Zobraziť galériu

Kia Sorento 2,2 CRDi Platinum
Zdroj: Ján Hargaš

Výraz šelmy naznačuje, že nová generácia Sorenta naozaj chce odhryznúť kus z koláča aj v segmente prémiových SUV.

Sorento je namierené aj na prémiové SUV. V súčasnej generácii si pripravil dostatok účinných zbraní, aby sa mohlo merať aj s prémiovkami z Nemecka. Hlavne je to však dramaticky vyspelejšie a európskejšie auto ako predchádzajúca generácia. I keď jej ešte máme čo vytknúť, je toho podstatne menej ako by sme čakali.

Keď si však trúfa na premiantov, musí čakať, že ju podrobíme prísnejším požiadavkám. A tak aj bolo...

Tretia generácia Sorenta na prvý pohľad opeknela. Má charakteristickú masku dokumentujúcu dizajnový progres „tigrieho nosa“ od šéfdizajnéra Petra Schreyera. Auto sa opticky zmenšilo, no rozmerovo pritom narástlo.

Dokumentujú to vonkajšie rozmery. Dĺžka auta sa zväčšila o 95 mm, šírka o 5 mm, rázvor až o 80 mm. Naopak auto je nižšie o 10 mm, čo je jeden z krokov, napomáhajúci nižšiemu aerodynamickému odporu a teda nižšej spotrebe.

Motor, prevodovka

Nové Sorento sa u nás ponúka iba v naftovej motorizácii 2,2 CRDi s maximálnym výkonom 147 kW (200 k) pri 3800 ot/min a s maximálnym krútiacim momentom 441 Nm pri 1750 – 2750 ot/min.

Kia sa rozhodla vypustiť z ponuky benzínový štvorvalec 2,4 GDi a venuje sa výhradne nafte. Nakoniec, drvivá väčšina predajov bola práve s naftovou motorizáciou. Pritom Kia v USA dokáže ponúknuť nielen spomenutý benzínový atmosférický priamovstrekový štvorvalec, ale aj šesťvalec 3,2 V6 a tiež prepĺňaný dvojlitrový agregát. V budúcnosti by tak mohol práve prepĺňaný dvojliter doplniť ponuku, no veľkú šancu mu nedávame.

Naftový priamovstrekový štvorvalec s objemnejšími valcami využíva techniku Common Rail, má turbodúchadlo s variabilnou geometriou lopatiek. Je to celohliníkový radový agregát s rozvodom DOHC, so šestnástimi ventilmi, piezo-elektrickými vstrekovačmi s tlakom vstreku až 1800 barov. Kompresný pomer je 16:1, vŕtanie je 85,4 mm a zdvih 96 mm. Motor má DPF filter umiestnený blízko pri motore, na splnenie Euro 6 nevyužíva močovinu. Spriahnuť ho možno s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou, alebo s automatickou šesťstupňovou prevodovkou s hydrodynamickým meničom.

U nás je Sorento k dispozícii iba s náhonom na všetky štyri kolesá. Testovaný kus bol v druhom a zároveň najvyššom stupni výbavy Platinum, mal automatickú prevodovku, pohon 4x4, 8 palcový dotykový displej, automatickú klimatizáciu, panoramatickú strechu a 5 miestne usporiadanie.

Motor je pre auto tejto veľkosti úplne adekvátny. Vďaka vysokému krútiacemu momentu dokáže poskytnúť dostatok dynamiky pre akčné zrýchlenie, čo dosvedčuje údaj o zrýchlení z nuly na 100 km/h na úrovni 9,6 sekundy. Najintenzívnejšie je zrýchlenie do približne 70-80 km/h, potom stále ide o svižné zrýchľovanie a Sorentu dochádza dych až nad hranicou maximálnej povolenej rýchlosti u nás. Bez problémov sa však dostanete aj nad 180 km/h, vplyvom obrovského odporu vzduchu to ale bude chvíľu trvať. Maximálna rýchlosť je 203 km/h.

Pružné zrýchlenie je rovnako dobré. Automat bez problémov podradí aj o dva stupne a auto pošle vpred. Vďaka širšiemu spektru využiteľných otáčok má motor dosť sily odspodu, no aj v okolí 4500 ot/min. Chcieť ísť vyššie nemá veľký zmysel a výkon nahrádza hluk.

