Zobraziť galériu

Opel Insignia 2,0 CDTI 103 kW Cosmo
Zdroj: Ján Hargaš

Vyskúšali sme Insigniu Sports Tourer s naftovým dvojlitrom s priemerným výkonom. Je lepšia než konkurencia?

Opel Insignia je na trhu už nejaký ten rôčik. Pred vyše rokom prešla faceliftom, k dispozícii je v plnom priehrští verzií. Doteraz sme skúšali najmä tie bez väčšej šance zaujať všeobecné publikum. Tentokrát sme zamierili prstíkom na Insigniu vybavenú akurátnym výkonom s dobrou spotrebou a slušnou výbavou. Práve táto konfigurácia Insignie je najbližšia tomu čo od prémiovo ladeného kombi strednej (až vyššej) triedy očakávajú dobre platení otcovia rodín i záujemcovia o slušné firemné auto pre lepšie postavených zamestnancov. Skrátka priemer v rámci segmentu.

Samozrejme, Insignia v teste bola vybavená ako koženými sedadlami, tak i najvyšším systémom infotainmentu. To sú veci, ktoré si vieme poľahky odmyslieť, budeme sa však venovať aj im.

Exteriér

Facelift Insignii veľmi prospel, nové prvky zvýraznili jej mohutný neohrozený zjav, zároveň sa auto nesnažili posunúť úplne inam. Stále je to vlajková loď nemeckej automobilky so všetkým čo k tomu patrí. Insignia je pre mňa krásne auto, ktoré vo svojej triede vzhľadom a pôsobením absolútne vyniká a konkurenti ako Superb, či ďalší sú pri nej tuctoví.

Je to solídne auto oblých tvarov s pripomienkou niečoho historického, s puncom bezpečnosti. Tak ako v rôznych iných Oploch sa i v Insignii kde-tu prejaví vŕzganie plastmi. Má to svoj dôvod. Je to ozaj masívne autisko s vysokou hmotnosťou a naše cesty mu zrovna nevoňajú.

Čím viac Insignií mi prešlo rukami, tým viac sa mi páčia. Pre mňa sú to autá, ktoré vždy upútajú pohľad.

Interiér

Napriek mohutným vonkajším rozmerom vo vnútri nenájdete toľko miesta ako by ste čakali. Dôvodom sú obrovské deformačné zóny, ktoré z priestoru značne ukrajujú. Vidieť to najmä na dverách. Aj vďaka tomu pôsobí spomínaný Superb zvnútra oproti Insignii ako o triedu väčšie auto. Masívnosť konštrukcie dokumentuje aj kufor. Nákladová hrana je taká široká, že ani ten najdlhší z redakcie nedosiahne z kufra na zadné sedadlá bez dotyku kolien s blatníkom.

Človeku je až ľúto koľko nevyužiteľného miesta vozíte zo sebou, no za ten pocit bezpečia a nadradenosti to stojí. Kufor možno v danej triede označiť za priemerný a dostatočne veľký. Papierové litre sú však pre fleet manažérov a otcov rodín dôležitý údaj, a tak má naša masívna kráska jedno mínus. 500 litrov dnes predbiehajú kombíky z nižšej triedy.

Na zadných sedadlách je dostatok priestoru, opäť nemožno hovoriť o najlepších výsledkoch, skôr ide o priemer. Aj keď je sedenie vzadu veľmi pohodlné a Tourer má o dosť viac priestoru nad hlavou ako liftback, traja vypasený kolegovia pána manažéra sa vzadu budú tlačiť a ak náhodou budú cestovať v sakách, vystúpia poriadne požmolený. Na druhú stranu dobre platený otec rodiny nemusí hádzať flintu do žita. Vzadu aj tak povezie deti a maximálne svokru - tá sa tlačiť môže. Z jeho hľadiska je tak táto kategória v poriadku.

Vpredu je to iná káva. Sedadlá sú široko nastaviteľné, posed je pohodlný, možno ho prispôsobiť akejkoľvek postave. Pocit robustnosti by sa už dal krájať a auto je pripravené udržať chrbticu vo výbornom stave až do konca cesty. Sedadlo vodiča má odo mňa obrovské plus za možnosť nastavovať sklon sedáku. Klasické vyťahovacie sedáky ako podpora pre stehná sú pre ľudí do 175 cm, alebo pre tých, ktorí sedia dva metre od pedálov. Je fajn, že sa technológia zmeny sklonu dostáva aj do nižších vrstiev.

