08.07.2015

TEST: Suzuki Vitara 1,6 VVT 4x4 – budúci hit a jedno z najväčších prekvapení roka

Nová Vitara je potenciálne eso v rukáve japonskej automobilky. Toto vozidlo vie ako na slovenského zákazníka.

Nová Suzuki Vitara? To je tá divná, hranatá? Aký motor, benzínový? To bude veľa žrať a slabé to bude. A čo to má byť? Nástupca SX4, alebo fakt Vitara revival? A je to väčšie, alebo menšie ako SX4 S-Cross?

Po odchode modelu SX4 nastalo v ponuke automobilky Suzuki u nás akési vzduchoprázdno. Hit, ktorý v posledných „výbehových“ ročníkoch šiel na dračku ako teplé rožky sa prestal vyrábať a Suzuki nemalo hneď náhradu. Bol tu síce model S-Cross, no ten mal od myšlienky SX4 na míle ďaleko a jeho cieľom bolo zaujať úplne iný typ zákazníka.

Zastúpenie značky Suzuki nás však už dávnejšie upozorňovalo: pozor páni, prichádza niečo zaujímavé. Bude sa to volať Vitara a vyzerá to dobre.

Na také slová nedáme, nakoniec v jazyku dovozcov, dílerov a PR oddelení  automobiliek je všetko nové lepšie a ešte lepšie než to, čo sme volali lepšie predtým. V podstate to ani nie je úplne mimo reality. Vývoj áut a technológií ide dopredu, autá sú vo väčšine parametrov lepšie a lepšie, no často s pridávaním nových moderných prvkov a technológií nejde ruka v ruke aj spoľahlivosť. Navyše sa ešte stále stáva, že automobilky jednoducho netrafia a do predaja pošlú produkt, ktorý zákazníkov nezaujme. Úprimne verím, že nezáujem zákazníkov sa vyhne novej Vitare. Nie pre dobro predajnosti, ale pre dobro zákazníka. Ak totiž existuje SUV, či ak chcete crossover, ktorý stojí za pozornosť, je to práve Vitara. Nie pre dizajn a nie ani pre famózne výkony. Skôr pre pomer medzi cenou a protihodnotou.

Iste, nová Vitara nie je a dlhé roky ani nebude taký cenový hit akým bol model SX-4. Lenže slovenské zastúpenie sa s cenou naozaj pohralo a po dobrú Vitaru nemusíte zachádzať v cenníku príliš ďaleko.

Spotreba

Kým pozornosť čitateľa opadne, začnem tým, čo ma na benzínovej Vitare najviac prekvapilo. Veru, bola to spotreba. Očakávania bežného slovenského zákazníka, že benzínový motor v spojení s relatívne veľkým (i keď stále malým) SUV s pohonom 4x4 nebude práve rozumná voľba a že je táto konfigurácia v ponuke preto, lebo každý cenník potrebuje mať „základ“ sa nepotvrdil. A to vôbec, pretože priemerná spotreba počas 730-tich kilometrov naprieč Slovenskom bola počas testu na „naftovej“ úrovni 5,7 litra benzínu na 100 km podľa palubného počítača a 5,9 až 6,0 litra na nádrž. Pritom autu vôbec neprekáža, že má len päťstupňovú manuálnu prevodovku. Tá totiž auto príliš nezaťažuje a keďže ide o technologicky vyspelý motor, výkon je k dispozícii prakticky v celom spektre otáčok od neutrálu až po červené pásmo.

Pri ekonomickej jazde rovinatým juhom Slovenska spotreba atakovala 5 litrovú hranicu. V momente, keď som priemer mohol stlačiť ešte nižšie prišli horúčavy a potreba klimatizácie. Ekonomické rekordy tak ustúpili v prospech snahy dostať sa z bodu A do bodu B čo najrýchlejšie. Hodnota spotreby mimo mesta sa teda ustálila na úrovni 5,4 litra na 100 km, a to pri spomínanej klimatizácii a dynamickejšej jazde na hrane (a za hranou) rýchlostných limitov.

