Fiate Tipo. Aký je nový taliansky sedan?

Fiat Tipo sedan sa pomaly ale isto dostáva do povedomia verejnosti. Nový sedan vyzerá dobre, záujemcovia začínajú prúdiť k predajcom. Ako jazdí benzínový základ?

Maskovanie ceny zvládnuté na jednotku

Bez ohľadu na to ako auto vyzerá na obrázkoch, keď k nemu prídete, zistíte, že pôsobí väčšie, než ste čakali. Najmä zadná časť sa vymyká spomedzi najbližších konkurentov. Dizajn vozidla je jeho najsilnejšia stránka. Taliani vedia ako postaviť krásne auto a po dlhšom období to aj urobili a dotiahli do konca. Tipo môže na niekoho pôsobiť ako kríženec medzi viacerými modelmi, pravda je taká, že ho veľmi dobre odlíšite od konkurentov ako spredu, tak i zozadu. Jeho veľkou výhodou je, že automobilka nebola pri jeho tvorbe spútaná inými modelmi, inými značkami a nemusela tvoriť niečo čo musí podliezť latku niečoho iného a tak ho nikto umelo neukrátil ani o vzhľad ani o výbavu. Vozidlo dokáže vďaka úsporám na rôznych miestach ponúknuť zákazníkom plnohodnotný a zaujímavý dizajn spolu s množstvom doplnkovej výbavy. Tipo má od začiatku jasnú úlohu – zvýšiť predaj, byť úspešný a získať starých zákazníkov späť a pribaliť k tomu nových.

Automobil v sebe od začiatku mieša autá vyššej triedy s autami triedy nižšej. To sa však prejavuje tam, kde prvý pohľad nezájde.

Priestorovo to Octavia nie je, ale nepotrebuje to

Zatiaľ čo Tipo kombi sa nevyhne prirovnávaniu k Octavii kombi, najmä k jej druhej generácii (priestorovo), Tipo je z pohľadu konkurentov najväčšou hrozbou pre autá ako Škoda Rapid sedan, Seat Toledo, Peugeot 301, či Renault Fluence.

Priestorovo zázraky netreba čakať, no zo svojich rozmerov auto ťaží maximum. Prekvapí najmä dobre tvarovaný a hlboký a vysoký kufor. 520 litrov v kvádri ponúka dosť miesta i na nadrozmerný náklad. Problémy s uskladneným kočíku nebudú, v zloženom stave sa na seba zmestia obe časti – podvozok i vanička.

Ponuka priestoru na zadných sedadlách je dobrá, avšak obmedzenia znamená najmä zvažujúca sa strecha. Posádka s výškou nad 185 cm by si svoj posed vzadu mala rozmyslieť. Dôvod je jednoduchý – minimum rezervy nad hlavou. S výškou 192 cm som sa hlavou už opieral o strechu a posunúť sa nebolo kam. Sedadlo vodiča nastavené na moje rozmery už znamenalo obmedzenie na úrovni kolien. V prípade obsadenia vyššími pasažiermi sa tak vylučuje 5-miestne usporiadanie. Ak by sa ale vodič uskromnil, či stratil výšku, vzadu bude dosť miesta. Prekvapí priestrannosť v oblasti ramien a pri dlhších trasách poteší dlhší sedák s nadpriemerne tvarovanými sedadlami.

Vpredu je to iná pesnička. Za volantom si svoje pohodlie nájdu všetky výšky. Vyšší by však nemali pomýšľať na základnú výbavu Tipo, ale radšej Plus – až Plus, prípadne Opening Edition ponúka možnosť výškového nastavenia sedadla (okrem množstva ďalších prvkov).

Sedenie za volantom je príjemné, prekvapí vysoko umiestnený displej infotainmentu. Ten síce nie je práve najväčší a rozhranie poznáme už zo starších modelov, umiestnenie vyššie s miernym natočením na vodiča znamená, že máte za volantom k dispozícii stále všetky dôležité informácie.

