Zobraziť galériu

Hyundai i10 LPG
Zdroj: Jozef Vydra

Hovorí sa, že šetriť sa nemá na nesprávnom mieste. Auto vhodné (najmä) do mesta je však dobré riešenie.

„Čo je malé, to je pekné“ platí v mnohých prípadoch. Vo svete áut to ale väčšinou nefunguje. Malé autá majú často množstvo kompromisov a nedokonalostí, ktoré ich hendikepujú. Malá biela vločka, ktorú sme dostali s upozornením, že jazdí na plyn, však obrátila tieto tvrdenia hore nohami. Tvárila sa, že by chcela byť najlepším autom vo svojej triede. Nuž, odvahu má, ale čo zvyšok? Pustil som sa do skúmania odvahy malého približovadla, ktoré chce splniť to, čo ideálne ženské topánky: zvonka malé, zvnútra veľké.

Vynovený Hyundai i10 je naozaj najmenší z aktuálnej ponuky kórejskej značky. Čo budem chodiť okolo horúcej kaše: milo ma prekvapil. Nielen vonkajším vzhľadom a v správaní na ceste aj pri prudkom bočnom vetre, ale aj vnútorným priestorom. To, čo sa na prvý pohľad podobá zvonka na superminiauto, disponuje oveľa väčším vnútorným priestorom ako iba pojazdná nákupná taška.

Ako to v Hyundai urobili neviem, ale nemal som pocit, že sa musím obmedzovať. Pozor, tentoraz hovorím najmä o predných sedadlách. Na tie zadné som sa stihol posadiť iba raz na pár minút pri fotení interiéru, no miesta tam bolo tak, že som sa zmestil za sedadlo nastavené pre dlhonohého vodiča s vyše 190 cm výšky. Jediným klaustrofóbnym prvkom je priamy výhľad dozadu cez miniatúrne zadné okno. V spätnom zrkadle to nepôsobí až tak skľučujúco.

Zväčšenie zvonka aj vo vnútri

Nový Hyundai i10 medzigeneračne narástol na dĺžku o 80 mm, rozšíril o 65 mm a znížil o 40 mm. Cestujúci vpredu si tak užívajú o 40 mm priestoru navyše v oblasti kolien a o 16 mm viac v oblasti ramien. Hyundai i10 rozmermi patrí medzi mini autá, interiérom však prerastá triedu.

Nikde nenájdete odkryté plechy ani iné viditeľné ekonomické ústupky v podobe výklopných zadných okienok a iných obmedzujúcich vecí. Po tejto stránke je i10 plnohodnotné auto. Krátka karoséria s dĺžkou len 3 665 milimetrov bola zaodetá do bielej perlovej farby, preto dostala dočasné redakčné meno Vločka. Pasovalo to k celkovému vonkajšiemu vzhľadu, kde všetko od prednej časti až po zadnú do seba elegantne zapadá. Vyvážený vonkajší vzhľad je jednou z domén i10.

Trend pokračuje aj v interiéri. Ani tu sa nedočkáte odvážnych dizajnových prvkov, ale pôsobí príjemným a kvalitným dojmom. Napriek absencii kvalitnejších materiálov sa mu nedá nič vyčítať. Všetko je presne a dobre napasované, aj výduchy klimatizácie, ktoré sú neraz boľavým miestom lacných áut pôsobia v i10 ako z auta o niekoľko tried drahšieho. Predné sedadlá sú veľmi pohodlné a dostatočne tuhé na dlhšie cesty, dá sa nastaviť vhodná pozícia za volantom. Zadné sú trocha viac kolmé, ale na nepríliš dlhé jazdy sú vhodné. Napriek malým rozmerom interiéru, kde je asi jediným mínusom menšia šírka, vďaka ktorej sa so spolujazdcom budete takmer dotýkať ramenami, sa podarilo vodičovu pozíciu urobiť tak, že za volantom určite nemáte dojem zo sedenia v skutočne malom aute.

