Zobraziť galériu

Subaru XV 2,0 D
Zdroj: Ján Hargaš

Subaru XV 2,0 D je auto so silným jedinečným motorom vhodné do všetkých typov podmienok.

Subaru XV je až prekvapivo dobrým crossoverom. Má to najlepšie z viacerých kategórii, zároveň sa však so svojimi rodičmi v podobe hatchbacku a SUV nemôže príliš porovnávať. Kompromisy spôsobili, že na hatchback je príliš ťažkopádne, na SUV zas príliš malé. Napriek tomu je to pozoruhodne dobré auto. Konkurencii totiž ukazuje, čo to znamená Crossover.

Subaru XV vychádza z hatchbacku Impreza nielen duchom, ale aj konštrukčne. Napriek príbuznosti je to dnes úplne samostatný model s moderným imidžom so stálym pohonom všetkých štyroch kolies a s veľkou dávkou jedinečnosti.

Motor a prevodovka

Pôvodne sme mali dostať benzínový dvojlitrový boxer s automatom CVT. Stále si myslím, že benzínový boxer je pre toto auto lepším riešením, no na správanie sa nafťáka sa nemožno sťažovať. Aj v nižšej výkonnostnej verzii má sily viac než dosť a vďaka veľkému krútiacemu momentu dostupnému prakticky od voľnobežných otáčok sa z vás v premávke brzda rozhodne nestane.

XV-čko je ľahšie než Forester o viac než 100 kg, a tak som sa nezbavil pocitu, že naftový motor je pre toto auto „až moc“. Vo Foresterovi šlo o geniálnu súhru. Tu však mám pocit, že pre crossover je lepší benzín.

Vďaka dízlu malo XV-čko skvelé parametre. Pokojne jazdilo za 4,8 litra na 100 km, čo je pre tak vysoké auto naozaj fajn. Priemerku som mal na úrovni šiestich litrov. Jazdil som hlavne mesto a zopár kratších úsekov diaľnice.

Motor netrpel ani pri ozaj vysokých rýchlostiach, no v chladnom počasí sa zahrieval dosť dlho. Vrátim sa ešte k hmotnosti. Sila boxeru bola viditeľná aj pri rozbiehaní. Motor totiž auto rozbehne zo stoja do pohybu aj pri zaradenej šestke! A to ako fakt. Prišiel som na to náhodou. Mohla za to spiatočka umiestnená až za šestkou. Okružie, ktoré treba zdvihnúť na zaradenie spiatočky sa mi vyšmyklo a zaradil som šestku. Aké to bolo prekvapenie, keď sa namiesto pohybu dozadu dostavil pohyb dopredu?! A to bez drncania a umierania motora. Neviem, či by som dokázal rozbehnúť auto na reálnu rýchlosť šestky. Viac ako pár metrov som si z úcty k vozidlu nedovolil vyskúšať. Ale bolo to zaujímavé. A potvrdzuje to vyššie uvedené.

XV je vďaka vyššiemu posedu síce pevné na ceste, no pôsobí neistejšie ako hatchback. Naftový motor mu navyše prináša feeling veľkého SUV. Je ťažko predstaviteľné, že by s autom človek jazdil tak dynamicky ako si jeho vonkajší vzhľad zasluhuje. Preto by mal byť benzínový boxer lepšou voľbou. Pasovať bude k nemu lepšie.

Na Subaru sa mi páči neprítomnosť systému start-stop. Oni to skrátka vedia i bez toho :).

K prevodovke ešte toto: tak ako vo Foresterovi má dlhé prevody, takže tam, kde obvykle potrebujete štvorku a pri dnešných turbomotoroch aj päťku si XV-čko vystačí s trojkou. Potreba radiť sa tak znižuje. No a samozrejme, ide riadne z tuha. Nič pre slečny ;). Pre slečny radšej automat.

Subaru na ceste, Subaru v teréne

Svoje gény XV nezaprie. Subaru má vo svojej histórii nielen veľmi silný športový odkaz ale i terénny. XV je ako Impreza na vysokých opätkoch. Na spevnenom povrchu jazdí vynikajúco a vďaka stálemu pohonu 4x4 drží na ceste ako pribité. Navyše netrpí náklonmi, keďže aj napriek svetlej výške je pomerne nízke a všetko ťažké má nízko – vrátane motoru. Je však predsa o niečo ťažkopádnejšie a svojim správaním sa a interiérom má bližšie k veľkému bratovi Foresterovi.

To čo dokáže na ceste je vidieť aj na prvý pohľad. XV má naozaj nevšedný dizajn, zaujme hlavne zadná časť. V parkoviskovej šedi nijak zvlášť nevyniká, no pohľad naň neomrzí. Jeho krivky si užijete keď naokolo nie sú iné autá.

Ak ide o terén, nie je o čom. Kolegovia z kategórie kompaktné SUV, prípadne crossover mu v schopnostiach môžu len ťažko konkurovať. Väčšina sa o to ani nesnaží. Navyše, XV-čko je mäkšie ako Forester a slušne filtruje i väčšie nerovnosti. Natriasačky si tak príliš neužijete...

Poteší dojazd

Veru, XV je striedme a pri priemernej mestskej spotrebe tesne pod hranicou 6-tich litrov sa na pumpu často nedostanete. Ak navyše holdujete dlhším trasám po cestách mimo mesta, platí to dvojnásobne. Toto kompaktné auto má nadpriemerne veľkú nádrž s kapacitou 60 litrov. Znamená to, že na jedno natankovanie prejdete minimálne 1000 km. To pri dnešných turbulentných zmenách na trhu s palivami poteší.

