Zobraziť galériu

Kia Sportage 2,0 CRDi 4x4 Platinum
Zdroj: Ján Hargaš

Kia Sportage navonok pôsobí omnoho väčšia než v skutočnosti je. Facelift ju utíšil a upokojil. Stručne: veľmi pomohol.

Aký je to facelift bez faceliftu? Ale veď má facelift, vymenili predsa mriežku chladiča! Pravdou je, že vynovená verzia Kie Sportage sa od tej predchádzajúcej navonok líši najviac novým grilom. Ale to zďaleka nie je jediná zmena. To podstatné sa zmenilo Podkapotou, či v tomto prípade skôr Podkarosériou.

Zmien je naozaj veľa a už na začiatok treba povedať, že zmeny sú to k lepšiemu. Ale poďme pekne po poriadku.

Prvá generácia Kie Sportage prišla pred viac ako dvadsiatimi rokmi a vyrábala sa necelých 11 rokov. Bol to úspešný model, ktorý viacero dôležitých prvkov zdieľal s Mazdou (konkrétne Bongo). Európsky Sportage sa vyrábal v Nemecku. Ešte dnes ich aj na našich cestách/necestách nájdete viac než dosť. Ich veľkou výhodou je rebrinový rám a relatívne jednoduchá technika.

Druhá generácia znamenala výrazný skok, a to predovšetkým po dizajnovej stránke. Naopak zoskok z pozície malého offroadu. Auto síce nebolo možné označiť za pekné, ale s prvou generáciou nemala spoločné takmer nič. Zato mala veľmi blízko k Hyundaiu Tuscon, s ktorým je doslova na nerozoznanie. Nevyznačovala sa „prehnanou“ spoľahlivosťou a jej motory si z nádrže ujedali viac než by bolo vhodné. Nízka cena jazdeniek a slušné parametre malého SUV však držia Sportage/Tuscon na našich cestách, na východnom Slovensku natrafíte aj na kusy v službách polície.

Úplne inú pesničku hrá tretia generácia modelu Kia Sportage, ktorá sa vydala iným smerom než bratranec v rámci koncernu Tuscon/ix35. Sportage s rokom narodenia 2010 je nepochybne jedno z krajších SUV na našom trhu s nezameniteľným zjavom. Pôsobí väčšie než v skutočnosti je. Aj napriek svetlej výške sa už na prvý pohľad zdá, že autu terén nie je príliš po vôli. Sportage je najpredávanejším kompaktným crossoverom v Európe a mimoriadne sa mu darí aj na Slovensku. Nečudo, veď sa vyrába v Žiline (to z časti platilo aj pre druhú generáciu).

Po štyroch rokoch vieme, že väčšina majiteľov tohto modelu je s autom spokojná. Sťažnosti smerujú najmä k podvozku a k tlmiacim materiálom. Sportage sa nevyznačoval príliš vysokým komfortom jazdy, časti podvozku trpeli na horšie zaobchádzanie, na ceste neobľuboval ostrú jazdu. Čo načali horšie podmienky, to dokončila hrdza.

A práve v tejto oblasti automobilka zabrala. Gro faceliftu spočíva práve v úpravách podvozku a vylepšení tlmenia vonkajších vplyvov. Otázka však znie, či sa táto snaha stretla s úspechom.

A bolo ticho. Skoro...

Rozdiel v hluku prenášanom do interiéru je cítiť. Kia sa v tomto smere snažila. Čelné sklo dostalo tlmiacu medzivrstvu, ktorá pomohla znížiť aerodynamický hluk, pomohli nové tlmiace materiály i nové uchytenie predného rámu s karosériou. Zvuky vonkajšieho sveta začínajú do auta prenikať až po dosiahnutí diaľničného maxima, i keď treba podotknúť, že obrovské spätné zrkadlá nielen vidieť, ale aj počuť. Nič to však nemení na fakte, že dlhé cesty s vynoveným „Sportidžom“ sú podstatne pohodlnejšie ako s predchádzajúcim.

Kia sa posnažila najmä znížiť vibrácie. Nové je uchytenie prevodovky a vylepšené sú tiež predné poloosi. Zmeny sa dotkli aj tlmičov, predných stabilizátorov a zadných pružín. Vďaka tomu je Sportage o niečo obratnejší a pokojnejší na nerovnostiach. Tendenciu poskakovať v teréne ako splašená kengura však stále má. Revírom tohto modelu je cesta, maximálne poľná cesta. Sportage zvládne aj ľahší terén, ale nie je autu po vôli. Tomuto tvrdeniu Sportage oponuje možnosťou uzatvoriť medzinápravový diferenciál. Službu majitelia využijú skôr v snehu, v blate ako v ťažšom teréne.