V interiéri panujú najmä tvrdšie plasty, mäkčený je pre bezpečnosť iba vrchný diel palubnej dosky. Kolená dlhších vodičov sa opierajú o tvrdé plasty, najmä pravé koleno nemá veľa pohodlia, ale dá sa s tým žiť.

Osobne bola pre mňa najväčším prekvapením prevodovka a radiaca páka. Fiat sa výrazne zlepšil a síce nejde o dokonalé športové radenie – nejde predsa o športové auto, páka má priemerne dlhé a presné dráhy, navyše dobre padne do ruky. Práca so spojkovým pedálom je bezproblémová, stačí pár metrov a viete, kde začína zaberať.

Sedadlo je vyslovene komfortné s oporou na správnych miestach s priemerným bočným vedením. Lakte si môžete pri dlhšej jazde odložiť na dostatočne veľké lakťové opierky.

Výhľad z vozidla je bez poznámok. Prekvapí dobré odhlučnenie podvozka i karosérie. Ani pri rýchlostiach okolo 110 km/h v kabíne nepanuje nepohoda a počujete len jemný šum vzduchu prúdiaceho okolo kabíny s výborným koeficientom odporu vzduchu – 0,29.

Motor je odhlučnený adekvátne, je dobré, že v prípade vyšších otáčok ho počujete a vôbec to nie je zlý zvuk. Posilňovač riadenia má možnosť nastaviť mestský režim pre ľahšie manévrovanie pri parkovaní. V mojom prípade bol potiahnutý kožou a multifunkčný – stojí to za úvahu. Všetky ovládacie prvky sú po ruke a človek sa rýchlo naučí ovládať ich.

Veľkým prekvapením pre mňa bol digitálny displej namiesto štandardných budíkov. Najmä však množstvo údajov, ktoré auto vodičovi poskytuje a to vrátane teploty chladiacej kvapaliny, teploty oleja i napätia batérie (!).

Motor, prevodovka, jazda – 1,4i – takto má jazdiť základný motor

Ponuka motorizácii v prípade sedanu nie je vôbec široká. Na výber máte buď rokmi zdokonalovanú a overenú benzínovú štvorvalcovú 1,4 litrovú verziu motora známu ešte z deväťdesiatych rokov so 6-stupňovým manuálom, alebo približne rovnako starý 1,6 litrový štvorvalec s výkonom 120 koní, pôvodom americký motor spojený výhradne so 6-stupňovým klasickým automatom s hydrodynamickým meničom od japonskej firmy Aisin. Naftovú ponuku potom zastupuje 1,3 litrový štvorvalcový naftový Multijet s výkonom 95 koní a 5-stupňovou manuálnou prevodovkou, alebo 1,6 litrový multijet s výkonom 120 koní a krútiacim momentom až 320 Nm a 6-stupňovou manuálnou skriňou.

I keď sa niekomu môže zdať ponuka značne limitovaná, má odpoveď na každú otázku. V tomto prípade by som sa vôbec nebál ísť do základného 1,4 litrového benzínového štvorvalca a dokonca si ho viem predstaviť i v kombi, i keď najmä naložené auto už bude potrebovať hru so šaltpákou.

Úprimne poviem, že ponuka benzínových motorizácii je v mojich očiach to najlepšie na vozidle Tipo. V dobe, keď aj detská trojkolka musí mať turbo (aspoň nálepku) je ponuka tvorená výhradne benzínovými atmosférickými motormi unikátom a to unikátom, ktorý si treba vážiť. Nehovoriac o tom, že automat je v tomto prípade klasika s hydromeničom – ani robot, ani dvojspojka. Nuž Fiat svoje americké gény nezaprie.

Motor 1,4i som naposledy zažil vo veľkej škatuli 500L. Tam bol motor dosť utlmený dlhšími prvými prevodmi, síce si na to časom zvyknete, nie je to nič príjemné. Tu sú prvé štyri prevody o niečo kratšie a ľahšie. Pod 2000 ot/min ale zázraky nečakajte (opakujem je to atmosféra). Následne sa motor dostane do dobrej nálady a ručička otáčkomera rýchlo letí vyššie a vyššie. Čím vyššie, tým viac sily a vytočená dvojka vie potešiť ako svižnou akceleráciou tak i pekným zvukom motora, tak i trojka, či štvorka.