Motor je naozaj adekvátny, avšak na nemecké prémiovky mu chýba sila dodatočných dvoch valcov citeľná nielen pri zrýchlení z pokoja, ale najmä pri vysokých diaľničných rýchlostiach, ktoré vám u nás polícia nebude tolerovať.

Práve počet valcov, objem a sila sú najväčšie rozdiely medzi Nemcami a Sorentom. I keď viaceré automobilky od naftových šesťvalcov upúšťajú a majú na to dôvod, Nemci sa ich zúrivo držia a hryzú každého kto sa opováži ich spochybňovať. Nedávno sa v prospech štvorvalca obrátila aj automobilka Volvo, ktorá tvrdí, že s naftovým päť/šesťvalcom budúce európske emisné normy jednoducho nikto nedokáže splniť. Nuž, povedzte to napríklad Audi, či BMW, ktoré pracujú na elektrických dúchadlách a ďalších vymoženostiach, umožňujúcich im udržať šesťvalce pri živote.

Pre automobilku akou je Kia je však naftový šesťvalec nerentabilná predstava. Tých, ktorí trvajú na šesťvalci Kia nepresvedčí, no je viac tých, ktorí na tom až tak netrvajú a dramaticky nižšia cena Sorenta ich dokáže presvedčiť.

Automatická prevodovka je jedným zo silných argumentov značky. Prevodovka je plynulá, netrhá, radenie aj pri strednej dynamike je takmer neciteľné a rozdiel medzi prevodovkami v BMW, či MB nájdete len ťažko. Prevodovka má navyše veľmi dobre zrátaných svojich šesť stupňov, a tak nepredvádza neistotu a zbytočné dvojité podradenie aké možno odpozorovať napríklad pri dvojspojkových automatoch v spojení so silným naftovým motorom. Automat radí hladko, bez problémov, citeľnejšie radí iba na prvých metroch pri chladnejšom počasí (čo je bežné) a pod plným ťahom. Jediné čo mu možno vytknúť je absencia siedmeho a ďalších stupňov. Ako som však spomenul, prevody sú rozvrhnuté dobre, automat motor zbytočne nepodtáča ani nevytáča a pri ustálenej diaľničnej 140-tke točí pekných 2600 ot/min.

Priemerná spotreba počas testu sa ustálila na 7,8 litra. Pri diaľničnej 140-tke sa vie vyšplhať aj k desiatim litrom. Bežne ale pri diaľničnej 130-tke zostane na úrovni 8 až 8,5 litra. Jazda mimo mesto v rámci povolených limitov vie údaj znížiť aj blízko k 7 litrom. Viac ale čakať od veľkého auta netreba. Osobne ma údaje o spotrebe milo prekvapili. Auto bez problémov drží krok so súčasnou generáciou menšieho modelu Sportage. V istých situáciách mi Sportage s naftovým dvojlitrom s výkonom vyše 180 koní prišiel aj smädnejší. Pritom Sorento je o približne 300 kg ťažšie auto. Darmo, vývoj nezastavíš...

Interiér

Ergonómia interiéru je jednou z mála vecí, ktorú môžeme ešte Sorentu vytknúť. Ak totiž chce ašpirovať na trhový podiel prémiových SUV z Nemecka, musí dohnať ergonómiu k dokonalosti.

Konkrétne ide o posed vodiča. Ak sa za volant posadí osoba s výškou nad 190 cm, ľavé koleno si oprie o stredový tunel, lakte bude mať na krajíčkoch opierok a stehná nebude mať podopreté tak ako by chcel. Sedadlu by sa zišla možnosť znížiť ho ešte viac, rovnako tak nastaviteľná opierka kolien a samozrejme by automobilka mohla porozmýšľať nad príliš mohutným kusom plastu nad kolenom. Pomohlo by, keby si vodič mohol posunúť volant bližšie k sebe. I keď je volant plne nastaviteľný, centimeter navyše v smere do kabíny by pomohol.

Napriek vyššie uvedenému je posed v Sorente veľmi dobrý, nastaviteľný, sedadlá sú pohodlné. Nemci však dokážu urobiť posed lepší, a to aj pri zachovaní relatívne rovnakého cenového rozostupu. Ak cenu Kie zdvojnásobíte, vie byť ešte lepší... 

