Zobraziť galériu

Opel Mokka 1,6 CDTi FWD 2015
Zdroj: Ján Hargaš

Opel pripravil pre model Mokka nový „šepkajúci“ naftový motor. Motor zvyšuje komfort.

Opel Mokka pôsobí na Slovenskom trhu už približne tri roky. Keď prichádzala na trh, bola nastavená ako to „lepšie“ dvojča Chevroletu Trax. V skutočnosti však pochádza až z trojčiat. U nás nepoznaný kolega sa volá Buick Encore. Medzitým sa však Chevrolet z nášho trhu odporúčal do večných lovíšť a svojho v celku vydareného Traxa si zobral zo sebou. U nás teda zostala v boji o segment kompaktných crossoverov iba Mokka. Opel si pre ňu už medzičasom pripravil facelift, ktorý bude zahŕňať aj novú techniku, avšak na to tu teraz nie sme.

Mokka má tak ako druhé SUV v ponuke automobilky Opel vizáž inšpirovanú americkými vozidlami. Azda preto auto stojace na platforme Gamma II najlepšie zapadá do portfólia amerického Buicku. Každopádne aj u nás má Mokka svoje významné miesto a svojim menej všedným ale zato nadčasovo postaveným vzhľadom dokáže stále zaujať zákazníka. Najmä v prípade, ak zákazník hľadá vonkajšími rozmermi skromný, zato vzhľadom sebavedomý crossover. Teritórium Mokky je najmä mesto a jeho okolie, avšak zapadne do hľadáčika aj tým, ktorí sa radi pohybujú po diaľnici, či mimo mestskej džungle. I keď Mokka ponúka aj pohon 4x4, jazdiť mimo spevnených ciest neodporúčame. Jednak na to nemá stavaný podvozok, takisto nízka svetlá výška spôsobí, že v aj miernejšom teréne môžete stratiť zopár nižšie položených plastov, či iných dielcov.

Účel naftovej Mokky je teda jednoznačný: poskytuje alternatívu tým, ktorí túžia po vyššom aute s lepším výhľadom a plánujú dochádzať za prácou na dlhšie vzdialenosti, či ročne najazdia veľa kilometrov.

Testovaný model bol vybavený najsilnejším naftovým motorom v ponuke, mal predný náhon, základnú farbu, rádio s navigáciou a automatickú klimatizáciu.

Motor a prevodovka

Motor s označením 1,6 CDTI je v ponuke automobilky z Russelheimu už viac ako rok. Až teraz sa objavil v portfóliu modelu Mokka. Nahradil starší agregát s označením 1,7 CDTI, ktorý už nespĺňa aktuálnu emisnú normu Euro 6.

Motor patrí do edície s názvom „whisper diesel“ teda „šepkajúci diesel“, ktorá okrem tohto motora zahŕňa aj verzie s objemom 1,3 litra i 2,0 litra. Agregát sa ponúka v dvoch verziách, slabšia je naladená na 81 kW (110 k) a 300 Nm. Testovaná silnejšia má maximálny výkon 100 kW (136 k), ktorý je k dispozícii pri 3500 až 4000 ot/min a maximálny krútiaci moment 320 Nm prístupný od 2000 do 2250 ot/min. Výkonnejšia verzia môže byť okrem štandardnej šesťstupňovej manuálnej prevodovky kombinovateľná aj s automatickou šesťstupňovou prevodovkou s hydrodynamickým meničom.

Najväčší rozdiel medzi novým a starým motorom je v parametroch a vo zvukovom prejave. Starší motor 1,7 CDTi mal maximum výkonu 96 kW (130 k) pri 4000 ot/min a maximum krútiaceho momentu 300 Nm pri 2000 až 2500 ot/min.

