2014-11-19 08:00:00
Toyota Aygo 1,0 VVT-i
Toyota Aygo 1,0 VVT-i
Zdroj: Jozef Vydra

TEST: Toyota Aygo 1,0 VVT-i – agilná blška (nielen) do mesta

Malý „Japonec“ má v rodnom liste napísané: Kolín, Česká republika.

S dvojicou „francúzskych“ súrodencov schádza zo spoločnej výrobnej linky druhá generácia. Na rozdiel od prvého pokusu je novinka vydarenejšia. Hlavne dizajnovo, kde krivky karosérie pridali autu na príťažlivosti. Na môj vkus možno až trocha veľmi odvážne, ale to je vec názoru. A povedzme si to otvorene: niekde sa tá filozofia, či dizajnový motív J-Playfull, ktorý má odkazovať na kultúru súčasnej japonskej mládeže prejaviť musí, no nie?

Svetovú premiéru stihla celá trojica a teda aj najmenšia Toyota na jar v Ženeve a na jeseň sme si ju už trocha „preklepli“.  V bielom laku s výrazným čiernym „x“ cez prednú masku pôsobí však trocha decentnejšie, ako hravá oranžová farba z balíka x-cite. Pri „digitálnom“ hodnotení vzhľadu, teda systémom páči – nepáči, sa prikláňam k prvej hodnote, hoci viem, že vzhľad je vecou subjektívneho vkusu.

Aj keď nové Aygo pôsobí miestami až extravagantne, určite v najnižšej kategórii zaujme a môže sa postaviť aj po boku väčších a násobne drahších áut. To spomínané výrazné a vo vysokom lesku klavírneho laku čierne X na krátkej kapote spája znak automobilky, hlavné svetlomety projektorového typu a bočné spätné zrkadlá. V rohoch nárazníka sú LED svetlá denného svietenia, lícujú so spodnou časťou tmavého x. Vedľa nich sú malilinké predné hmlovky.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Malý veľký drobec

Toyota Aygo je zvláštny úkaz na kolesách. Niekto by povedal, že motokára, veď má kolesá takmer v rohoch: predný previs má (necelých) 7 centimetrov, zadný ani nie 4 a pol.  Tým je predurčené na parkovanie v meste. Kde sa končí zadné okno, končí sa aj Aygo. Načo sú parkovacie snímače? Nuž nanič, lebo nechýba (dosť návyková) parkovacia kamera nad tabuľkou s evidenčným číslom auta, ktorá je teda dosť širokouhlá... Výhľad dozadu? Pri pohľade cez vnútorné spätné zrkadlo si želáte jeho väčší rozmer, teda zväčšiť plochu. Ale cez to miniokno vzadu by ste aj tak viac nevideli. Zvonka je však rozmer zadného okna v poriadku, ako aj jeho stieranie. Zvláštne je drobné okno zadných dverí, kde si smerom dozadu z neho „odhryzlo“ riešenie dynamickej línie dverí. Dá sa iba vyklopiť, kľučku na sťahovanie nehľadajte.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Kufríček na pár vecičiek

Veko batožinového priestoru zo skla lemujú na výšku usporiadané úzke a vysoké svetlá. Tretie brzdové je umiestnené v karosérii nad vekom kufra, ktorý veľmi nepoteší pri väčších nákupoch. Napriek zväčšeniu o 29 je výsledok 168 litrov na úrovni veľmi malej nákupnej tašky. Pritom má vysokú nakladaciu hranu, šírku rovný meter a dĺžku 45 centimetrov. Na jeden kufor, alebo väčšiu tašku – ale tri balenia dvojlitrových fliaš vody. Pod dnom batožinového priestoru je síce miesto minimálne na dojazdové koleso, tak čo tam potom robí lepiaca sada? Je to ako v Polívkovom filme „Dědictví...“:  No, tak doktore, přikoupíme...  pak. Alebo  mi niečo ušlo?

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Neviem, ale je mi jasné, že po sklopení zadných sedadiel vznikne vysoký schod. Ešte že na to stačí potiahnuť pútko rovno z kufra. Skôr ako som tak urobil, posadil som sa sám za seba na zadné sedadlo. Moja nekonfekčné rozmery (191cm a 89 kg) už nedokázala kabína prijať bez toho, aby som kolenami netlačil na operadlo predného sedadla a hlavou sa nešúchal o výplň strechy. Takže dozadu len menších, pre mňa to nie je! Presúvam sa teda na predné sedadlo. Pre niekoho nekomfortné, mne kolmejšia poloha vyhovuje.