Ale ani zadné sedadlá nepôsobia vyslovene núdzovým dojmom. Hoci je možnosť previezť vzadu trojicu dospelých skôr teoretická, dvaja stredne urastení sa za predných pasažierov dostanú bez väčších problémov. Miesta na kolená síce nie je prebytok, ale na kratšiu trasu to bohato stačí. Ideálnym „nákladom“ zadných sedadiel sú však predovšetkým deti, pre ktoré bude miesta dosť v každom smere. Za zadnou lavicou pritom zostalo miesto aj na rozumne veľký kufor. Batožinový priestor pojme 252 litrov v základnom usporiadaní a 1046 litrov po sklopení sedadiel, čo sú v danej triede úplne skvelé hodnoty (napríklad o triedu väčšia i20 má len o pár litrov objemnejší batožinový priestor). Vzhľadom na to, že sa do auta zmestia 4 dospelí a ešte je pod podlahou miesto na 27 litrovú nádrž na LPG, nie je sa naozaj na čo sťažovať.

Ekologický plyn

Práve LPG je vo vozidle dôležitým prvkom. Jeho zabudovanie je možné výhradne pre benzínový trojvalec s objemom 998 kubických centimetrov len u strednej a vyššej výbavy a stojí 1000 eur. Jeho nádrž je pod podlahou kufra a tu nahrádza rezervné koleso. Pomocou pri defekte zostáva len sada s lepiacou sadou. Auto štartuje zásadne na bemzín, pozahriatí sa prepína na plyn, kým je v nádrži. Ale inak je voľba paliva na vodičovi jednoduchým stlačením tlačidla LPG pod volantom. Veľmi príjemná je aj prítomnosť druhého palivomera na palube, ktorý ukazuje stav v nádrži s plynom. Nepríjemná je však absencia palubného počítača. Vodič zo svojej pozície pozerá len na klasické budíky s počítadlami kilometrov a teplomerom, na stredovom paneli potom na klasické rádio.

Príjemný trojvalec

Chod studeného motora je trocha „chrapľavý“, no po zahratí tento neduh zmizne a v bežných otáčkach nepočuť, čo je pod kapotou. Navyše je motor veľmi dobre odhlučnený a jeho chod je vzhľadom na počet valcov neuveriteľne kultivovaný. Prepínanie chodu motora na jedno alebo druhé palivo nie je možné rozoznať. Situácia sa trocha, ale nie dramaticky, zmení po rozjazde. Motor s neveľkým výkonom sa snaží a dokonca v ustálenej rýchlosti pri diaľničnom maxime nedáva príliš o sebe vedieť. Pri akcelerácii však predsa len zistíte v drsnejšom prejave klasické trojvalcové vrčanie motora. Menší výkon vás prinúti viac kalkulovať pri predbiehaní, ale nemožno povedať, že by motor stačil iba na „prechádzku mestom“.

Krútiaci moment mierne prekračujúci 90 Nm je k dispozícii už od 3500 otáčok a výkon lineárne rastie až po šesť tisíc, pričom jeho priebeh je veľmi vyrovnaný a pocitovo hladký. Hoci je maximálna rýchlosť i10 s touto pohonnou jednotkou udávaná len 153 km/h, aj mierne pod touto rýchlosťou zostáva i10 až prekvapujúco stabilné a isté v priamom smere. Mierne preposilňované riadenie, ktoré poskytuje výhodu ovládateľnosti a obratnosti v úzkych mestských uličkách je na diaľnici mierne v nevýhode a ide veľmi ľahko. Evidentne je auto určené do mesta, čomu napomáha aj mäkká spojka a jednoduché a presné radenie. Možno by ste zatúžili v meste po automatickej prevodovke. Ak si priplatíte 1000 eur, je vaša...

Podvozok „rýchlejší“ ako motor

Tak to má byť, aby zvládol, čo by ste vďaka výkonu „prepískli“. Pomerne tuhé zavesenie je dobre odhlučnené a nielen v meste robí z i10 agilné a ovládateľné vozidielko. Bežne filtruje väčšinu nerovností, no na niektoré priečne nerovnosti už jeho schopnosti nestačia. Môže za to však aj pomerne krátky rázvor vďaka čomu sa auto zvykne zhupnúť. Ak máte na mysli nejaké športové rezanie zákrut, vzhľadom k úzkym kolesám a k možnostiam motora, ktorému pri takejto aktivite pomerne skoro dôjde dych, sa orientujte radšej na niečo iné. Plavnú jazdu si však užijete aj na cestách plných zákrut. Zmeny smeru nerobia malému Hyundaiu žiadny problém, zvláda prenos hmotnosti z jednej strany na druhú a pri jazde v čistej stope sa s ním dá ísť veľmi rýchlo. Teda v rámci možností, ktoré poskytuje litrový motor.

