Zobraziť galériu

Mercedes B 200 CDI 4MATIC
Zdroj: Ján Hargaš

Rodinné MPV od Mercedesu rafinovane klame telom a tvári sa tak športovo ako to len ide.

Druhá generácia Mercedesu triedy B dorazila na trhy v roku 2011. Po troch rokoch prišiel čas na facelift, ktorý priniesol zmeny najmä v obsiahnutých technológiách. Prvýkrát sme sa s vynoveným B-čkom stretli na Malorke pri svetovej jazdnej premiére.

Dnes vám ho priblížime po dlhšom spolužití v štandardnom redakčnom teste. Zatiaľ čo na Malorke sme mali k dispozícii zväčša vozidlá so všetkými novými technickými prvkami, doma na Slovensku sme sa pozreli na zúbok automobilu z približného stredu ponuky s pohonom všetkých štyroch kolies.

Segment MPV, teda segment viacúčelových vozidiel vznikol ako odpoveď na dopyt rodinne založených zákazníkov, ktorý hľadali priestranné, vzdušné automobily s vyšším posedom schopné voziť rodinku ako pri dennodenných povinnostiach, tak i na dovolenku.

Svojho času sa tento segment tešil veľkej obľube a v podstate neexistovala značka, ktorá by v ňom nemala zastúpenie. Jedinými výnimkami boli nemecké prémiovky. Myšlienka obdobnej koncepcie bola známa Mercedesu už od konca deväťdesiatych rokov a príchodu modelu triedy A. V roku 2005 prišla prvá generácia väčšieho MPV pod označením B a dlhé roky sa zdalo, že zostane ako jediná prémiová alternatíva k štandardným MPV. Lenže svet sa mení a po 9-tich rokoch prichádza konkurent z Bavorska, ktorému sa budeme venovať nabudúce.

Druhá generácia B-čka priniesla optické zoštíhlenie a akoby snahu zakryť fakt, že ide o viacúčelové vozidlo. Model dostal dynamickejšie tvary po vzore väčších súrodencov vrátane typického „Medvedieho“ vzhľadu prednej časti. Ubral bucľatosti a z vysokej „krabice“ vyťažil dizajnové maximum. Tento smer potvrdil aj súčasný facelift. V prípade B-čka ale nejde len o dizajnové cvičenie, pretože model dokáže ponúknuť prekvapivo dobré jazdné vlastnosti.

Dizajn

Automobil pôsobí pomerne dynamicky. Pomáha tomu nízky nos s malým aerodynamickým odporom, moderné svetlomety, menší gril, ktorého lamely sa viac vyrovnali, spolu s tvarovanými lištami v spodnej časti karosérie vpredu i po bokoch, ktoré opäť pomáhajú zlepšiť aerodynamiku auta. Silueta vozidla naznačuje, že všetko podstatné má skryté pod plechmi, ťažisko je nízko. Aj kabína s veľkými presklenými plochami nebije do očí ale celkom ladí s autom. V porovnaní s prvou generáciou tak B-čko stráca typickú robustnosť, masívnosť a prikláňa sa k ľahkosti a dynamike. Pritom medzigeneračne výrazne nepochudlo, v niektorých verziách dokonca pribralo na hmotnosti.

Auto tak síce nemôže vo vzhľade konkurovať menším kolegom ako CLA, či C, rozhodne príliš nezaostáva a nestavia sa do pozície neatraktívnej škatule, teda do pozície, ktorá prischla väčšine MPV-čiek.

Jazda

Viacerí výrobcovia dnes pochopili, že predávať takéto automobily iba ako škatule nie je ďalej udržateľné a tak im pridávajú na imidži, dynamizujú vzhľad a robia všetko preto, aby ich autá vyzerali inak než aké sú. Lenže Mercedes spolu s niekoľkými ďalšími (nemeckými značkami) okrem priestoru krytého vzhľadom ponúka tiež jazdné vlastnosti porovnateľné s nižšími vozidlami.

Priekopníkom v športovosti vozidiel MPV bol azda Ford so svojim C-MAXom, no B-čko pridáva ešte niečo navyše – pohon všetkých štyroch kolies a v súčasnosti lepší dizajn.