Výjazd na diaľnicu však preukázal, že Vitara je predsa len vyššia. Údaje sú ale opäť poznačené vysokými teplotami a klimatizáciou „na plné pecky“. Pri rýchlosti 140 km/h (tachometrovo) sa spotreba pohybuje medzi 7,5 až 8 litrami. Spomalenie na 130 km/h znamená 7,2 litra na 100 km/h. Pri rýchlosti 130 km/h točí motor 3500 ot/min a hluk nie je veľký.

Najzaujímavejšie však bolo, že spotreba nebola natoľko závislá od jazdného štýlu ako to býva pri downsizovaných benzínových turbomotoroch. Objem 1,6 litra je pre vozidlo tejto veľkosti a hmotnosti adekvátne a Vitara vôbec nepotrebuje viac.

Ani v meste spotreba nepobúri. Môj priemer bol dokonca nižší než udáva výrobca a v preplnenej Bratislave som jazdil za 6,2 litra. Samozrejme by pravidelná účasť v zápchach spotrebu pohnala nad sedem litrov, no to platí v prípade každého auta. Mimochodom, Vitara má štart stop systém. Osobne som sa ho ale rýchlo naučil vypínať a údaje o spotrebe sú bez prítomnosti tejto „vymoženosti“.

Pod spotrebu sa pochopiteľne podpísalo viac faktorov. Okrem motora je to dizajn napomáhajúci nízkemu odporu vzduchu, no tiež nízka hmotnosť vozidla. Možno práve v tomto smere má nová Vitara blízko k tej starej. O tom ale až neskôr.

Spojenie Vitary s motorom 1,6 VVT je takmer dokonalé, auto šiesty stupeň nepotrebuje

Na začiatku testu, po prvých kilometroch, som si myslel, že autu vytknem absenciu šiesteho stupňa manuálnej prevodovky. I keď Vitara má aj šesťstupňový manuál, ten sa montuje iba s naftovým agregátom. V prípade záujmu o šesť stupňov a benzínový motor si musíte primyslieť automatickú prevodovku. Lenže načo.

Na Vitare je veľmi cítiť, že to nie je produkt obrovskej koncernovej automobilky, ktorá chrlí jeden model za druhým. Suzuki jednoducho neuplatňuje rovnaké vzorce s minimom úprav na všetky svoje autá. Na Vitare si vývojári dali záležať a motor s prevodovkou nastavili tak, aby si veľmi dobre rozumeli. Silnejším z tejto dvojice je pochopiteľne atmosférický radový štvorvalec  s viacbodovým vstrekovaním z vlastného vývoja automobilky.

Ten je vďaka systému variabilného časovania ventilov úsporný, a to nielen pri nízkych otáčkach. Naopak vďaka možnosti prispôsobiť otváranie a zatváranie ventilov podľa záťaže dokáže produkovať dostatočný krútiaci moment v nízkych otáčkach bez toho, aby vo vysokých strácal dych. Motor je jedným slovom výborný a podčiarkuje to systém jazdných profilov Suzuki.

Auto jazdí bežne v režime Auto. Znamená to, že plynový pedál reaguje priemerne, motor sa nesnaží reagovať na každý pohyb nohy. Jazda je plynulá a v prípade potreby veľmi svižná.

V režime Snow sú reakcie ešte opatrnejšie tak, aby neprichádzalo k preklzovaniu kolies.

V režime Sport však auto reaguje obdivuhodne prudko. Stačí jemný tlak na akcelerátor a Vitarou mykne vpred.

Auto má v spojení s moderným motorom chuť jazdiť skutočne dravo. Motor má príkladne lineárny nástup výkonu, ktorý je dopĺňaný rovnako lineárnym nástupom hluku, ktorý nemá nič spoločné s dýchavičnými prepĺňanými jednotkami iných výrobcov. Motor znie tak ako by „jednašestka“ mala a v prípade ozaj športovej jazdy vie potešiť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je to motor, ktorý sa dnes už v ponuke automobiliek ťažko hľadá a jemu podobné nájdete maximálne v ponuke japonských značiek, ktoré vývoj klasických atmosférických motorizácii nepotopili v prospech turbomotorov.

Jazda – sloboda slobodienka

Veru, reklamná kampaň má predsa len súvis s realitou. Suzuki síce viacerí označujú za mestský crossover a Vitara ním v prípade potreby rada bude, no nie je typickým zdvihnutým hatchbackom, ktorý si pod ťažkým terénom predstavuje bežnú slovenskú rozbitú cestu druhej, či nebodaj tretej triedy.

