Zobraziť galériu

SEAT Leon X-PERIENCE
Zdroj: Ján Hargaš

Vyskúšali sme SEAT Leon X-PERIENCE v dvoch motorizáciách. Dnes prinášame prvé dojmy z crossoveru s najsilnejšou naftou.

SEAT Leon ST sa nenadarmo nazýva najkrajším kombi v triede. Šarmom a emóciami predbieha aj tých vo vyšších triedach. Verzia X-PERIENCE je najnovším prírastkom do rodiny Leon a pomyselným nástupcom Altey Freetrack. Od nej má však pekelne ďaleko.

Až zo vzdialeného Španielska dofičala flotila Leonov X-PERIENCE do lyžiarskeho strediska Obertauern. Cieľ bol jasný: sneh. A vyšiel. Nakoniec.

Môj príbeh s Leonom X-PERIENCE začína na letisku v Salzburgu. Na moje šťastie sme však s kolegami novinármi na miesto nedorazili letecky. Doviezli nás dve Alhambry. Príjemné zvezenie.

Na letisku som s kolegom dostal kľúče od najsinejšej naftovej motorizácie 2,0 TDI s maximálnym výkonom 135 kW (184 k) a s maximálnym krútiacim momentom 380 Nm. V kútiku duše som dúfal, že budem mať možnosť okoštovať „jednašestku,“ ktorá tvorí základ pre X-PERIENCE s výkonom 81 kW (110 k). Ako inak, na letisku nás všetkých čakali iba výkonnejšie dvojlitrové naftové motorizácie so slušnou výbavou. Nuž, čo už. Snáď niekedy nabudúce. Ak vás viac zaujíma benzínový X-PERIENCE zamierte sem.

Po krátkom úseku na diaľnici sme vyrazili na typickú rakúsku horskú cestu – široká, kvalitná a voľná. Maximálna povolená rýchlosť nebola až tak dôležitá, i keď som po ceste stretol tri policajné radary. V Rakúsku sú policajti iní než na Slovensku, a tak vyskúšať zrýchlenie na voľnej ceste nie je hrdelným zločinom.

Už prvý dojem z tohto vozidla bol výborný. Našťastie nebol oblečený v koži, no hŕbu nových asistentov, žiaľ nevypínateľné ESP, navigáciu s 5,8 palcovým displejom, LED svietenie a iné prvky. Jazda na diaľnici bola v priam manažérskom štýle. Motor je výborne odhlučnený, v medziach zákona nepočuť aerodynamický hluk. Šesťstupňové DSG-čko má štandardne pádielka radenia pod volantom, a tak je v manuálnom režime s autom veľká zábava. Leon sa na ceste v horách rozbehol, krásne rezal zákruty, predbiehal priam rutinérsky s obrovskou rezervou. V stúpaní jeho prejav nebol taký suverénny ako na rovine a nepomohlo tomu ani podradenie o dva stupne. V otáčkach nad 4500 akurát tak viac hučí a ťahá zhruba rovnako ako pod úrovňou 2000 ot/min. Po preradení o stupeň vyššie sa však motor dostal do záberu a mierne si napravil renomé. I tak sa nám zdalo, že papierové koníky musíme po ceste hľadať. Ale nečudo, benzínové kone sú lepšie živené ako tie naftové.

Aj keď koncern tvrdí, že záber lamelovej medzinápravovej spojky Haldex 5 necítiť, nie je to úplne tak. Pri maximálnej záťaži cítiť, zaberá však presne vtedy, keď to treba. Auto je s ňou výborne čitateľné. Drží stopu až do extrému, a keď sa vám ho podarí utrhnúť, chová sa mierne pretáčavo, skrátka veľmi dobre.

Pozíciu za volantom nájdete poľahky tak ako v klasickom Leone. Volant samotný skvele sadne do ruky. Palubný počítač a nastavovanie asistenčných systémov môžete robiť bez potreby špárať sa v dotykovom displeji. Všetko podstatné vám zobrazí farebný displej v „kaplnke“ prístrojov.

Zaujal ma Lane Assistant. Jazda po diaľnici s ním je o stupeň vyššie než bola napríklad v pôvodných Octáviách tretej generácie vybavených týmto systémom. Pravdepodobne ide len o novší softvér (prípadne lepšie nastavenie), no reakcie a zásahy systému do riadenia boli rýchlejšie a vhodnejšie. Je už len malý krôčik k tomu, aby auto po diaľnici jazdilo samé. Systém nereaguje až na dosiahnutie stredovej či krajovej čiary, ale skôr. Navyše je zásah jemnejší, takže sa pri zapnutom systéme auto nebude správať ako opité. Jemnými korekciami na volante systém udržiava auto v strede medzi pruhmi a pokiaľ vodič aspoň drží volant a z času na čas sa prejaví, auto v podstate ide samé. Ak však pustíte volant a necháte všetko na systéme, ten hlasným zapípaním prejaví nespokojnosť. Pochopiteľne asistent nenahrádza vodiča, ale pri jemnom držaní volantu sa vám volant hýbe pod rukami sám a môžete sa intenzívnejšie venovať napríklad diskusii so spolujazdcami. V kombinácii s adaptívnym tempomatom je tak jazda po diaľnici významne bezpečnejšia ako predtým. Mimo diaľnice však oba tieto systémy nemajú zmysel a je dobré ich vypnúť. Inak vám zásahy do riadenia začnú liezť na nervy. Navyše na našich horšie označených cestách systém rýchlo stratí pojem o tom, kde sú čiary vymedzujúce pruh a v snahe vyskúšať, či to zvládne sa ľahko pošlete do jarku.