Počas jazdy mestom nie je veľmi dôležité aký prevod máte zaradený, pokiaľ otáčkomer neukazuje viac ako 3000 ot/min. O prekročení tejto hranice vás už informuje zvuková kulisa. Najlepšie je pri mestskej 50-tke držať 4-ku.

Lineárny nárast výkonu znamená, že pokojné jazdenie na spotrebu môžete podradením rýchlo vystriedať za svižné porušovanie predpisov.

Pri tachometrovej 140-tke už motor točí na šestke cca 3600 ot/min. Nie je to veľa, je to akurát, avšak hluk v kabíne už naberá na intenzite. Tachometrová 130-tka ale drží otáčky tesne pod 3500 ot/min, 110 km/h tesne nad 3000 ot/min.

Priemerná spotreba sotva zabehnutého auta s nájazdom 1200 km bola 7,2 litra. Čo na testovacie vozidlo nie je vôbec zlé. Pokojne jazdiaci vodič s nájazdom najmä mimo mesta po zábehu stiahne priemer i k šiestim litrom.

Zadné vlečné ramená poskytujú i autu s odľahčeným kufrom bez nákladu dostatočnú istotu. Podvozok patrí k tvrdším, no nie nepríjemne tvrdým ani na 17-palcových zliatinových diskoch. Vozidlo dobre drží stopu i pri prudších prejazdoch zákrut, o väčších dierach síce viete a ráz sa prenesie i do konštrukcie, auto zostáva relatívne pokojné. Konštruktéri auto vyladili vzhľadom na techniku a cenu dobre, zázraky ale čakať nemožno.

Tipo, či neTipo?

Ako som spomenul na začiatku. Vlastniť Tipo vďaka dizajnu nebude hanba. Interiér pôsobí už na prvý pohľad lacnejšie, avšak to platí aj o drahších vozidlách. V prvom rade má vodič všetko dôležité po ruke a auto je tak ako zvonka i zvnútra veľmi dobré v maskovaní nižšej ceny. Tvrdé plasty, či malý displej infotainmentu spolu s vyčnievajúcim stredovým tunelom v oblasti pravého vodičovho kolena a menej miesta pre vysokých pasažierov vzadu sú mínusy auta. Neutrálne hodnotím podvozok vozidla, i keď z krátkej jazdy nemožno robiť predčasné závery, na svoju triedu sa auto správa dobre, predvídateľne. Pozitívom je určite motor. Síce má malý krútiaci moment (127 Nm) obetoval ho v prospech vyššieho výkonu. To znamená, že motor má dostatok sily vo všetkých situáciách v medziach zákona, treba ale motor poznať a vedieť s ním robiť. Motoristický analfabet rozmaznaný turbodúchadlom by mal zamieriť k silnejšiemu naftovému agregátu a benzínovú 1,4i  nechať tým, ktorí vedia pracovať s radiacou pákou. Predpokladom je, že objemnejší 1,6 E-TorQ s automatom bude pre pokojne jazdiacich vodičov, základná 1,4i je univerzálnejším motorom.

Tipo má našliapnuté dobre, i keď predajne bude určite zaujímavejší hatchback a najmä kombi. Obe verzie však prídu na trh až v septembri. Okrem rozdielneho usporiadania priestoru a mierne odlišného vybavenia interiéru (mierené vyššie) ponúknu i prepĺňaný 1,4 litrový motor, podľa všetkého sa možno tešiť aj na MultiAir (170 k) a s tým súvisiace odlišné nastavenie podvozku. Uvidíme. Tipo sedan je ale novou a dobre vykŕmenou rybou v rybníku menších sedanov. Auto v sebe spája staršie technológie s novými, staršie prvky s novými. Ide o dobre namiešaný kokteil, ktorý môže byť za cca 13 500,- naplnený veľmi peknou výbavou. Ale ani za 12 nebude na zahodenie.

Ján Hargaš

Komentáre k článku