2015-07-09 15:29:19
Opel Corsa OPC
Opel Corsa OPC
Zdroj: Ján Hargaš

PRVÁ JAZDA: Opel Corsa OPC – žihadlo so samosvorom za menej než ostatní

Neďaleko Mladej Boleslavi sme provokačne testovali najostrejší hatchback značky Opel v triede B.

Veru tak, bolo to provokačne. Najmä potom, čo Mladá Boleslav zrušila nástupcu modelu Fabia RS. I bez Fabie má však Corsa OPC konkurentov až-až. Menovite napríklad Peugeot 208 GTi, Renault Clio RS, Seat Ibiza Cupra, Ford Fiesta ST, VW Polo GTI, ba dokonca si Corsa OPC trúfa aj na Mini Cooper S.

Takže aká je nová Corsa v športovej verzii OPC? Nuž úprimne, lepšia ako predtým. Ale poďme po poriadku.

Prvá výkonnostne ladená Corsa prišla už v prvej generácii modelu. Označená bola písmenkami GSi a z 1,6 litrového benzínového motora ponúkala rovných 100 koní. Vyrábala sa od roku 1989 do roku 1993. Druhá generácia, generácie B, mala vo verzii GSi 109 koní. C-čko malo 125 koní. D-čko už s označením OPC 192 koní. OPC v novej generácii má až 207 koní. 

Nová generácia OPC tak prichádza s výrazne prepracovaným benzínovým turbo motorom s objemom 1,6 litra s maximálnym výkonom 152 kW (207 k) (5800 ot/min) a s maximálnym krútiacim momentom 280 Nm s funkciou Overboost, štandarne 245 Nm od 1900 do 5800 ot/min. Zlepšené parametre zlepšili tiež časy v šprintoch a to v priemere o pol sekundy.

Nárast výkonu dosiahli technici OPC – Opel Performance Center, prostredníctvom prepracovaného sania, nových vstrekovačov a svoju úlohu zohráva aj nový medzichladič. Vďaka týmto zmenám by mal byť nový motor živší v nízkych otáčkach s maximalizovaním výkonu vo vysokých otáčkach.

Zdroj: Opel
Zdroj: Ján Hargaš

Okrem zmien v motore má nová Corsa OPC vylepšenú prevodovku, ktorá má zmenené lanovody, nový je tiež radiaci mechanizmus a puzdro ložiska. Výsledkom majú byť o 13 % kratšie dráhy prevodových stupňov ako i presnejšie radenie s väčším pôžitkom pre vodiča.

OPC má nové aj tlmiče. Prvýkrát prichádza s tlmičmi FSD s frekvenčne selektívnym tlmením, ktoré by mali zabezpečiť, že auto lepšie odfiltruje nerovnosti, no zároveň poskytne potrebnú stabilitu športovo ladeného vozidla. Zmenená je geometria zadnej nápravy, podvozok je znížení o 1 cm, nové sú pružiny i silentbloky. Zmenami prešlo aj riadenie. Cieľom konštruktérov bolo nastaviť auto tak, aby mal vodič lepší pocit z jazdy a viac informácií o dianí pod kolesami. K tomu si treba prirátať príplatkový mechanický samosvorný diferenciál od značky Draxler, ktorý na rozdiel od elektricky riadeného diferenciálu dokáže okrem lepšieho riadenia v zákrutách poskytnúť aj trochu pretekárskej mechaniky.

Samozrejme sa zmeny týkajú aj interiéru. Tie však prioritne vychádzajú z medzigeneračného posunu modelu, o ktorých sa viac dočítate tu. Fanúšikovia OPC sa ale nemusia obávať, že by im nová Corsa niečo ubrala. V interiéri sú štandardom pretekárske sedadlá, kožený volant i špeciálna hlavica radiacej páky a samozrejme všadeprítomné označenie OPC.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Dôležitou súčasťou balíku noviniek je nepochybne vzhľad modelu. Ten vyzerá v porovnaní s predchádzajúcou generáciou modelu sviežejšie a v porovnaní so štandardnou Corsou aj podstatne ostrejšie. Nižší podvozok, bodykit, zadný spoiler, dvojica chrómovaných výfukov a tiež obrovské 18-palcové zliatinové disky s brzdami Brembo.

Aká teda nová Corsa OPC je?

Na okoštovanie som mal červenú a neskôr i modrú Corsu OPC, obe s balíkom Performance. Znamená to, že obe stáli na 18-palcových diskoch, na pneumatikách tak úzkych, až ich ledva vidieť. Podstatou balíku je však mechanický diferenciál, ktorý na papieri markantne zvyšuje obratnosť auta. V skutočnosti to nebolo iné.

Síce sa Opel pri akcii poistil cestami, ktoré keď boli kľukaté, boli rozbité a jazdiť sa na nich ostro nedalo, a potom keď aj boli kvalitné, veľa zákrut nepobrali. I napriek tomu som si našiel pár miest, kde bolo možné nielenže dupnúť OPC-čku na krk, ale okoštovať aj schopnosti diferáku v zákrutách.