I keď sú čísla odlišné, veľký rozdiel z hľadiska dynamiky v motoroch pri bežnom užívaní nebadať. Oba motory výraznejšie ožívajú až po dosiahnutí hranice 2000 ot/min. Rozdiel síce až tak necítiť, ale je ho počuť. Novší motor je skutočne výrazne tichší, i keď svoju náturu nezaprie a ako vonku tak i v kabíne viete počas jazdy aký motor máte Podkapotou. Avšak intenzita hluku je nižšia, o tom nemožno pochybovať. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že facelift Mokku ešte len čaká, čiže posun v hlučnosti nevychádza z úprav na automobile ale iba priamo z výmeny jedného motora za druhý. Tým naznačujem, že odhlučnenie motorového priestoru, ako i podvozka nie je najlepšie. Pri vyšších rýchlostiach sa navyše pripája aj silnejúci aerodynamický hluk. Z hľadiska najnovších modelov konkurentov, ako aj z hľadiska spriaznených áut rovnakého výrobcu Mokka potrebuje lepšie tlmiace materiály, respektíve ich hojnejší výskyt. Pri tachometrovej rýchlosti 140 km/h už komunikácia medzi vodičom a posádkou vzadu viazne a bez výrazného zvýšenia hlasitosti vyrieknuté slová zanikajú v hluku v kabíne. Ak ale hlučnosť porovnávame s aktuálnymi konkurentmi, Mokka sa drží tesne nad priemerom, aby ale udržala krok, facelift je nevyhnutný.

Motor má kultivovanejší prejav, čo sa ukazuje ako v hlučnosti tak i v miernom ústupe vibrácií. Zatiaľ čo po výkonnostnej stránke necítiť veľa rozdielov (jedine pri priamom porovnaní), drobné rozdiely badať v spotrebe. Už pôvodný agregát 1,7 CDTI bol vďaka dostatku síl a nižšej hmotnosti konštrukcie úsporný, nový motor 1,6 CDTI dokáže za istých podmienok skresať spotrebu ešte o pár desatiniek.

Priemer počas testu zakotvil na úrovni 5,3 litra. Pri diaľničnej 130-tke si auto pýtalo 6,5 litra, pri vyrovnanej 90-tke v priemere 4,6 litra nafty.

Motor napriek neskoršiemu maximu krútiaceho momentu dokáže dobre pracovať aj pri nižších otáčkach, avšak zachádzať pod 1500 ot/min sa neoplatí s výnimkou nižších prevodových stupňov, ktoré sú kratšie (1-3). Zvyšná trojica prevodov je ťažšia. Štvrtý prevodový stupeň slúži dobre pri bežnom mestskom jazdení, piaty sa hodí na používanie pri rýchlosti nad 70 km/h. Diaľničná šestka môže byť zaradená od cca 90 km/h, pričom motor má pri rýchlosti 100 km/h 2000 ot/min. Rýchlosť 140 km/h znamená 2500 ot/min. I keď tvrdím, že nižšie prevody sú pomerne krátke, dvojka by mohla byť položená bližšie k jednotke. Jazda krokom až poklusom si vyžaduje zaradenie jednotky. Až rýchlosť okolo 15-20 km/h znesie dvojku. To znamená, že práca s prevodovkou je o niečo náročnejšia. Na druhú stranu sú prevody nastavené tak, aby vodič nemusel v meste „kvadlať“ pri každej čo i len miernej zmene rýchlosti.

Motor Mokke svedčí, ale najmä zo začiatku sa auto javí ako dosť ťažkopádne a motor lenivší, než by človek od najsilnejšieho agregátu s danými parametrami čakal. Dôvodom sú samozrejme aj vyššie prevody, ale tiež emisná norma Euro 6, ktorá mierne priškrtila nábeh výkonu obdobných motorov. Rozdiel však nie je veľmi výrazný.

Jazda

Radenie prevodových stupňov je ako v každom Opli presné s vhodnou kulisou. Prevody zapadajú do polôh ťažšie, dráhy sú krátke. V Mokke je krátka aj samotná radiaca páka, vzhľadom na menšiu ponuku priestoru než v Astre, či Insignii, je to pochopiteľné. Škoda však, že sa za pákou musíte načahovať až niekam ku kolenám. Rovnako tak za ručnou brzdou.