Poteší vyhrievanie aj ventilácia sedadiel predných pasažierov a vyhrievanie zadných sedadiel. Chladenie je účinné a v horúčavách veľmi príjemné. Nepoteší však skutočnosť, že pod prednými sedadlami nie je takmer žiadna „fuga,“ a tak sú pasažieri vzadu limitovaný pri hľadaní ideálnej polohy.

Palubný počítač a kaplnka prístrojov poskytujú všetky podstatné informácie. Poteší prehľadná a relatívne ľahko nastaviteľná navigácia. Ovládanie rádia ani samotný infotainment zobrazený na 8 palcovom dotykovom displeji mi neprišiel práve intuitívny. Vyhľadať a nastaviť stanicu za jazdy mi trvalo niekoľko kilometrov, nehovoriac o tom, že som za jazdy nedokázal vypnúť vyhľadávanie ďalších a ďalších staníc potom, čo som ho omylom aktivoval. Rádio mi tak neustále prelaďovalo, kým neoverilo všetky dostupné frekvencie. Treba sa s tým skrátka naučiť robiť. Na druhú stranu je fajn, že sa v menu rýchlo dostanete k DAB rádiám. U nás síce neexistuje ani jedno rádio vysielajúce v DAB, no tých rakúskych je dosť a na Záhorí majú často lepší príjem než slovenské...

Sorento ponúka stráženie mŕtveho uhla i aktívne udržiavanie v jazdnom pruhu. Sú to fajn hračky, no ich využiteľnosť v bežnej premávke ešte nie je natoľko vysoká. Skôr ich vypnete, pretože vás svojim pípaním začnú otravovať. Adaptívny tempomat je najpoužiteľnejší, v súčasnosti má lepšie reakcie než v autách značky Opel. Vyrovná sa aktuálnej generácii tempomatu používanej vo Volkswagene a ďalších. Svojou ochotou dupnúť na plyn aj za cenu vyššej spotreby mi je sympatický. Reakcie sú rýchle a relatívne pochopiteľné. Najprv spomaľuje motorom, až potom brzdí a brzdiť vie skutočne intenzívne. Ak ho necháte brzdiť za autom pred vami na diaľnici a následne odbočíte do ľavého pruhu, riadiaca jednotka dokonca podradí a čo najrýchlejšie sa dostane na predvolenú rýchlosť.

Tak ako Sorento stráca na Tuareg, BMW X5, či Mercedes ML GLE vonkajšími rozmermi (i keď podstatne menej než v minulosti), stráca aj rozmermi vo vnútri. Tabuľky možno povedia niečo iné, ale zadní pasažieri by si zaslúžili viac miesta na nohy, kolená a o trošku viac na plecia. Traja dospelí si v Sorente budú bližšie než v Tuaregovi a ďalších menovaných. I keď to rodiny s deťmi môžu považovať za dobrú vec, osobne mi tvrdý plastový kryt zozadu predných sedadiel nevyhovoval. Bez neho majú pasažieri jednoducho viac miesta.

Kufru ale nemožno veľa vytknúť. Pojme nielen obrovské rezervné koleso (19 palcov) ale tiež veľký objem nákladu. Celkovo má kufor objem až 660 litrov v prípade 5 miestneho usporiadania. Taký Tuareg má len 580 litrov. Batožinový priestor je skutočne obrovský. Zišli by sa doplnky na jeho rozčlenenie, uchytenie batožiny. Výhodou je dvojité dno. V prípade sedemmiestnej verzie sa kufor zmenší na núdzových 142 litrov. V prípade sklopenia operadiel v druhom rade nastane takmer úplná rovina a batožinový priestor sa zväčší na 1732 litrov.

Jazda

Sorento ma prekvapilo už na prvý pohľad. Na obrázkoch vyzerá naozaj rozmerne, no veľmi šikovný dizajn jeho vonkajšie rozmery úspešne maskuje. Posed vo vnútri je ako v pravom SUV a pocity z jazdy s týmto poznatkom úzko súvisia. Výhľad a posed za volantom síce nie je ako z nákladiaku, sedíte vyššie než vodiči v bežných autách i crossoveroch.

Auto je komfortné, pohodlné a napriek veľkým 19-palcovým kolesám necítite každý kamienok na ceste. Trpí však na tú istú vlastnosť ako takmer všetky ostatné vysoké autá – na nerovnom teréne sa trmáca a posádka sa jemne pohybuje zo strany na stranu. Nerovným terénom myslím aj slovenské cesty druhej triedy... Vďaka komfortne nastavenému podvozku vás tento jav neruší a časom ho prestanete vnímať. Napriek tomu ho v prípade presadnutia z nízkeho auta do SUV postrehnete.