Začal som jazdou po upchanej Prahe ráno v strede týždňa. Pomaly som sa predral k rovnej ceste v smere na Ústí nad Labem plnú stacionárnych radarov, ktorú čoskoro vystriedala plnohodnotná diaľnica s asfaltovým povrchom. Tam bola prvá možnosť okoštovať pružné zrýchlenie motora. Iste, zo začiatku to nešlo nijak zvlášť zaujímavo. Darmo sa budete pozerať na výkonnostnú mapu, to čo cítite za volantom je iné, nehovoriac o potrebe spoznať prevodovku i otáčkové spektrum a nástup výkonu.

Zdroj: Ján Hargaš

Už tu však bolo zrejmé, že technici Oplu sa celkom úspešne snažili o imitáciu atmosférického benzínového motora vyššej kubatúry, ktorý nie je obmedzovaný emisnými normami a ktorý je osadený do malého auta. Dostatočný výkon v nízkych otáčkach – takmer od neutrálnych, však prezrádzal, že Podkapotou sa predsa len skrýva akási „vrtuľka“ tlačiaca do motora viac vzduchu.

Hneď som si spomenul na zážitok z Astry OPC, ktorá chcela mať podobné nastavenie už v nízkych otáčkach, no príliš jej to nevyšlo vplyvom väčšieho turba a tiež privysokej hmotnosti. Nová Corsa však na prebytok kíl netrpí, je ľahká a vylepšená jednašestka s ňou nemá problém pohnúť ani pri 1000 ot/min. Samozrejme, že to má ďaleko od športového prejavu, no práve v nízkych otáčkach je motor úspornejší a poslúži na bežné jazdenie. Zo zvyku som ale nejazdil pod 1500 ot/min, i keď ani nižšie nebolo počuť, že by motor protestoval. 

Poteší, že nástup zvýšenia tlaku prostredníctvom turbodúchadla nie je nijak zvlášť citeľný a síce motor nad 2000 ot/min ožíva výraznejšie (maximum krútiaceho momentu začína na 1900 ot/min), stále to možno považovať za relatívne lineárne správanie. Vyššie už cítiť nielen prísun krútiaceho momentu, no ručičku tachometra tlačí nahor čoraz rýchlejšie lineárny nástup výkonu končiaci tesne pod 6000 ot/min. Ak navyše zatlačíte pedál akcelerátora na podlahu, aktivuje sa funkcia overboost, kde sa „njútnmetre“ dočasne zväčšia na úroveň 280. Corsa OPC sa tak z 90-tky dostane na 160 na štvorke skutočne rýchlo. Zrýchľovanie pokračuje i na päťke, no tam sa obavy z neznámeho prostredia radikálne zvyšujú a náhle uvedomenie si, že v peňaženke mám len asi „dvěstepadesát kaček“ navyše v eurách, razom prikazuje zaradenie šestky a uvoľnenie tlaku na akcelerátor.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Toto zlyhanie následne ospravedlňuje príchod ťažkých oblakov a dažďa. Odbočka na Mělník a skúšanie zrýchlenia pri predchádzaní pomalších áut pôsobí na bežných obyvateľov za mierneho dažďa nebezpečne, ale vodič OPC-čka sa nebojí. Jednak má široké osemnástky, ktoré sú v podstate nové, navyše na svižné predbiehanie nepotrebuje maximum výkonu, OPC-čko sa drží povrchu slušne a v prípade núdze je stále aktívne ESP. To sa dá mimochodom úplne, ale že úplne vypnúť.