Vodič sa v Mokke cíti veľmi dobre. Jednak sedí vysoko a má dobrý rozhľad do okolia, s typickým pocitom mierne vyššej bezpečnosti, zároveň nemá pocit, že riadi panelák a nestráca kontakt so svojim egom. Posed je vyšší, ale na rozdiel od konkurentov, ergonómia auta tým nijako neutrpela, respektíve nedostatky Opel úspešne potlačil. Za volantom si polohu nájdu aj náročnejší, sedadlo ako i opierky poskytujú vďaka širokej nastaviteľnosti sedadla a dostatočným rozmerom oporu aj pre vyšších vodičov. Volant je tiež výborne nastaviteľný a je možné za ním stráviť dlhé hodiny bezbolestne a spokojne.

Aj spolujazdec vedľa vodiča bude mať z jazdy dobrý zážitok. Síce jeho priestor nie je až tak „vymakaný“ ako vodičov, stále nebude veľmi trpieť. Ako to v danej triede býva, viac trpia tí vzadu. Oplu sa ale opäť podarilo urobiť vyvážené auto, ktoré netýra ľudí vzadu tvrdým plastom pred kolenami, či príliš ostrým sklonom operadiel. Priestoru pre dvoch pasažierov s výškou do 180 cm je akurát, traja sa budú tlačiť a vyšší môžu pociťovať nedostatok miesta na kolená a aj na plecia a hlavu.

Kufor patrí do priemeru triedy a so svojimi 356 litrami dokáže uspokojiť nároky dvojice. Na rodinnú dovolenku sa bez strešného nosiča pobalí málokto, ale Mokka nie je určená prioritne na takýto typ rodinného vyžitia. Skôr si ju možno predstaviť ako mamataxi.

Mokka spočiatku ozaj pôsobí ťažkopádne, no po rozohriatí je s ňou jazda príjemná. Nepatrí k športovcom a snaha o ostré prejazdy zákrut jej vyslovene nevonia, aj keď netrpí veľkými náklonmi a dynamické jazdenie zvládne. Užíva jednoduchšiu techniku (vzadu vlečné ramená), a síce je podvozok nastavený dobre, nerovnosti vedia auto rozhodiť. Lepšie k nej pasuje rozvážne jazdenie s väčším rozhľadom. Vplyvom krátkeho rázvoru si ale treba dobre rozmyslieť využitie väčších diskov, ktoré Opel k svojim autám tak rád ponúka. Testovaná verzia mala obuté 17-palcové disky. Tie možno označiť za limitné z hľadiska komfortu. Mokka s nimi má na našich rozbitých cestách k pohodlnému kočiaru dosť ďaleko najmä ak ich nafúkate až do "eka". V takom prípade síce ušetríte pár desatiniek litra priemernej spotreby, avšak uberiete priveľa komfortu.

Záver

Opel Mokka patrí po troch rokoch existencie k starým známym. Nový naftový agregát pomohol k vyššiemu komfortu posádky a nižšej hlučnosti. Spotreba auta klesla len minimálne, ak vôbec (záleží od konkrétnych podmienok), no už starší motor dokázal jazdiť za málo. Predný pohon k Mokke svedčí oveľa viac ako pohon všetkých štyroch kolies. I keď 4x4 nezvyšuje významne spotrebu, pohon všetkých kolies v prípade Mokky nemá takmer žiadne opodstatnenie. Síce vám môže pomôcť pri jazde zasneženou krajinou, Mokka do terénu nepatrí. Kupovať však 4x4 iba z dôvodu potreby raz za rok vyliezť po čerstvo zasneženom kopci sa naozaj neoplatí. Väčšinu cestných peripetií s nižšou priľnavosťou dnes už potlačia asistenčné systémy vrátane kontroly pretáčania kolies (kontrola trakcie, esp...).

Mokka je príjemné vozidlo s dobrou ponukou motorov a výbav, no facelift už potrebuje. Najmä jej zadná časť postupom veku pôsobí akosi „nedokončene“ a vylepšenia by si zaslúžilo ako odhlučnenie, tak i infotainment s typickým „pretlačítkovaným“ stredovým panelom. I bez faceliftu ide o nadpriemerne dobrý crossover, ktorý poteší veľmi dobrou ergonómiou, dostatkom miesta (vzhľadom na triedu) a suverénnym postojom.