Čo je však dôležitejšie, pracovisko vodiča v Insignii je ergonomické a vďaka modernejšej verzii infotainmentu s joypadom pod šaltpákou je aj práca s ním ľahká a neruší vodiča pri jazde. I keď treba uznať, že by mohla byť lepšia – tá práca.

Insignia vidí tam, kde vodič nemôže

Ľahko ovládateľná a presná navigácia je dôležitá. Či už v aute súkromnom alebo firemnom. Nikto predsa nechce zablúdiť cestou na obchodné rokovanie a detto cestou na dovolenku.

V takom prípade si môže každý záujemca o auto vydýchnuť. Auto nielenže obsahuje dobre informovanú navigáciu, vďaka spomínanému ovládaniu dotykom, alebo kruhovým ovládačom na stredovom tuneli, je možné pracovať s ňou rýchlo. Horšie je to s ovládaním pri nižšej verzii navigácie s klasickým „pregombíčkovaným“ ovládaním. I tamtá navigácia je dobre informovaná a rýchla, takže sa zlého odbočenia netreba obávať. Na nastavenie adresy si však treba vymedziť viac času.

To v čom Insignia vyniká je stráženie mŕtvych uhlov, a to nielen pri jazde v pruhoch, ale aj pri odchode z parkoviska. Insignia vidí tam, kde vodič vychádzajúci z rady áut stojacich kolmo k vozovke nemôže. Má totiž oči (či skôr senzory) aj na bokoch kufra, takže vycúvanie z parkovného miesta je s ňou bezpečnejšie než s konkurentmi. Veľký dotykový displej vám výstražným trojuholníkom a zvukovým signálom dá jasne najavo, že tam, kde nevidíte sa niečo hýbe. Manažéra, ale aj otca rodiny to môže zachrániť pred parkoviskovými ťukancami, ale tiež pred vážnou nehodou. Nehovoriac o mŕtvom uhle pri predbiehaní. Hviezdičky v spätných zrkadlách sú vítaným spoločníkom tak ako dobre nastavené spätné zrkadlá.

Naopak Insignia stráca body za parkovacie senzory. Je to neduh všetkých „starších“ modelov Opel (zlepšenie prináša napr. nová Corsa). Senzory reagujú v zásade neskoro, následne prehnane a často zbytočne. Po pár dňoch uťahovania si z nich mi už liezli na nervy.

O to viac, že keď som ich pri vyparkovaní vypol, pri následnom zaradení spiatočky už pípali znova. Radšej by som ich teda oželel. Ich reakcie na parkovisku vyzerajú asi takto – nič – nič – nič – bum, ste v stĺpe – pííp (to ak by ste nepočuli, že ste v stĺpe). Ak ich chcete využívať, na parkovanie musíte ísť veľmi pomaly. Vtedy vám pomôžu. Ak máte aspoň podpriemerný odhad vzdialenosti, časom vám budú liezť na nervy tak ako mne.

Motor, prevodovka, spotreba

Toto je mimoriadne dôležitá kategória pre oboch – manažéra aj dobre plateného otca rodiny (ktorí sú často jeden a ten istý). Manažér sa viac pozerá na výkon (najlepšie terénne auto je predsa firemné...), otec rodiny zas očakáva dobrý pomer medzi spotrebou a schopnosťami auta.

Obaja budú spokojní. Papierová spotreba tohto agregátu je výborná, a síce sa od skutočnosti odlišuje, jazdiť s 1,7 tonovým autom za priemerne 5,6 litra je super.

Dvojliter v štvrtej výkonnostnej verzii je pre veľkú Insigniu naftové minimum. Svojich 103 kW (140 k) a 350 Nm má rozdelených akurátne. Ťah motora je využiteľný v pomerne širokom spektre otáčok (na naftu) a najlepší záber je od 1500 do 4500 ot/min. Potom a predtým je to skôr o hluku. Výkonnostná krivka vrcholí pri 4000 ot/min, maximálny krútiaci moment je k dispozícii od 1750 ot/min do 2500, no už okolo 1300 ot/min disponuje motor krútiacim momentom viac než 220 Nm. Rapídny nárast výkonu po stlačení akcelerátora s týmito otáčkami však čakať nemožno. Až po dosiahnutí cca 1500 ot/min motor slušne zaberá. Na naftový štvorvalec má relatívne príjemný plný zvuk.