Sorento prekvapí svojou pocitovou ľahkosťou. V prípade ostrejšej jazdy sa správa dobre, nenakláňa sa a ani veľké disky nespôsobujú priveľký tlak na súčasti náprav, kolesá sa teda na dierach netrasú, ale držia stopu. Vďaka inteligentnému pohonu 4x4 auto úspešne maskuje sklony k nedotáčavosti a pri bežnom jazdení sa správa neutrálne.

Vďaka vyššiemu posedu a tvaru karosérie má vodič výborný výhľad do okolia. Naopak toho veľa nevidí v prípade parkovania a môže tak podľahnúť pocitu, že je auto väčšie než v skutočnosti je. Ideálnym liekom na to je nielen cúvacia kamera ale aj kamera umožňujúca 360° pohľad na blízke okolie auta v spolupráci s parkovacími senzormi. S autom je vďaka tomu veľmi ľahké zaparkovať aj bez trénovania zručností... Kia navyše ponúka aj automatizované pozdĺžne parkovanie.

Jazda je tichá, vonkajšie vplyvy sú veľmi dobre utlmené. Ani pri rýchlosti nad 150 km/h posádku neruší prílišný aerodynamický hluk ani hluk motora. Na horšom povrchu už síce počuť odvaľovanie veľkých pneumatík, no stále to nemožno nazvať ani vzdialene ako rušivé. 19-tky sú ešte v poriadku, no 18-tky môžu byť ideálny kompromis. Kia pritom uvádza, že s obutím základných 17-palcových diskov je spotreba auta nižšia aj o pol litra na 100 km. Ako ale vyzerá Sorento so sedemnástkami naživo nevieme posúdiť.

Devätnástky mu pasujú a až tak neškodia. Autu neškodia ani bi-xenónové svetlomety, ktoré účinne potláčajú noc naokolo. V aute ani počas trmácania sa po poľných cestách nič nevŕzga. Sorento je neuveriteľne tuhé, stabilné, a to aj po 18-tisíc kilometroch, ktoré auto absolvovalo pred naším testom.

Poteší prekvapivo dobrý zvuk motora v interiéri. Väčší objem jednoducho počuť a motor znie na naftový štvorvalec pekne.

Teplotná pohoda v interiéri je tiež na dobrej úrovni, panoramatická strecha sa dá zastrieť a silná klimatizácia s ventilovanými prednými sedadlami tiež pomôže. Výborná je prítomnosť sieťok na zadných oknách. Ak ale na čiernu kožu svieti priame slnko, nepomáhajú ani tmavšie sklá. Koža je perforovaná a krásne vonia...

Záver

Kia Sorento útočí na Nemecké prémiovky nielen cenou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Síce je cena najsilnejší argument, faktom zostáva, že auto nie je drzé a právom poskytuje alternatívu k drahším Nemcom. Má tromfy, ktorými dokáže upútať pozornosť a primäť zákazníka ku kúpe. Už to nie je kórejský mišmaštank s prehnanou výbavou. Táto generácia prikladá premyslenejší interiér a pekný estetický dizajn exteriéru s dominantnou prednou maskou. K dokonalosti Sorentu ešte kúsok chýba, no ak si nepotrpíte na šesťvalcoch a viac ako 8-stupňových automatoch a nepotrebujete sa nechať hýčkať extra drahými sedadlami a interiérmi Nemcov, Sorento je horúci kandidát na kúpu.

Subjektívne vyzerá lepšie ako Santa Fe i ďalší priami konkurenti, jazdí dobre, motor znie dobre a zásobuje auto adekvátnou dynamikou so silou typickou pre veľký naftový motor. Sorentu chýba širšia ponuka motorizácií, no zákazníkom chýbať nebude. Automat je dobrou voľbou.

Skrátka, Sorento je správnou voľbou pre tých, ktorí netrpia utkvelou predstavou, že všetko nemecké je lepšie (všetko veru nie) a nechcú dať za auto 80 a viac tisíc. Na druhú stranu, slovenský zákazník by možno väčšmi ocenil možnosť kúpiť si Sorento v ohlodanej výbave za menej.