Netradičný, neergonomický, nedokončený

Reč je o interiéri, hlavne prístrojovej doske a priľahlom okolí. Palubnej doske dominuje veľký sedempalcový displej palubného počítača, pod ním sú netradične rozložené prvky ovládania klimatizácie. Pod trojramenným volantom s hrubým vencom je výrazný analógový ukazovateľ rýchlosti s hrubou a nepresnou ručičkou. Po jeho bokoch sú digitálne ukazovatele otáčok a stavu paliva. Odčítavať otáčky podľa počtu rozsvietených dielikov nezodpovedá potrebám praxe a je to iba nepraktický dizajnérsky výmysel. No ešte že tam vôbec otáčkomer je. Teplomer totiž chýba a auto sa ozve až keď, keď sa napríklad prehreje... Dnes sa jednoducho robia autá pre ľudí, čo „nepotrebujú“ pomaly žiadne „budíky“, hlavne že to ako tak vyzerá, ide to a málo „žerie.“ Čudná doba...

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Digitálne sa zobrazuje aj aktuálny stav paliva v nádrži. Nádrž má 35 litrov, dielikov je šesť (prečo nie aspoň osem?), tak si zrátajte z hlavy, koľko vám ešte zostalo. Dva dieliky môžu znamenať aj 33 % aj 17 % stavu paliva v nádrži. Trocha veľký rozdiel, nie? Ak si netrúfate rátať, nájdete dojazd na palubnom počítači. Lenže prepnúť zobrazenie znamená „preštrikovať“ ruku cez volant, lebo sa ovláda tyčinkou priamo v centrálnom ukazovateli  rýchlosti. Počas jazdy je to pekná hlúposť – a nebezpečná. Stačilo by pritom jedno tlačidlo kdekoľvek inde v dosahu prstov, či ruky ovládateľné aj po pamäti (hmatom). Z hľadiska ergonómie teda palubná doska prepadla. Snaží sa to (a celkom úspešne) zlepšiť dotykový displej multimediálneho systému. Hlavne graficky. Bluetooth môže fungovať aj ako handsfree. Zvuk autorádia (ak sa dá vôbec ešte tento multimediálny systém takto označiť) ma však príjemne prekvapil. Horšie to bolo s prispôsobením, či pripojením. Navigácia chýba a možnosť zdôrazňovaného nadštandardného prepojenia so smartfónom (iOS, Android) som nevedel (alebo sa mi nepodarilo) nájsť. S Androidom si akosi netyká, problémy má aj a iPhon. Prečo, to neviem, nebolo času pátrať po tom. Možno bola chyba na mojej strane. Hudbu zo smartfónu auto prehrávalo dobre, zvyšok sa nechcel nechať skrotiť...

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Natvrdo a odhalene

Palubná doska je z tvrdých plastov, časť z nich má aj (zbytočne) lesklú povrchovú úpravu. Odhalené plechy na dverách – to som už nevidel dávno... Celkom moderné retro. Ale ladí to so zvyškom interiéru - aj exteriéru. A-stĺpik vďaka svojmu výraznému sklonu trocha prekáža vo výhľade do križovatky. Celkovo je výhľad z auta smerom von dobrý a pri cúvaní pomôže už spomenutá a v tejto triede luxusná cúvacia kamera.

Litrový trojvalec na menej ako tonu

Aygo si kúpite výlučne s jediným motorom, benzínovým trojvalcom 1,0 VVT-i s výkonom 51 kW. Dá sa kombinovať buď s manuálnou päťstupňovou prevodovkou (náš prípad), alebo s alebo automatickou x-shift. Pôvodne motor pochádza z prvej generácie Ayga, prešiel však viacerými niekoľkými technickými zmenami. Má o 1 kW viac výkonu, zvýšený kompresný pomer a nové zapaľovanie a nasávanie. Maximum krútiaceho momentu 95 Nm je položené pomerne vysoko nad 4000 ot/min., ale až 85 Nm je dostupných už zhruba 2 000 ot./min. Pod kapotou teda nie je žiadny šprintér, hoci dosiahne až 160 km/h. V celkovej dynamike je skôr podpriemerný, stovku „zabehne“ za 14,2 sekundy. No pri jazde v meste, kam je toto auto primárne určené, ho stačí troch popohnať bičíkom (plynovým pedálom) a keď sa dostane do otáčok, je z neho celkom čiperný spoločník.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

V čom sa ale zavďačí, to je okrem výbornej manévrovateľnosti a malým nárokom na priestor pri parkovaní aj jeho nechuť na veľké porcie paliva. Dokonca aj počas jazdy po diaľnici si vypýta kombinácia trojvalca a necelých 1000 kíl pri 130 km/h približne 5,7 litra na odjazdenú stovku. Motor má pritom 3750 otáčok a hluk v kabíne už začína obmedzovať spoločenskú konverzáciu posádky. Spolu s výfukom však akusticky dobre napodobňuje športovo vyladené autá. Podporuje to aj intenzívnejšie vnímanie rýchlosti v malom aute. Takže ak ho poriadne „prevetráte“, budete mať výborný pocit zo športovej jazdy a pritom sa nemusíte báť pokút za prekročenie rýchlosti.

