Zobraziť galériu

Kia cee´d GT line 1,0 T-GDI
Zdroj: Jozef Vydra

Kia sa doteraz benzínovým turbo motorom vyhýbala. Facelift súčasnej generácie ho priniesol.

Na rozdiel od zmien, ktoré by sa dali rozoznať na prvý pohľad. V dizajnovom centre sa rozhodli, že dobré netreba veľmi meniť, takže úpravy sú len veľmi decentné. Zmenený je predný (aj zadný) nárazník, grafika zadných svetiel a kolesá. Ďalšie zásadné úpravy kriviek ale nehľadajte. Niečo je ešte v kabíne, zmenený je aj podvozok no a samozrejme motor.

Na test k nám prišla verzia GT-Line, ktorá je vlastne akýmsi medzistupňom medzi klasikou a športovou verziou GT. Pripomína ju svojim dizajnom, takže ich na prvý pohľad veľmi ťažko rozoznáte. Je dostupná ako voliteľná výbava modelu cee’d v najvyššom výbavovom stupni za cenu 1100 eur. Obúva pneumatiky s rozmerom 225/45 R17 na diskoch z ľahkej zliatiny, má športový predný nárazník a zadný identický so športovou verziou GT, k tomu rozšírené prahy. Nechýbajú originálne denné LED svetlá v podobe žiariacich kociek ľadu, ktoré označuje Kia ako „Ice cubes”, dve samostatné koncovky výfuku. Vo vnútri je športový interiér v čierno-sivej farebnej kombinácii a hliníkové pedále.

Na prvý pohľad tak máte pred sebou hot hatch, čo auto rozhodne prospelo. Ak si odmyslíme súčasti balíka GT-Line, z modernizácie veľa nezostalo: chrómové orámovanie svetlometov, pozmenený raster masky chladiča, zadné LED, efektnejšie odrazky vzadu. No a to je okrem spomenutých veci asi tak všetko. Nelámte však nad autom palicu. Veď pred modernizáciou to auto vyzeralo už celkom k svetu, po ňom sa to len zlepšilo.

A čo zmeny vo vnútri...

V kabíne to výbave GT Line vyzerá naozaj dobre, asi najlepšie, ako kedykoľvek doteraz. Cee´d môže smelo konkurovať aj niektorým autám z prémiového segmentu. Pekne tvarovaný športový volant láka chytiť ho a ladí s hliníkovými pedálmi. Celý interiér je prešpikovaný prešívaním - na športových sedadlách, aj na dverách. Takže si sadám – dlane zvierajú športový volant, taký podobný ako má GT, ale bez sploštenia v spodnej časti. Je tiež bez tlačidla GT, preto si zvuk „oturbeného“ trojvalca pod kapotou neokoreníte extra dávkou akustiky. Ani prístrojovka sa neprepne do športového módu. Ale inak fakt sadne výborne do rúk.

Prístrojovému štítu dominuje centrálny celografický „budík“. Okrem rýchlomeru zobrazuje aj údaje palubného počítača a tiež zjednodušené pokyny navigácie Tom Tom. Tá je súčasťou multimediálneho systému, aktuálne aj v slovenčine. U nás zabodovala tiež grafickým zobrazovaním. Funguje presne, príjemne sa ovláda, navyše treba pochváliť displej. Aj pri silnom slnečnom svite zobrazuje údaje kontrastne.

Sedadlá sú pohodlné, slušne podržia aj v zákrutách. Majú ešte nejaké rezervy v podprení stehien. No ani po pár sto kilometroch nevystúpite z auta dolámaní. Batožinový priestor má vyššiu nakladaciu hranu, ale je to daň za zvýšenie tuhosti karosérie. Zamrzí len málo odolná látka (koberec), ktorý sa rýchlo ošúchava a tvoria sa na ňom „žmolky“. Základný objem 380 litrov rozhodne neurazí a v prípade potreby sa dá zväčšiť sklopením zadných (delených) operadiel. Ak chcete, aby bola ložná plocha rovná, bez zdvihnutia v prednej časti, stačí  najprv preklopiť dopredu sedáky.

Auto je v interiéri široké, traja pasažieri sa na zadných sedadlách budú tlačiť, ale predsa len menej, ako v iných autách triedy. Navyše je stredná hlavová opierka plnohodnotná a takmer neprekáža ani pomerne plytký stredový tunel na podlahe. Dvere majú solídne odkladacie priestory a niečo sa dá uložiť aj do káps na zadných stranách predných operadiel.