Podvozok auta je zlatou strednou cestou medzi pohodlím a jazdnými vlastnosťami. Nie je to žiadna hrkálka, no zároveň kolesá kopírujú povrch a podvozok nedovolí len tak nejakej nerovnosti rozhodiť auto. Obrovskou výhodou pre jazdné vlastnosti je moderný inteligentný pohon všetkých štyroch kolies cez pripájanie zadnej nápravy. Nová generácia systému 4MATIC vlastného vývoja Mercedesu je integrovanou súčasťou sedemstupňovej prevodovky pre úsporu miesta a hmotnosti. Pri vyrovnanej jazde je väčšina krútiaceho momentu posielaná na prednú nápravu. Pri zhoršených podmienkach, či v zákrutách a ostrej akcelerácii môže byť až 100 % krútiaceho momentu v priebehu milisekúnd poslaných na zadnú nápravu. Vďaka tomu sa B-čko správa neutrálne a v závislosti od podmienok a jazdného štýlu sa v extrémnych situáciach môže správať buď mierne nedotáčavo, alebo pretáčavo.

S autom je radosť jazdiť a tú radosť nekazí ani naftový motor. Ten je prvotriedne odhlučnený a zvukový prejav je vyladený skutočne na úrovni. V kabíne nepočujete ani sykot turba, ani typický vznetový prejav.

Pri pokojnom tempe je pohodlie priemerné, diery v cestách sú filtrované dobre, no lepšie si B poradí s hlukom okolitého prostredia. Ani vyššia konštrukcia nenúti súčasti auta vytvárať pazvuky a to ani pri bočnom vetre. Karoséria si hladko reže cestu vzduchom a hluk motora i vetra začína byť nepríjemný až vysoko nad povolené limity u nás.

S pohodlím pri jazde úzko súvisí aj dvojspojková automatická sedemstupňová prevodovka ovládaná typicky starosvetsky páčkou vpravo pod volantom. Prevodovka radí hladko a úsporne, no jej reakcie v štandardnom režime eco nie sú dvakrát rýchle, čo v dynamickej mestskej premávke môže byť problém. Pomalšie reakcie rieši prechod do športového režimu, keď prevodovka reaguje rýchlo na stlačenie akcelerátora a nebojí sa motor vytočiť. Ak chce vodič radiť sám, zostáva mu ešte manuálny režim. Chcelo by to však aspoň jeden ďalší režim, ktorý by sa posadil medzi eco a sport, nazvime ho normal. Bol by to režim s rýchlejšími reakciami prevodovky, no držiaci motor v nižších otáčkach, preraďujúci skôr. Ešteže je režim sport relatívne inteligentný a nedrží otáčky zbytočne hore ak jazdíte plynulo.

Motor a spotreba

V prvej generácii B-čka ste Podkapotou mohli nájsť aj menší naftový štvorvalec s objemom 1,991 litra. Ten slúžil ako základ aj vrchol pomerne skromnej naftovej ponuky. V druhej generácii už tento motor nenájdete. Vystriedali ho rovno dva v rôznom naladení. Základ tvorí štvorvalcový agregát s objemom 1,461 litra pochádzajúci z vývoja Renaultu. Ten má buď 66 alebo 80 kW výkonu a 240 či 260 Nm krútiaceho momentu. Druhý motor pochádza od Mercedesu, má objem 2,143 litra a je rozšírený naprieč takmer celým modelovým spektrom značky. V B-čku je naladený buď na 100 alebo 130 kW a 300 alebo 350 Nm. Všetky motory možno spriahnuť s dvojspojkovou prevodovkou, väčší navyše aj s pohonom všetkých štyroch kolies 4MATIC, kde je automat už v základe.

Nami testovaná verzia označená 200 4MATIC má maximálny výkon 100 kW (136 k) k dispozícii pri 3 400 až 4 400 ot/min a maximálny krútiaci moment 300 Nm dosahuje pri 1 400 až 3000 ot/min. Už tieto parametre naznačujú, že ide o veľmi pružný agregát schopný poskytnúť energické zrýchľovanie pod 1500 ot/min a do cca 4500 ot/min (max otáčky 4900). Využiteľné otáčky sú ale ešte väčšie. Motor nebolí jazda ani pod 1400 a bežne automat radí na otáčky od 1100 ot/min.