Nie, Vitara rozumie významu slovíčka terén. Samozrejme iba do tej miery ako jej zaradenie do segmentu SUV dovoľuje. Nenechajte sa zmiasť na SUV malou svetlou výškou. Priechodnosť auta je slušná a Vitaru na brucho poľno-lesná cesta len tak nepoloží. 186 mm skutočne nie je veľa, no tieto milimetre si treba dať do kontrastu s rázvorom iba 2500 mm. Ten dramaticky mení nájazdové uhly a chráni súčasti podvozku lepšie než akákoľvek plechová ochrana.

Kontrast je presne to slovo, ktoré jazdu s Vitarou vystihuje. Auto sa na jednu stranu rado nechá popreháňať po kľukatých cestách, na druhú stranu sa nebojí zašpiniť sa až po okná.

Jazda rozbitými poľno-lesnými cestami nie je síce najpohodlnejšia, ale v aute ani pri veľkých náklonoch a rázoch do podvozku nič nevŕzga, konštrukcia je aj napriek nízkej hmotnosti obdivuhodne tuhá. Auto je ľahké (v tejto konfigurácii 1235 kg), vďaka čomu je zároveň agilné aj v takomto prostredí. Navyše má Vitara dôležitý bod vo výpočte dôležitých bodov – 4x4. Je jednoduchý, ale účinný, navyše si hovorí inteligentný.  Má možnosť jazdy v režime Lock, keď je medzinápravový diferenciál uzamknutý a systém pribrzďuje prešmykujúce kolesá tak, aby krútiaci moment putoval na miesto, kde je grip.

Pohon 4x4 však oceníte aj v režime Sport a pri preháňaní Vitary po serpentínach kdesi v priesmykoch. Áno, nejde o búracajúci stroj driftujúci na každej druhej zákrute. Vitara tu nie je preto, aby desila srnky, ale preto, aby vodičovi vyčarovala na tvári úsmev.

K výraznému zvýšeniu adrenalínu v krvi stačí nájsť dostatočne voľnú, zábavnú cestu a držať otáčky vysoko. Najlepšie nedovoliť pokles pod 4000 ot/min. V tomto pásme sa z Vitary stáva očarujúca potvorka, ktorej pomáha pohon 4x4 k neutrálnemu prejavu. Veľkou devízou je v tomto prípade kompromisne nastavený podvozok, ktorý je dostatočne pohodlný a zároveň nedovolí konštrukcii priveľmi sa nakláňať.

Ak máte v ústach nevyslovenú otázku ako môže byť športových 120 koní spĺňajúcich emisnú normu Euro6, hneď vám odpoviem.

Pre mňa a isto nie som sám pocit športovosti nezabezpečujú tabuľkové údaje o výkone a krútiacom momente. Veľmi dobre viem, že 100 kW v jednom aute môže pokojne predčiť 150 kW v inom aute.

Jedným z dôvodov prečo je to tak, je spojenie vodiča s motorom a s vozovkou. V tomto smere oceňujem veľmi dobre nastavenú päťstupňovú prevodovku, ktorej prevody zapadajú presne so zreteľnou kulisou a krátkymi dráhami. Dokonca ani volant nie je úplne bez vnemov a to, čo cíti zadok vodiča je do istej miery reflektované aj v rukách.

K jazdnému zážitku pomáha aj poloha za volantom. V aute si nepripadáte ako na stračej nôžke a síce ste vyššie než tí v hatchbackoch, na velkáčov sediacich v Tuaregoch pozeráte zospodu, bez straty rozhľadu.

Vitara tak vo svojom genetickom kóde nezahŕňa len spomienku na staršiu zábavnú ľahkú Vitaru, no je tiež dosť ovplyvnená odkazom bračeka menom Swift. Je svižná, nie je zrovna veľká a vyzabáva aj v nižších rýchlostiach.

Vitara azda ako jediné SUV v danej cenovej kategórii nie je kompromisom. Aspoň nie takým ako ostatné. Pretože z kľukatej cesty a po jazde vysokými rýchlosťami s adrenalínom v srdci môžete odbočiť na poľno-lesnú cestu a zdolávať prekážky bez strachu. Práve v tom tkvie tá sloboda. No najslobodnejšie na aute je, že tieto dve schopnosti terén i cestu ponúka v cene, v ktorej iné značky nedokážu ponúknuť viac ako jednu z daných charakterových čŕt.