Aký apetít

V uliciach mesta sa dá jazdiť za 5,2 aj 6,0 litra na 100 km. Medziobecné potulky nás prekvapili aj spotrebou atakujúcou 4 litrovú spotrebu – ale zospodku! Bežne to bolo tesne pod 4,5 litra. Diaľnicu som už spomínal, na tej našej úžasnej trojprúdovej s limitom 110 km/h si Aygo „pošmakovalo“ na zhruba piatich litríkoch, pričom vďaka poklesu otáčok na 3000 bola už aj konverzácia (takmer) nerušená. Ak chcete vedieť viac, ako jazdíte, v menu infotainmentu je aj štatistika spotreby v minulom čase.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Jazdí to, zatáča to, brzdí to – je to Aygo

Pochvalu si zaslúži podvozok auta. Hoci malé autá majú horšie utlmený hluk od kolies pri jazde cez nerovnosti, tu sa Aygo ukázalo byť premiantom triedy. Veľmi ticho a nevýrazne sa prejavuje aj na slovenských nerovných povrchoch. Motor do 2 000 ot./min. je celkom slušne odhlučnený, no viac toho pravého orechového sa odohráva nad hranicou 3 000 ot./min. Tam o tichu nemôže byť reči. Dynamike treba pomôcť vytáčaním motora vyššie, spojka zaberá tiež trocha vysoko, na čo si treba zvyknúť hlavne pri rozbiehaní. Prekvapujúco je radenie rýchlostí mierne nepresné, ale nič, čo by vás rozladilo.

Muchy, mušky, či nepodstatné drobnosti

Napriek viacerým „ale“ si malé Aygo získalo moje sympatie. Srdce nie, to patrí inej, ale inak sme si veľmi dobre rozumeli. Ak máte radi časté radenie rýchlostí (niekedy aj o dva stupne naraz) užijete si jazdu do sýtosti. Veď je to malý kompakt, ktorý sa môže popýšiť dobrou ovládateľnosťou a celkovou agilitou. Do mesta ako stvorené.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Dobre že to bolo auto päťdverové. Malý kufor by mi neprekážal, zašpinenie rúk pri otváraní a zatváraní však neteší. Zadné dvere sú síce trocha menej široké, ako predné, ale výborne poslúžia na nakladanie vecí do interiéru, keď je kufor plný.

Mohlo by sa zdať, že som nešetril kritikou na toto malé auto a že vzhľadom na svoju veľkosť je tých spomínaných „ale“ dosť veľa. Vo väčších autách ich však natoľko necítiť v takej koncentrovanej podobe. Tu je všetko bezprostredné, blízko vás a preto máet pocit, že vás to oveľa viac ovplyvňuje. No ak zoberieme hlavnú prednosť auta – jazdné vlastnosti, nemá sa až tak veľmi za čo hanbiť (okrem zobrazovania údajov a prepínania palubného počítača). Keď pridáme k tomu veľmi dobrú spotrebu a cenu – výsledkom je auto naozaj vhodné na kandidáta do mesta na prepravu dvoch, výnimočne štyroch osôb. V prípade, že jeho výhody sú vysoko na vašom rebríčku hodnôt, určite neurobíte zle pri jeho výbere. Koniec diskusií, rozhodnutie je na vás.

Technické údaje

Model: Toyota Aygo 1,0 VVT-i x-play
Počet valcov: 3
Zdvihový objem motora (cm3): 998
Prevodovka: 5 -stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.): 51/6000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 95/4300
Maximálna rýchlosť (km/h): 160
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 14,2
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 6,1/4,2/4,9
Dĺžka/šírka/výška (mm): 3455/1615/1460
Rázvor náprav (mm): 2340
Objem batožinového priestoru (l): 168
Objem palivovej nádrže (l): 35
Pohotovostná hmotnosť (kg): 940
Užitočná hmotnosť (kg): 350
Rozmer pneumatík: 165/60 R15
   
Základná cenníková cena modelu: od 8 390
   
Základná cena verzie: 9 190 €
Cena testovaného vozidla: 9 700 €
Jozef Vydra

Komentáre k článku