Významné zmeny pod kapotou

Kia pridala, aby ubrala. Teda pribudlo turbo a „stratil“ sa jeden valec. Diktát Bruselu v papierovom znižovaní spotreby je neúprosný. Len v praxi je všetko inak, ako pri laboratórnych testoch. Bude platiť menší motor, menšia spotreba? Nuž teoreticky áno. Ale čo povedala prax?

Preplňovaný trojvalec  s označením T-GDI je silnejšia verzia litrového turbomotora. V porovnaní s inými turbo motormi pripomína charakteristikou skôr atmosférické motory. Jeho výkon je 88,3 kW (120 k) pri 6 000 otáčkach. Maximálny krútiaci moment dosahuje 171,1 Nm pri 1500 až 4 000 otáčkach. Po naštartovaní sa ozve klasický zvuk trojvalca, no do zhruba do 3000 otáčok je motor aj pomerne tichý. Odhlučnili ho dobre. Typický trojvalcový „hrdelný hlas“ sa ozve až vo vyšších otáčkach, nad 3000.  Reálne sa motor začína prebúdzať asi pri 1600-1700 otáčkach na treťom stupni a jeho záťah je lineárny, bez nejakých dier a kopancov. No ak chcete z neho vydolovať to najlepšie, pripravte sa aj na podraďovanie a vyššie otáčky. Ako ryba vo vode sa cíti nad 2 500 otáčok. Nechá sa vytočiť až po maximum 6200 otáčok, ale približne od 5700 už cítiť, ako vädne. Vo vysokých otáčkach reaguje na plyn veľmi rýchlo. Rátajte však, že na apetíte sa to rozhodne prejaví.

Hoci sa motor neprejavuje vôbec mdlo, skôr je živý v pomerne širokom spektre otáčok, ani vďaka turbu nemá nejaké extra zrýchlenie. Z pokoja na 100 km/h dostanete cee´d v najlepšom prípade za 11,1 sekundy. Prednosťou je však jeho pružnosť. Nemusíte vždy podraďovať a naháňať motor do otáčok. Len stlačiť plyn a počkať pár desatín sekundy, kým zaberie turbo.

Prevodovka s dlhými prevodovými stupňami život motoru vôbec neuľahčuje. Pri zaradenom šiestom stupni má motor pri diaľničnom tempe 2 800 otáčok. Zároveň zvládne na šestke aj 60 km/h pri 1 200 otáčkach a asistent radenia sa ani len nenamáha dať pokyn k podradeniu. Nuž, pružnosť „zariadi“ turbo. Nie je ale všemocné, lebo aj keď zošliapnete pedál akcelerátora až na podlahu, motor neprejaví žiadnu snahu o zrýchlenie, kým nepodradíte. Podľa palubného počítača sa ale zohrieva  pomerne rýchlo, čo má výhodu pri jazde po meste na krátke trasy. Kde je teda slabina motora, ktorý sa ako jediný nevyrába v Žiline, ale sa dováža z Kórei? V reálnej spotrebe. Výrobca píše kombinovanú spotrebu 4,9 litra na 100 km. Ani na okresných cestách pri rýchlostiach do 90 km/h som sa k tomu nepriblížil a bolo to skoro o liter viac. Napriek štýlu jazdy „motýlia noha“. Jazda po diaľnici si „logla“ dobre vyše 8 litrov. Pri 130-ke to vyšlo na 8,7. V meste podľa štýlu jazdy 7 až 8,5. Skutočná priemerná spotreba v našom prípade bola od 6,4 litra vyššie. Skoro toľko, čo mal starší motor 1,6 GDI. Motor vie byť aj úspornejší, ale to musíte ísť doslova „eko“ jazdu na spotrebu. Pohodovo, pomaly, takmer bez zrýchľovania. To sa človek dostane na zhruba 5,5 litra, ale to už naozaj nie je o radosti z jazdy, ale o utrpení. No a vždy keď chcete výkon, spotreba letí hore. No neberte to ako kritiku motora Kie. Je to všeobecná bolesť malolitrážnych preplňovaných trojvalcov. Niekto to už vyriešil lepšie, niekto nie. Ale problém zostáva.