Jednoducho a skrátka, jazda s Vitarou ma veľmi bavila bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa uskutočňovala. I keď to zatiaľ vyzerá na dokonalé auto, nenechajte sa uspať na vavrínoch. Ešte existuje zopár kategórií, ktoré môžu Vitare riadne ublížiť.

Interiér

Jednou z nich je interiér. Darmo bude mať auto dobrý motor, dobrú prevodovku, dobrý podvozok, či pútavý dizajn, keď sa v ňom nebudete cítiť dobre, keď sa budete tlačiť, keď vás po dlhšej jazde bude bolieť chrbát, alebo keď si z neúčinnej klimatizácie uženiete prievan, či horšie.

Tak ako je Vitara nová zvonka, je nová i zvnútra. Najbližšie k nej má pochopiteľne blízky rodinný príslušník S-Cross, s ktorým má  viacero spoločných prvkov.

Jedným z nich sú aj slušne anatomicky tvarované predné sedadlá. Tie sa síce nedajú nastavovať tak ako v prémiových vozidlách, ale chrbtu poskytujú adekvátnu oporu a nepodpíšu sa pod rýchlejšiu únavu. Chrbát sa nemá na čo sťažovať, ponosy by pri viachodinových cestách mohol začať skloňovať zadok. Sedák je pomerne krátky a síce nie je tvrdý, vodiči s vyššou hmotnosťou by mohli ľutovať nemožnosť nastavovania sklonu sedáku. Práve táto funkcionalita umožní rozložiť hmotnosť osoby a tým zmierni tlak na zadnice, ktoré sú v dnešnej sedavej dobe ťažko skúšané. Podobnú funkcionalitu však nemá v triede v podstate nikto a preto si nad tým netreba lámať hlavu.

Posedu za volantom takmer nemám čo vytknúť. Automobil je vybavený stredovou lakťovou opierkou, ktorá má možnosť nastavovania, čím vyhovie takmer každému typu postavy. Podobne je na tom aj opierka na dverách, takže unavené ruky majú kde skončiť a lakte nebudú ani pri postavách nad 190 cm vrávorať na posledných milimetroch opierok. Poteší aj možnosť poriadne si priblížiť volant s možnosťou výškového i pozdĺžneho nastavenia. Suzuki prišla na to, že existujú aj vysokí ľudia a patrične sa im prispôsobila.

Typicky japonsky tvrdý veniec volantu by mohol byť o niečo mäkší, i keď má adekvátnu šírku a vďaka koži sa nešmýka v rukách. Ovládanie na volante obsahuje ako nastavovanie rádiostanice, ovládanie hlasitosti, tak i novinku pre Suzuki – adaptívny tempomat a tiež zahŕňa ovládanie telefónu.

Zamrzí, že k ovládaniu palubného počítača musíte siahnuť cez volant ku klasickým „výrastkom“ čnejúcim sa z kaplnky prístrojov, no nie je to nič strašné.

Veľkým pozitívom je úplne nový veľký dotykový displej infotainmentu, ktorý vie obsahovať aj funkčnú a dobre informovanú navigáciu s 3D mapami. Displej by mohol byť aj vyššie, no sledovať údaje navigácie nie je problém a neohrozuje to bezpečnosť. Práca s infotainmentom je jednoduchá, prekvapila ma možnosť nastaviť možnosť spojenia úrovne hlasitosti s rýchlosťou, vďaka čomu sa audio prispôsobí väčšiemu hluku v prípade rýchlej jazdy. Potešia aj hodiny medzi vývodmi vzduchotechniky, pridávajú kabíne špecifický tón.

Audiosystém so šiestimi reproduktormi (dostupné od výbavy Elegance) znie čisto, nemá tendenciu k prehnaným basom a neznie ani ako zo suda.