Aj keď tak Sportage nepôsobí, do ľahkého terénu sme ho predsa len vybrali. Ísť ďalej – do kategórie stredne ťažkej sme sa však už neodhodlali. Auto vyhodí z rytmu viacero v krátkosti za sebou idúcich väčších nerovností, vtedy sa správa ako drevený kočiar a poskackajú si pasažieri na zadných sedadlách. Naopak, väčšinu cestných dier a dierok vyrovnáva s prehľadom. Jazda je plynulá a na takto vysoké auto pohodlná.

Ako som už spomenul, Sportage nepatril k autám vhodným na športovú jazdu, a síce to platí stále, ťažšie ho dostanete do šmyku ako predtým. Je vyrovnanejší, no stále treba mať na pamäti, že je to vysoké auto, ktoré má rado pokojnejšiu jazdu. Typická ťažkopádnosť bežných SUV neopúšťa ani Sportage.

K lepšej ovládateľnosti prispieva vylepšený posilňovač riadenia a strmšie riadenie. Vďaka tomu volant nie je taký gumový a nemusíte ním krútiť ako plynovým uzáverom, aby ste napríklad zaparkovali.

V aute tejto triedy poteší asistent parkovania, ktorý neznamená iba parkovacie senzory a cúvaciu kameru, ale reálneho asistenta parkovania. Sportage dokáže sám pozdĺžne zaparkovať, čo pri takomto veľkom aute ocenia nielen ženy. Uhly a volant necháte naňho, vy sa len riadite pokynmi a preraďujete. Na zaparkovanie dokonca nepotrebuje dieru ako po páde asteroidu, ale napchá sa do medzierky medzi autami tak, že mu z oboch strán zostane zhruba štyridsať-päťdesiat centimetrov. To v segmente vôbec nie je zlé.

Motor, spotreba, prevodovka...

K dizajnu som už svoje stanovisko vyjadril na začiatku. Keďže je to primárne subjektívna záležitosť, nemám čo dodať. Facelift okrem mriežky chladiča vymenil aj zadné LED svetlá, na streche je anténa v tvare žraločej plutvy.

Sportage v teste bol vybavený najvýkonnejším dvojlitrovým prepĺňaným vznetovým agregátom CRDi s výkonom 135kW (184 k) a s krútiacim momentom 382 Nm. Autu poskytuje plné priehrštie dynamiky tam, kde ju väčšina z nás potrebuje. Sportage sa nestratí v mestskej premávke a poľahky akceleruje z nuly na diaľničné rýchlosti. Zvýšenú snahu je cítiť – zvýšeným hlukom a zvýšenou spotrebou.

Motor CRDi v modeli Sportage rozhodne nie je synonymum úspornosti. Musíte sa veľmi snažiť, aby ste spotrebu udržali pod hodnotou 7 l/100 km. Väčšinu času som atakoval osem litrov nafty a nebol žiaden problém zaútočiť aj na 9 l/100 km. Napažravejší je motor v meste a na diaľnici. V oboch prípadoch sa spotreba v strede leta so zapnutou klimatizáciou pohybovala medzi 8 – 8,5 litra na 100 kilometrov. V druhej polovici testovacieho týždňa sa mi ju rozumným jazdením podarilo výrazne stlačiť pod 8 litrov. Na konci testu ukazoval palubný počítač priemer 7,4 litra, čo nie je zlé. Mimo mesta v rovinatom profile znamenala jazda s prehľadom s rýchlosťou v medziach zákona (no nie defenzívna) 6,5 l/100 km. Pri tachometrových 120 km/h sa Sportage drží na uzde a počítačovo si pýta 7 l/100 km. Ak sa posunieme na tachometrových 140 km/h (cca 132 km/h) škriabeme sa k spomínaným deviatim litrom. „Sportidžu“ nechýba dynamika, a síce by s najvýkonnejším naftovým motorom 2,0 CRDi 135 kW (184 k) bol trhač asfaltu, táto motorizácia je viac ako postačujúca. Za vysoký posed a veľký výkon sa skrátka platí, v prípade tohto auta s pohonom 4x4 by som určite volil práve túto motorizáciu, alebo tú s výkonom 100 kW (136k), ktorá je lacnejšia o 800 eur. Menej by už bolo ozaj málo.

No a benzín... 1.6 GDI je veľmi dobrá motorizácia, ale pre Cee´d, pripadne Soul. Silnejší motor 2,0 GDI vyzerá zaujímavo, ale museli by ste sa ozaj veľmi krotiť, aby ste dosiahli výrobcom udávané čísla spotreby.