Veľkou výhodou auta sú LED svetlomety, ktorých svetlo je studené a intenzívnejšie ako pri bežných svetlách. Vďaka tomu dokáže vodič rýchlejšie reagovať a vidí lepšie i v zhoršených svetelných podmienkach. Ich účinok je v podstate totožný s najlepšími xenónovými svetlometmi. Plusom je, že sú svetlá podstatne lacnejšie na údržbu. S LED-kami v BMW sa však nedajú porovnať. Tie robia z tmy deň (na smolu chodcov a iných...)

Priestrannosť interiéru ani netreba približovať, samozrejme Scout od Škodovky má viac litrov v kufri a aj na zadných sedadlách má viac miesta. O tom nepochybujte. Lenže i pre päťčlennú posádku Leon bez problémov stačí a tlačiť sa nebudú o nič viac, jedine, že by boli basketbalisti. Čo je však dôležitejšie, medzi rovnako vybaveným Leonom a Scoutom je minimálny rozdiel 500 eur. V inej konfigurácii to môže byť až 1500 (ak si vyberáte rozumnejšie). SEAT má navyše LED svetlá. Na druhú stranu, Scout má lepšie chránené súčasti podvozku. I keď má SEAT zakrytované všetko potrebné (to tak, že najnižšie súčasti podvozku sú kovové kryty a ostatné časti sú zakryté plastmi), nemá plechový dekel ako Scout. To považujem za negatívum, i keď je vidieť, že SEAT urobil maximum, aby auto ochránil pri zachovaní lepšej ceny. Počas dvoch dní s autom som si uvedomil, že kryt je skôr psychologickým efektom, i keď nemôžem poprieť, že ak by bol aspoň v doplnkovej výbave (hoci i drahý) kúpil by som ho. Leon si však bez problémov vystačí i bez neho. Nikto predsa od kombíka neočakáva vystúpenie v ozajstnom teréne. Podvozok je dosť vysoko a nájazdové uhly sú tiež dostatočné na to, aby každý so zdravým rozumom auto nenechal nikde visieť – ako to však pod autom vyzerá, si môžete pozrieť v galérii (nenechajte sa zmiasť rozdielnymi farbami áut, ide o tú istú motorizáciu v dvoch autách s inými farbami).  

SEAT Leon X-PERIENCE je s výkonným naftovým agregátom 2,0 TDI a so šesťstupňovým DSG-čkom univerzálna štvorkolka s nízkou spotrebou, vysokou bezpečnosťou a schopnosťou poskytnúť ako ostrú akceleráciu a stabilitu v zákrutách, tak i výborné správanie sa v zhoršených jazdných podmienkach. Jazda po zľadovatelej ceste do lyžiarskeho strediska bola úplne bez problémov. Pre skúseného vodiča dokonca i pri zachovaní značnej dynamiky. Auto bez potreby reťazí zvláda stúpanie mimo cesty v snehu a báť sa netreba ani hrboľov a dier na poľných cestách.

S Leonom X-PERIENCE bola radosť jazdiť. Je to krásne auto, ktoré stojí za úvahu a možno ho považovať za čerešničku na vydarenej Leon torte. Ak by som to mal vyjadriť v percentách, dám rovných 90. Percentá strhávam za nemožnosť úplne vypnúť ESP (šantenie v snehu je tak zložitejšie, i keď v režime Sport stále možné) a za menej „istejšiu“ ochranu podvozku.

X-PERIENCE boduje najmä výbornými jazdnými vlastnosťami v akýchkoľvek podmienkach, výbornou prevodovkou, vysokým komfortom na palube, dostačujúcou navigáciou, ktorá údaje zobrazuje aj v stredovej kaplnke, čím výrazne znižuje deficit menšieho displeja. Boduje tiež dizajnom, ktorý chytí za srdce, LED svetlometmi, modernými bezpečnostnými asistentmi z Golfa a cenovou politikou.

Má však jedno mínus, ktoré je v mojich očiach (subjektívne) veľké. Papá naftu. Existuje však model, ktorý naftu nechce ani vidieť. Hovorí si X-PERIENCE 1,8 TSI. O ňom už o dva dni.