Palubná doska si nemôže pripísať prítomnosť mäkčených plastov, no osobne nepovažujem mäkčené plasty za luxusný prvok. Ibačo viac a nepríjemnejšie smrdia, keď na ne pečie slnko (česť prémiovým výnimkám). Použité materiály nepôsobia lacno, ale esteticky a zvolená lesklá strieborná lišta je azda najlepšou voľbou. Zákazník má ale samozrejme možnosť interiér domrviť inými lištami, no stačí trocha rozumu a môže zvoliť dobre.

Možnosť vzhľad auta domrviť platí aj pri zovňajšku auta. K dispozícii sú dve základné verzie, jedna so vzhľadom ala mesto, druhá s plastovými lištami a drsnejším vzhľadom. Výber neovplyvní vlastnosti vozidla, skôr dá zákazníkovi možnosť ukázať, čo s autom prioritne zamýšľa.

Vitara okrem jednofarebného laku ponúka možnosť zmeny farby strechy a stĺpikov. Síce sa môže zdať čierna strecha ako príťažlivá voľba, letné mesiace ukážu, že lak by človek nemal vyberať podľa emócií, ale podľa rozumu.

Vitara to dokázala pri extrémnych horúčavách počas testovania, keď slnko neúnavne pieklo na auto. Testovaný model mal však bielu strechu, ktorá svojou troškou dopomohla k tepelnej pohode na palube.

Auto má jednak účinnú klimatizáciu, no tiež dobrú tepelnú izoláciu. Keďže som v ten týždeň presadal do úplne čierneho výkonnejšieho auta, mal som možnosť porovnať. Rozdiel bol markantný. Klimatizácia Vitary nemusela ísť ani na maximum aby vonkajšiu teplotu stiahla aj o 7 stupňov a ako som už naznačil, dobrá izolácia sa ukázala aj na spotrebe, ktorá nemala tendenciu výrazne rásť po spustení klimatizácie. Z tohto hľadiska ale musím vytknúť použitie koženky a alcantary na sedadlách, ktoré dokázali schopnosti auta potlačiť. Lepšou voľbou bude klasický látkový poťah.

Zatiaľ čo posádka vpredu sa nemá príliš na čo sťažovať, posádka vzadu už môže byť menej spokojná so sklonom operadiel, ktoré sú len priemerné, ale tiež s obmedzeným priestorom.  I keď sa v aute bez problémov odvezú štyria dospelí vyššieho vzrastu, veľkú rezervu nad hlavami mať nebudú, rovnako tak i pred kolenami. Piaty pasažier zasadne do stredu núdzovo tak ako v každom aute tejto veľkosti.

Veľkú nevýhodu modelu SX-4 našťastie Vitara nemá. Jej 375-litrový kufor s dvojitým dnom je úplne postačujúci a dostatočne veľký. Náročnejším pomôžu lyžiny a strešný box.

Po sklopení zadných operadiel nenastane úplná rovina, ale doska dvojitého dna dokáže eliminovať schod, ktorý tvoria sklopené sedadlá.

Bezpečnosť

Vitara prináša do portfólia automobilky Suzuki nové prvky. Okrem štandardných 7 airbagov a výstuží konštrukcie so špeciálnou úpravou kapoty pre ochranu chodcov pomáha brzdový asistent s automatickým brzdením i adaptívny tempomat. Brzdový asistent najprv varuje vodiča približne 3 sekundy pred hroziacou kolíziou a zhruba sekundu pred nárazom automaticky brzdí.

Prax ukázala, že brzdový asistent zapípa aj pri rýchlejšej jazde cez sídliská, či pri rýchlejšom výjazde na frekventovanú cestu. Neraz sa mi stalo, že auto vystríhalo pred kolíziou so zaparkovaným autom na chodníku pred odbočkou. Nepovažujem to ale za zlé. Skôr som si pri týchto situáciách uvedomil, ako rýchlo s Vitarou jazdím.

Vyskúšal som i adaptívny tempomat, ktorého funkcionalita sa nevymyká z priemeru, no jeho prítomnosť dokáže potešiť.

Vďaka vyššie uvedenému získala Vitara 5 hviezd pri crash testoch. Nízka hmotnosť teda nešla na vrub bezpečnosti, ale moderným vysokopevnostným materiálom. To je fajn poznatok. Pri pohľade do motorového priestoru by ale bolo zaujímavé vedieť ako by Vitara dopadla pri prísnejších crash testoch robených americkou organizáciou IIHS, ktoré sa označujú aj ako testy s malým prekrytím. To sa vzhľadom na odchod značky z USA nedozvieme.