Nasleduje odbočka na okresné cesty sprevádzaná náhlym ústupom mračien a zistením, že za Mělníkem badateľne nekropilo. Voľné cesty však umožňujú skôr skúšanie zrýchlenia na rovných úsekoch, než ostré prejazdy zákrut a aktiváciu diferáku. Krajnica je v kopcovitých zákrutách rozbitá, výmoľov je skoro toľko a niekde aj viac ako na Slovensku a tie pekné disky sa tvária, že ani pneumatiky nemajú. Navyše sú cesty neprehľadné, stromy a kríky prerastené a z nižšieho auta nevidieť ani za rastúcu kukuricu. Po troche blúdenia a stratenia sa v itinerári objavujem pred sebou ďalšiu červenú novinársku Corsu OPC a relatívne slušný povrch a úplne prázdne cesty. Závod sa teda začína a moje ego plesá pri zistení, že ma OPC-čko predomnou iba zdržuje, že do zákrut ide príliš doširoka a brzdy Brembo tiež šetrí postupným tlakom na pedál. Predbiehať považujem za neslušné, rozhodnem sa teda dať novinárom predomnou náskok a odskočiť si na toaletu.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Počas uvoľnenia ma predbehne domáci na naftovom Focuse. Zavesím sa naňho a ego trošku zamrzí, keď zistím, že aj ja som mal v jazde rezervy. Nuž čo, nepoznám terén. Prenasledovaním Focusu sa rýchlo dostanem späť za OPC-čko a zatiaľ čo Focus odbáča na jednu z desiatok nebadaných odbočiek, červené Corsy pokračujú ďalej v smere na Motorland. Po ďalšom miernom blúdení prichádzame na miesto a ja sa novinára vystupujúceho z auta predomnou podpichovačne pýtam, čo šiel tak pomaly. Ego opäť trošku vyfučí, keď zistím, že na sedadle spolujazdca sedel starší (duchom) pán novinár, ktorý vodičovi vyslovene zakázal dráždiť žalúdok a ohrozovať otca rodiny (veď to som aj ja, tak nedramatizuj...). Nuž čo, čaká nás prezentácia technických detailov, ktorú bez väčšej ujmy prežijeme a už si rozdeľujeme Corsy na jazdu po vytýčenom okruhu. Z okruhu sa ale stane skôr rovina s veľmi rýchlymi zákrutami s kopčekmi. Zisťujem, že ručička tachometra má po dosiahnutí rýchlosti 180 km/h tendenciu stúpať vyššie pomalšie (pochopiteľne je šestka nedotknutá), no aj to je na hot-hatch v tejto triede veľmi pekné.  Kopcovité, no rýchle zákruty odhaľujú schopnosti podvozku, ktorý je vyladený naozaj dobre. I napriek nižšej hmotnosti a minimálnemu prítlaku (spoiler nad zadným oknom je skôr na dekoráciu a na zadnicu tlačí iba minimálne) auto neskacká a odľahčená zadná náprava na vrchole kopca nemá tendenciu v zákrute uskočiť a poslať auto „do kytek“. Viem si však predstaviť, že na okruhu, kde by po výbehu z trate nehrozilo omotanie sa o strom a mohlo by sa na to tlačiť viac, by už bolo treba robiť korekcie, avšak bez totálnej straty kontroly. Podľa môjho názoru tak podvozok drží krok s motorom a tam, kde by podvozok už nestíhal by musel byť motor pošteklený tuningom. Karoséria Corsy je predsa len vysoká, takže na ozajstné pretekanie by auto muselo ísť ešte nižšie a popracovať by bolo treba aj na prítlaku a rozchode kolies, to už sme však príliš ďaleko. Na trojdverový hatch sú schopnosti auta veľmi dobré.

Zdroj: Ján Hargaš

Prichádzam teda k finále a vytypovanému miestu, kde sa dá okoštovať ako je na tom diferák a čo s autom urobí. Krúženie a postupné zvyšovanie rýchlosti ho už aktivuje. Nástup účinku je citeľný tak ako to pri mechanike treba. Gumy pištia márne, šmyk na limite prichádza skôr všetkými kolesami než predkom, rýchla zmena smeru a opätovná zákruta nevadia, je to však málo na celkové hodnotenie športových schopností. Uvidíme v redakčnom teste. Čas za volantom Corsy OPC končí, na rad prichádza Adam S, o tom ale až na budúce.   

Žihadlo za dvacku

Nová Corsa je príjemné mestské vozidlo s dostatočnými prepravnými schopnosťami pre jednotlivca, prípadne dvojicu, maximálne jedno dieťa, no už tu sa dostávame k potrebe väčšieho auta. Vozidlo núdzovo odvezie i päť ľudí, zázraky ale čakať netreba. Práve preto nemá veľký význam robiť OPC-čko z päťmiestnej verzie. Opel vie ako a komu bude auto slúžiť, robiť z malého hatchbacku niečo čím nie je, nemá zmysel. Tri písmenká OPC nesklamali, Corsa je obratná, živá a prítomnosť diferenciálu markantne zvyšuje jej kredit. Osemnásťpalcové disky sú však skôr na obtiaž. I keď vyzerajú pekne, uplatnenie inde ako v nemecky hovoriacich krajinách nemajú, šrámov by bolo veľa. Autu ale pomáhajú nové tlmiče, ktoré tvrdosť kolies a podvozku do veľkej miery zmenšujú. Spolupráca s menšími sedemnástkami by však bola určite lepšia. Nejde predsa o výhradne športový stroj a aj prejazd mestom cez mačacie hlavy treba prežiť. Sklame aj neprítomnosť vstavanej navigácie. Corsa z veľkého displeja navi jednoducho nevytiahne, náhradou má byť mirror link, no babrať sa s mobilom a spoliehať sa na obmedzené schopnosti GPS modulu v telefóne nevyjde vždy (odskúšané). Je to škoda, ale zas nečakajme od malého auta priveľa.

Zdroj: Ján Hargaš

Prvé dojmy sú až na vyššie zmenené výčitky ozaj dobré, upresnenie prinesie až redakčný test, ktorý už máme rezervovaný. Zatiaľ musím konštatovať, že Corsa OPC prináša za slušné peniaze veľa muziky. Veď vďaka dlhodobému bonusu začína na cene necelých 18-tisíc, čo znamená, že paket s diferákom (a priveľkými pneumatikami) za 2200 eur znamená, že takmer pretekársky hatchback, čo odvezie aj na krátku dovolenku vo dvojici máte za dvadsať tisíc. Najbližší konkurenti začínajú o dve tisícky vyššie, a niektorý z nich ani nemajú diferenciál. Pekne Opel, pekne!

 

Ján Hargaš

Komentáre k článku