Čo ma však veľmi príjemne prekvapilo bola kultivovanosť motora. Aj keď je prudkú akceleráciu počuť, do kabíny neprenikajú prakticky žiadne vibrácie a v bežnej prevádzke ani neviete, že máte Podkapotou nafťák. Nové upevnenie (a utlmenie) prevodovky spôsobuje, že sa ruka na páke trasie menej ako v takej X1-tke v nafte a s manuálom, pričom samotné radenie ide presne tak ako by v aute s nafťákom malo – tuhšie, ale presne.

Ergonómia a priestor

Tak ako zvonka aj za volantom sa auto tvári veľmi veľké, pôsobí nesmierne robustne a príjemne. V porovnaní s aktuálnou verziu cee´du má čo dobiehať v rozmiestnení ovládacích prvkov. Po čase však nájdete všetky a nebude problém zistiť o aute to, čo potrebujete.

Poteší nová audio sústava s veľmi dobrým zvukom i 4,3 palcový dotykový displej už v základe.

Plasty v interiéri sú príkladne mäkké, tie tvrdšie sa podarilo úspešne kamuflovať. V aute ani po viac než 12 000 km nič nevŕzgalo i keď niektoré plasty lícovali jeden o druhý, čo je síce jednoduché na výrobu, ale nepôsobí to dobre.

Posed za volantom je veľmi dobrý, sedadlo je lepšie ako v konkurenčnom Yetim. Zamrzí nemožnosť objednať bedrovú opierku, ktorá by zlepšila nastaviteľnosť pre všetky typy postáv. Sedadlá sú pripravené skôr pre väčších a objemnejších. Pre užšie a nižšie osoby je totiž sedadlo príliš hlboké a pôsobí, že vpredu sedia ako v škrupinke vajíčka. Ak máte viac ako 180 cm tento deficit nepostrehnete, no väčšiu oporu v bedrovej oblasti by ste pri dlhých cestách ocenili. Napriek tomu si na posed vo vysokom aute po prechode z bežného auta rýchlo zvyknete. Lakťové opierky sú na obidvoch stranách vyhovujúce, pravému kolenu prekvapivo nič nezavadzia.

Z miesta vodiča je dobrý výhľad do okolia, horšie je to s výhľadom dozadu. Našťastie má auto parkovacie senzory. Parkovacia kamera je síce pekná funkcia, no na maličkom displeji toho veľa nevidieť. Aj parkovacie senzory majú svoju mušku – aktivujú sa aj na križovatke – keď sa pomalšie priblížite k autu pred vami, dokonca aj vtedy, ak sa vodič za vami príliš priblíži k vám. V tom okamihu pomôže vypnutie parkovacích senzorov. Tie sa však na takom parkovisku po opakovanom zaradení spiatočky opäť zapnú.

Na to sme si už zvykli. Kia skrátka rada pípa... Prekvapivo nepípa pri otvorení vodičových dverí s kľučom v zapaľovaní – to je asi nová funkcia, ktorou je „obdarený“ iba cee´d.   

Nevadí, aj na to si zvyknete

Priestor na zadných sedadlách je porovnateľný s priestorom v klasickom hatcbacku na hrane tried B a C. Konfigurácia vysoký vodič a vysoký spolujazdec vzadu za ním funguje do chvíle, keď vzadu nechcete prevážať troch pasažierov. Najmenej je priestoru na kolená, ideálne to nie je ani nad hlavou. Deti sa dozadu zmestia bez problémov, detto ľudia s výškou do 185 cm. Viac sa dá, ale nadšení nebudú. Miesto na zadných sedadlách ustúpilo miestu v kufri. Ten síce nepatrí medzi najväčších, opäť ho možno porovnávať s hatchbackom, no v tomto prípade by bol na vrchole triedy C. Ak by ste si odpustili rezervu, pod „deklom“ máte ešte ďalší kufor a zbaliť rodinu na dovolenku by sa tak razom stalo omnoho reálnejšie. Pravda, správny Slovák ocení i lyžiny.

Sportage získal v nárazových testoch EuroNCAP päť hviezdičiek, rovnako dopadol aj v testoch IIHS, kde získal ocenenie Top Safety Pick. To však bolo predtým, než IIHS začalo do hodnotenia zarátavať aj výsledky zo small overlap testov (malý presah). Sportage absolvoval i tento náročný test a získal ocenenie Poor (zlé). Napriek tomu je bezpečnosť auta na vysokej úrovni.

Sportage bol už v roku 2010 vydarené auto, no vďaka faceliftu dostal zbrane, ktoré mu pomohli tam, kde to potreboval. Sportage vyzerá zvonku ako veľké SUV, no skutočnosť, že ide o kompaktné esúvečko zistíte hneď po výstupe na palubu. Sportage klame telom, vyzerá dobre a zlepšil aj prejav na ceste. Zamrzí vyššia spotreba a slabší výkon v "teréne" ako konkurenti.