Tak či onak, bezpečnosť má auto na úrovni a veľkou pomocou sú aj LED stretávacie svetlá, ktorých účinok ocení vodič najmä v jazde v noci. Diaľkové svetlá sú štandardné halogény. Znamená to, že Vitara nebude oslepovať autá v protismere a zároveň si dokáže dobre posvietiť na to, čo potrebuje bez zbytočného navyšovania ceny.

Celkový dojem je viac ako dobrý

Nová Vitara je veľmi dobre urobené auto. Pôsobí ľahko, pretože ľahké je. Kombinácia Vitary s benzínovým motorom a s päťstupňovou prevodovkou je takmer dokonalá. Auto poskytne úspornosť i dynamické zvezenie a zároveň sa nemusíte báť zísť z asfaltovej cesty. Pruženie je kompromisom medzi tuhosťou a komfortom, i keď by som radšej zakúpil menšie ako 17-palcové disky s väčším podielom gumy. Sedemnástky vyzerajú lepšie, ale práve tá trocha gumy by mohla pomôcť. Takáto požiadavka však bude po nahliadnutí do cenníka náročná na splnenie, keďže veľkosť pneumatík je naviazaná na stupeň výbavy (čo by ale dobrý obchodník nespravil pre zákazníka?).

Práve cenník by mohol byť achilovou pätou auta. Keď totiž narazím na auto, ktoré má vlastne všetko a použitá technika naznačuje, že náklady na údržbu nebudú vysoké (čo je pre mňa to pravé orechové), obvykle ma zabije cena.

Vitara by veru zniesla ešte v priemere o tisícku nižšiu cenu než akú má aj po odčítaní uvádzacieho dvojtisícového bonusu. Cenník však dáva zákazníkovi možnosť vybrať s rozumom. Vitaru s pohonom 4x4 a s benzínovým motorom môžete mať za 16 200 eur v základnej výbave s manuálnou klimatizáciou bez dotykového infotainmentu. Ak by ste chceli dotykový displej a automatickú klimatizáciu, táto motorizácia s pohonom 4WD vás vyjde na 17 500 eur. Lenže načo vám je dotykový displej bez navigácie? Tá je však až od stupňa Elegance, čím sa dostávame na cenu testovaného vozidla – 18 800 eur. Za tú cenu však máte Vitaru s veľkým V.

Načo teda míňať peniaze na naftový motor, keď s benzínovým je Vitara zábavnejšia, takmer rovnako úsporná, znesie i dlhé trasy na diaľnici a sľubuje menšie servisné náklady?

Pre mňa je Vitara nielenže najväčším prekvapením tohto roka, je jedným z najlepších áut, ktoré sa mi za prvú polovicu tohto roka dostali do rúk. Toto auto jednoducho dokáže chytiť za srdce a nepotrebuje k tomu ultra-modernú techniku s otáznou spoľahlivosťou. Vitara je skrátka veľmi sympatické auto so zaujímavým dizajnom, ktoré sa postupom času môže stať rovnakým hitom ako SX4. Ich ceny totiž nemožno porovnávať. Vitara je omnoho viac autom ako SX-4. Pre mňa 9 bodov z 10-tich.

Technické údaje

Model: Suzuki Vitara 1,6 VVT 4WD 5MT Elegance
Počet valcov/ventilov: 4/16
Zdvihový objem motora (cm3): 1586
Prevodovka: 5-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná aj zadná
Výkon (kW/ot.): 88/6000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 156/4400
Maximálna rýchlosť (km/h): 180
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 11,5
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 6,5/5,1/5,6
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4175/1775/1610
Rázvor náprav (mm): 2500
Objem batožinového priestoru (l): 375
Objem palivovej nádrže (l): 47
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1235
Užitočná hmotnosť (kg): 495
Rozmer pneumatík: 215/55 R17
   
Základná cenníková cena modelu: od 16 200 €
Základná akciová cena modelu: 14 200 €
Základná cena verzie: 20 800 €
Cena testovaného vozidla: 18 800 + 400 metalíza €

 

Ján Hargaš

Komentáre k článku