Trocha vyrušuje stabilizácia (ESP), ktorá je veľmi proaktívna a zasahuje veľmi skoro. Chápem, že takto chráni pred možnými problémami najmä menej skúsených vodičov. Našťastie je však vypínateľná a potom sa dá s i10 jazdiť naozaj celkom zábavne. Ale ako som už spomínal – v rámci možností malého auta. Jediným nedostatkom bola spozorovaná značná nervozita a neistota pri vysokej nájazdovej rýchlosti (napríklad na diaľnicu) v kombinácii s rozbitým povrchom vozovky, kde sa i10 nechala vyviesť z miery viac, ako by som očakával. Inak sa však na podvozok môžete spoľahnúť.

Koľko a čo za to...

Za svoje prepravné služby si nepýta najmenší Hyundai výnimočne veľkú spotrebu. Plnú nádrž LPG sa nám podarilo spotrebovať pri prevažne mestskom jazdení za vyše 270 kilometrov, čo nie je zlé, ale je dosť ďaleko od výrobcom deklarovanej spotreby. Keď sa plyn minie, nastane nepozorovateľné prepnutie na benzín a konzumáciu z druhej nádrže. Spotrebu benzínu udáva Hyundai papierových 5.1 litra na sto, k čomu sa asi dá dostať, no na benzín sme najazdili veľmi málo, takže to neviem s pokojným svedomím potvrdiť. Navyše vďaka dvojici ukazovateľov zásob paliva auto prišlo o teplomer motora a chýba mu (mne osobne dosť výrazne) palubný počítač.

Vločka nám celkom prirástla k srdcu. Už dávno som nejazdil v takom malom aute s tak dobrými jazdnými vlastnosťami, príjemným a priestranným interiérom a vyváženým dizajnom zovňajška. Fakt sa tentoraz v Hyunadi pochlapili a urobili auto, ktoré môže smelo súťažiť o titul kráľa malých áut. Hoci motor nepodáva žiadne prevratné výkony, vie jazdiť na dve rôzne palivá a teoreticky sa dostať až do 700 kilometrovej vzdialenosti. Je pritom kultivovaný a predvídateľný. Aj keď len trojvalec, schová niektoré štvorvalcové motory do vrecka. Ovládanie celého vozidla je veľmi príjemné, kde ide všetko ľahko. Čo dodať? Treba vyskúšať...

Ozaj a ešte dodatok – záruka. Tá je príjemných 5 rokov bez obmedzenia počtu najazdených km a k tomu 10 rokov na neprehrdzavenie karosérie. Bežne je prepísaný servisný interval 20 000 kilometrov, alebo jeden rok, v prípade motora na LPG sa skracuje na 15 000 kilometrov.

Verdikt na záver

Čo by som mu trocha vyčítal, to sú o niečo vyššia, ako papierová spotreba paliva (LPG), ktorá sa nedá vďaka absencii palubného počítača zistiť inak, ako dotankovaním a trocha tvrdší podvozok, ktorý v extrémnych bodoch prepruženia horšie tlmí nerovností. Inak však Hyundai i10, napriek tomu, že je to auto, ktoré rozmerovo nevybočuje z kategórie malých áut, správa sa na ceste veľmi dospelo a pripomína tak autá o segment vyššie. Jazdné vlastnosti sa dokonca zlepšili po zaťažení. Má dobré (najmä predné) sedadlá, je tiché a v kombinácii s oboma druhmi pohonu aj pomerne dobrý dojazd. K tomu v triede nadpriemerný batožinový priestor. Zrátané a podčiarknuté: i10 je síce „trpaslík“, ktorý ale vyrástol na XXL. Nie je to iba mestská nákupná taška, ale poslúži veľmi dobre ako druhé auto v rodine. A v niektorých prípadoch aj ako jediné.