Autu motor poskytuje pekný záťah už od začiatku otáčkového spektra, nemá nepríjemný zvuk a v spolupráci s ním sa viete aj zabaviť.

Výhodou je, že takúto zábavu odpustí omnoho ľahšie ako benzínový kolegovia. Jazdenie v režime eco totiž priam vsugeruje potrebu ekonomickej jazdy. Môže za to aj systém zobrazovania eko jazdy, ktorý vám vie naznačiť nepríjemnú pravdu ak jazdíte ako vôl, no zároveň vás príjemne poteší, ak jazdíte s rozumom. Páči sa mi, že na eko jazdu nemusíte podať ani nadľudský výkon, stačí mierne nadpriemerne predvídať, pomalšie akcelerovať, zbytočne za každých okolností neatakovať rýchlostné limity a brzdiť motorom. V takom prípade nie je problém dostať sa aj na úroveň 100 %. Je to celkom motivujúce.

Počas testu som pochopiteľne nejazdil iba ekonomicky, poteší, že aj napriek tomu spotreba dlhodobo nestúpla nad 5,8 litra. Pri troche snahy som aj v meste a najbližšom okolí vedel jazdiť za 5,3. Ak som v meste viac využíval schopnosti motora a jazdil brdza/plyn, veľmi presný palubný počítač ukázal aj 7,6 litra.  Celková spotreba na nádrž bola 5,9 litra. Priemer jemne zdvihla diaľničná púť, kde sa pri tachometrovej 140-tke spotreba pohybovala medzi 6,5 až 7 litrov podľa profilu cesty a sily vetra. Dobrou správou je, že to bolo na zimných pneumatikách.

Motor je pre toto auto ideál a silnejšia verzia nie je nutná. Slabšie verzie sú skôr na ekonomické jazdenie s naftovou dynamikou, ich veľkou nevýhodou je nemožnosť použitia so 4x4.

Interiér

Predchádzajúce kapitoly naznačili, že auto vyzerá relatívne dynamicky, vie jazdiť športovo a pritom stále pohodlne. Nech je však auto akokoľvek pohyblivé na svoj segment, najdôležitejším parametrom preň stále bude priestrannosť a využiteľnosť interiéru.

Usporiadanie a vzhľad palubnej dosky sa nesie v štýle súčasných Mercedesov a tvorí prechod medzi ráznym a jednoduchým dizajnom v A-čku a štýlovým a luxusnejším dizajnom v C-čku.

Tvár palubovke dáva jednak vysunutý displej, ktorý v našej verzii slúžil len na zobrazovanie informácii o naladenom rádiu, zvukových nastavenia ako i nastaveniach vozidla vrátane nastavenia náladového osvetlenia. Pridáva sa aj moderný multifunkčný volant s veľkou trojcípou hviezdou v strede. Moderný imidž pomáhajú dotvoriť aj zvolené materiály na čele s lesklým panelom v strede dosky. Zaujímavé sú aj pochŕomované prieduchy vzduchotechniky. Trošku slabšia je spodná časť palubovky, najmä pomerne veľké množstvo tlačidiel. Ovládanie telefónu v strede palubnej dosky, spolu s telefónnou klávesnicou mi príde už ako prežitok. Najmä preto, lebo zdvihnúť telefón je možné cez volant, navyše ak auto nemá navigáciu telefónna klávesnica má minimálne uplatnenie.

Ďalším negatívom sú strieborné tlačidlá ovládajúce nastavenie automobilu a vyhrievanie sedadiel. Vyzerajú síce dobre, no v ostrom svetle sú ikonky slabo viditeľné. V tme zasa narážate na prebytok tlačidiel a ťažšie nájdete to, ktoré potrebujete. Pritom má Mercedes veľmi dobre nastavený infotainment ovládaný cez ľahko prístupný okrúhly touchpad na stredovom tuneli hneď vedľa lakťovej opierky.