K takmer lineárnemu nárastu výkonu od spomenutých otáčok takmer bez turbo efektu pomáha aj šesťstupňová prevodovka naladená veľmi nemecky s dlhými prevodmi. Jazda po meste 55 km/h (tachometrovo) znamená trojku, zrýchlenie na 65 km/h znamená štvorku, okolo osemdesiatky treba radiť päťku a až pri stovke zaradíte šestku. Znamená to, že pri tachometrovej 135 km/h (reálne skoro 130 km/h) motor točí 2000 otáčok a cíti sa veľmi dobre. Okolo 150 km/h sa dostáva k úrovni 2500 ot/min. Skrátka, ako stvorený pre diaľnicu, obzvlášť tú nemeckú. Spotrebu vďaka prevodovke ľahko držíte v norme a až pri tej 130-tke sa dostanete nad úroveň 6,5 litra. Motor a prevodovka dobre spolupracujú a váhu auta dobre potláčajú.

Pocit z výkonu a nastavenie vozidla ovplyvníte voľbou režimov, aj keď len mierne. Pri režime TOUR sa auto zdá byť mäkšie a reakcia na stlačenie akcelerátora pozvoľnejšia. V režime ECO je auto pocitovo rovnaké ako v režime NORMAL, akurát sa zapína systém štart-stop. V režime SPORT je reakcia na plyn rýchlejšia, riadenie sa zdá byť tuhšie. Režim TOUR považujem za zbytočný.

Tlmenie nerovností je pohodlné, troška mu uberajú veľké kolesá, ale bez nich by Insignia nebola taká pekná a 18-tky sú bezproblémové. Po skúsenosti z predchádzajúcich testov by som rozhodne neobúval viac než 19-tky. Inak budete mať z našich ciest otrasný zážitok. Netreba ani zabúdať na vysoké ceny nových gúm v takomto veľkom rozmere.

Inak, naše cesty Insignii lezú na nervy a priam cítite ako si s úľavou vydýchne, keď vyrazíte na diaľnicu. Tam sa cíti najlepšie.

Takže flotila, alebo rodinné auto?

Zhrňme si to. Ako firemné auto má od budúceho vodiča plusy za reprezentatívny vzhľad, predné sedadlá, pracovisko vodiča, infotainment. Mínusky za papierovo menší kufor, menej miesta na zadných sedadlách a menší výkon (BiTurbo by bodlo).

Od dobre plateného otca rodiny, ktorý bude náklady na auto znášať sám, dostala plusky za spotrebu (vzhľadom na hmotnosť auta), zadné sedadlá, predné sedadlá, pracovisko vodiča, infotainment, asistentov, pocit bezpečnosti, dostatok sily a skutočnosť, že ju nemá každý druhý (až každý štvrtý). Mínusové body dostala za ťažšie dostupný kufor a menej spolupracujúce parkovacie senzory.

O kúpe tak ako obvykle rozhoduje cena. Základná Insignia Sports Tourer s benzínovým motorom 1,8 litra s výkonom 140 koní (atmosféra) stojí 21 890,-. Aj keď je to dobre známy a rokmi preverený motor, nemožno hovoriť o silnom agregáte. Pre 1,6 tony vážiace auto sú jeho parametre málo. Zaujímavé benzínové riešenie je skôr 1,6 SIDI s výkonom 160 koní a 280 Nm krútiaceho momentu. Obstojí aj 1,4 Turbo, ale k dokonalosti to má ďaleko. Skvelou voľbou je dvojlitrové turbo s výkonom 250 koní a s pohonom 4x4. Tu už ale ťažko hovoriť o ekonomickosti, tým viac pri fantastickom šesťvalci pre verziu OPC. Na ekonomickú strunu pri tomto vozidle hrajú skôr naftové motorizácie. Základ tvorí dvojliter CDTi naladený na 81 kW (110 k). Auto s ním nemusí byť zlé, treba však mať na pamäti hmotnosť, ktorá pri nafte prekračuje hranicu 1,7 tony. Testovaná motorizácia je akurát, BiTurbo je výborné, ale ponuke chýba šesťvalcový naftový kráľ, ktorý by masívnemu obrovi akým Insignia je poriadne prevetral krídelká.

Nech už si Insigniu vyberie ktokoľvek pre lepšie plateného „priemerného“ Slováka je dostupná skôr cez firemnú kasu bez dane. Cenovka sa totiž rýchlo vyšplhá do výšin (tak ako pri konkurentoch v triede) a na dobre úrovni zostane iba ak budete riadne sekať doplnkovú výbavu. Poteší však, že v porovnaní s rovnako vybaveným Superbom je Insignia lacnejšia a vyzerá subjektívne lepšie.