Ako jazdí „vynovenka“:

Dobre. Dokonca veľmi dobre. Radosť nám robil podvozok, ktorý zatienil aj niektoré nedostatky v spotrebe, či s osvetlením. Je pomerne dobre naladený a tuhší. Využíva napríklad rovnaký zadný stabilizátor ako špička ponuky, teda verzia GT. Napriek tomu je stále dostatočne komfortný, stabilný, ovládateľný a takmer nehlučný. To sa naozaj podarilo na jednotku s hviezdičkou. Dokonca cestujúci na zadných sedadlách nemajú ani pri dynamickejšej jazde pocit, že s nimi idete ako s vrecom zemiakov. Dobrá práca. Mierny pokrok cítiť aj pri riadení. Najlepšie sa auto ovláda v športovom móde, lebo normal a comfort naďalej kladú pomerne malý odpor a riadenie je preposilňované. Zlepšila sa však odozva riadenia a užšia je neutrálna (mŕtva) zóna okolo stredovej polohy volantu. Ľahší motor spôsobil, že cee´d má ľahší predok. Prirodzenú nedotáčavosť kompenzuje aj nový systém smerovania krútiaceho momentu. Pribrzďuje v zákrute vnútorné koleso. Vďaka tomu sa cee´d doslova s radosťou „vrhá“ do zákrut a výjazd je tiež takmer ukážkový. Aj napriek pritvrdeniu podvozka pritom stále vyhovuje kompromis medzi komfortom pruženia a stabilitou.

Ideál? No, nie až tak celkom

Mám aj niečo z nedostatkov, či nie celkom dotiahnutých pomocníkov... Vytáčala ma „pomoc“ elektroniky, ktorá má umožniť vodičovi ľahšie vystúpiť a nastúpiť spoza volantu. Je to automatické odsunutie  sedadla vodiča po vypnutí zapaľovania sedadla. Dbajte na to, aby vtedy nesedel za vami nikto s dlhými (a krásnymi) nohami! Systém síce pozná nastavenú polohu sedadla určenú pre jazdu, no nedokáže si zapamätať, koľko si chcete sedadlo odsunúť a ide až úplne dozadu – na doraz. Musel som mu to vždy „zatrhnúť“ ovládaním sedadla. Nie, ďakujem toto si neprosím. Ďalším asistentom je systém sledovania neželaného opustenia jazdného pruhu. Nezasahuje vám síce do riadenia, ale jeho upozornenie je po istom čase už dosť otravné. Pípa vytrvalo, pritom by stačilo asi len to blikanie na prístrojovom paneli. Na širších jazdných pruhoch na diaľnici sa s ním ešte dá ako-tak kamarátiť, no úzke okresné cesty spôsobujú pííp neustále upozorňovanie pííp už len po pííp priblížení k strednej deliacej, či pííp vnútornej čiare. Pííp. Ak sa nádejate, že sa na našich cestách s horším vodorovným značením „stratí“, máte smolu. „Prečíta“ čiary aj v noci tam, kde ich ťažko uvidíte. Píííp.

Osvetlenie cesty by malo byť lepšie

Už prvá generácia modelu trocha „trpela“ na horšie osvetlenie najmä pri zapnutých diaľkových svetlách. Testovaný cee’d GT Line mal xenónové svetlá s automatickým natáčaním do zákrut. Svietia na jednotku. Diaľkové svetlá sú len halogénové. Sú slabšie a majú úzky svetelný kužeľ. Na úzkych a zákrut plných cestách mimo osvetlených obcí, či napríklad v lese majú po bokoch tmavšie, menej osvetlené časti cesty. Asi by bixenónové riešenie s lepšou geometriou svietenia bolo väčším prínosom, ako štýlové „ľadové“ LED svetlá.

Záverečné zhodnotenie

Dobre vyzerá, ešte lepšie jazdí. Dokonca až tak, že podvozok, o ktorom sa dá povedať, že je výrazne rýchlejší ako motor (aj bežný vodič), prekrýva aj spomenuté nie príliš výrazné nedostatky. Ak oželiete spotrebu, alebo sa naučíte jazdiť plavne, splývavo, jednoducho „na spotrebu“, je Kia cee´d s litrovým turbomotorom a výbavou GT Line slušná alternatíva k ostrejším autám triedy hot hatch. Záleží na miere akceptovateľnosti ceny auta. No inak sa ukázalo, že Kia urobila zasa ďalší krok vpred. Nech si už myslíte o downsizingu a „strate“ jedného valca čokoľvek.