Práve stredový tunel je veľkou devízou auta. Vďaka tomu, že Mercedes uplatňuje radenie pod volantom a elektronická ručná brzda je umiestnená naľavo pri dverách, stredový tunel sa oprostil od vecí, ktoré zaberajú priestor. V strede tak vzniklo dosť miesta pre dva zatvárateľné boxy, kde ľahko zložíte mobil a ďalšie maličkosti. K tomu sú hneď po ruke dve miesta pre nápoje a ešte veľký box pod lakťovou opierkou. To čo sa nezmestí do stredového panela sa vmestí do veľkých držiakov vo dverách vpredu i vzadu. K dispozícii pasažierom vzadu sú tiež pultíky na jedlo, či rôzne maličkosti, taktiež sieťka v spodnej časti predných sedadiel. Pre spolujazdca vpredu je zas dostupný veľký uzamykateľný kastlík, ktorý je navyše rozdelený na dve časti s priľnavým povrchom.

Posed za volantom je štandardne vyšší, no necítite sa tam ako na stračej nôžke, skôr si užívate lepší rozhľad. Sedenie by mohlo byť ešte o niečo lepšie prispôsobiteľné pre väčšie postavy s dlhšími údmi. Lakťová opierka vo dverách nie je dosť dlhá a vodičovi s výškou mierne nad 190 cm len tesne poskytuje žiadanú oporu. Ak sa aj vodič prisunie bližšie, problém sa presunie ku kolenu vpravo a menšiemu priestoru preň. Celkovo však ide o dobré sedenie s dostatočnou oporou na potrebných miestach. V rámci maličkostí potešia poťahy so zaujímavým prešitím. Sedadlá vzadu majú prijateľný sklon, mohli by byť lepšie tvarované.

Dôležitým aspektom je aj veľkosť a prístupnosť kufra. Ten má v základe pekných 488 litrov, je hlboký a vysoký, má dvojité dno a po sklopení zadných operadiel vzadu nastane úplná rovina.

Z asistentov, ktoré mal k dispozícii kolega na Malorke v testovanom aute veľa nezostalo. Zostala signalizácia mŕtveho uhla a signalizácia rizika kolízie. Práve druhá spomínaná potvrdzuje náskok značky v technológii asistentov. Signalizácia rizika kolízie totiž bežne funguje takpovediac neskoro. Výstražný tón zaznie až v momente, keď vodič len zázrakom dokáže predísť nehode, maximálne zmierni jej následky. Aj v B-čku, tak ako vo väčších Mercedesoch však funguje v momente, keď ešte máte šancu so situáciou niečo urobiť. Dobrý a sústredený vodič vie o riziku obvykle skôr než ho ohlási asistent, avšak stačí kúštik nepozornosti, únavy po náročnom dni a asistent dokáže svojou rýchlosťou naozaj pomôcť.

Záver

Mercedes triedy B je po facelifte zas o malý kúsok pôvabnejší, no najmä technologicky vyspelejší. V súčasnosti tak neexistuje konkurent v triede, ktorý by dokázal držať krok s B-čkom v oblasti asistenčných technológii. V praxi navyše nie je obdobné auto, ktoré by dokázalo posádku aktívne chrániť lepšie než B. Pravda, na to, aby tieto slová platili musíte siahnuť hlbšie do vrecka a nakúpiť k základnej výbave skutočne pestrú zbierku doplnkov. Bez nich, pri snahe ušetriť zostáva B-čko štandardným športovo ladeným MPV, ktoré konkuruje najmä výborne naladenými naftovými a benzínovými agregátmi väčšieho objemu, pohonom 4x4 a pocitom prémiovosti za volantom. Je to predsa len iné, keď vlastníte Mercedes, bez ohľadu na to, či ide o športové auto, alebo rodinné MPV-čko, či ako ho Mercedes označuje Sports tourer.

Otázkou na zákazníkov ale je, či je trojcípa hviezda, mierne citeľná prémiovosť a lepší pocit dostatočným ospravedlnením vyššej ceny. Na druhú stranu, pohon 4x4 v MPV nájdete inde veľmi ťažko.