Interiér pôsobí akoby ste náhle pribrali sediac vo Foresterovi.

XV-čko vytláča z minima maximum. Rozmermi patrí medzi kompakty, no svetlou výškou a prevismi medzi terénne ladené SUV. Skvelý kompromis má ALE v podobe priestoru.

Po nastúpení do auta ako prvé zarazí sedenie, ktoré s SUV-čkami nemá veľa spoločného. Síce sedíte vysoko, máte skôr dojem akoby ste sa pozerali z hatchbacku, ktorý stojí na vyvýšenom mieste.

V prvom okamihu som si nevedel nájsť vhodné sedenie. S výškou 190 (a viac) cm môžete mať obdobný problém. Nejde o to, že by sa nedalo sedadlo vodiča nastavovať, dalo. Ide skôr o možno až príliš dynamický postoj auta. Čelné sklo stojí v ostrejšom uhle, je síce dlhé, no vďaka dlhším A-stĺpikom máte pocit, že toho veľa nevidíte. To isté platí o výhľade do strán. Zachraňujú to veľké spätné zrkadlá z Forestera. Jednoducho, v XV-čku nemôžete očakávať výhody, pre ktoré si väčšina ľudí kupuje autá kategórie SUV, nie je to bežné SUV. Skvelý výhľad z auta nie je až tak skvelý a pocit nadradenosti pre vyšší posed sa tiež nedostaví. To však nie sú jediné pozitíva crossoverov.

Hatchbacku by som obdobný výhľad z paluby nevytkol, no pri XV-čku musím. To však neznamená, že by ste boli v XV ako slepí. Treba si zvyknúť a zmeniť očakávania. A oboje nie je až tak ťažké.

Dobre, povedzme, že som si miesto za volantom našiel. Ľavou nohou mierim za spojkou v úmysle pohnúť sa z miesta, keď o niečo zakopnem. Rovno na úrovni holene vodiča vľavo sa nachádza kus plastu, ktorý nezmyselne visí do priestoru. Jedinú úlohu, ktorú má, je pravdepodobne nahnevať vodiča. Nielenže vás štengruje tvrdý plast pri kolene napravo, tak ako vo Forestrovi, tu je ešte jeden navyše na opačnej strane.

Takže, späť k hľadaniu polohy za volantom. Riešenie na oba tieto problémy je posunúť sa ďalej od volantu. Tadá! Máme to. To, že mám ruky natiahnuté ako orangutan je detail, na ktorý si asi musím zvyknúť. Nakoniec sa mi podarí nájsť kompromis medzi nástrahami na nohy a natiahnutými rukami.

Uvedomím si to, čo pri všetkých japonských autách. Konštruktér ešte človeka s výškou nad 180 cm nestretol. Raz o jednom počul, ale keďže bol dosť chlpatý a volal sa Yeti, neriešil to. Nevadí. Sme tam, kde sme potrebovali byť. Šofér sedí a na inakšie prostredie si už zvyká. Páči sa mi vysvietenie štartéra, po nástupe do vozidla. Aj v tme ľahko nájdete „kam to pichnúť.“

Náhle si uvedomujem, že všetko ostatné je ako vo Foresterovi. Ak ide o úložný priestor a priestor na somarinky, nie je XV-čku čo vytknúť. Po krátkej prvej jazde skúšam, čo to spraví, keď si sadnem za seba. Otvorím neveľké zadné dvierka, vleziem dnu a zisťujem, že... Že sedím celkom pohodlne a kolená mám síce zatlačené v sedadle, no neobťažuje ma to (sedadlo je príjemne mäkké) a situácia nie je horšia než v iných kompaktoch, skôr naopak. Nad hlavou mám dosť luftu a necítim sa vzadu akoby som mal s „urvaným“ chrbtom vystupovať štvornožky. Zvládol by som vzadu i dlhšiu cestu. Poteší takmer 90° uhol otvorenia zadných dverí, čím dokonale kompenzujú menšie rozmery.

Navyše, 450 litrový batožinový priestor je viac než dostačujúci a páru s malým dieťaťom by vystačil i na dovolenku. Výhodou je hĺbka.

Nakoniec, s tým priestorom to nie je také zlé, všakže?

Komfort? Je to síce Japonec, ale toto slovíčko predsa pozná. Trošku

Japonská strohosť je cítiť. Občas nohou zavadíte o trčiaci plast, ale na všetko sa dá zvyknúť. Najmä ak si uvedomíte aký matroš máte v rukách. Palubný počítač vám o aute povie viac než chcete vedieť. Dá vám jasne najavo, kedy a ako dlho ste jazdili neekonomicky, zistíte aj, ktoré koleso práve stráca priľnavosť. Sedadlá sú pohodlné, výborne tvarované. Ocenil by som možnosť nastavovať lakťovú opierku a použitie mäkšieho materiálu na palubnej doske neďaleko kolien. Dlhé zohrievanie motora a neskorý nástup vyhrievania kabíny v chladnejšom počasí vynahradzuje účinné vyhrievanie sedadiel.

Subaru XV je obdivuhodne dobre urobené auto. Má všetko čo potrebujete a z mála dokáže vytlačiť viac než konkurencia. Je to kompaktné auto vhodné ako do mesta tak i na dlhšie trasy. Nie je to preborník v priestore, ale na to si ľudia kupujú kombíky. S XV-čkom nebudete mať problém vyjsť na kopec, bezpečne vás odvezie i na lyžovačku a zároveň si poradí i s mestom. Pri výbere motora treba poriadne premýšľať. Naftový motor je neprekonateľná elita medzi štvorvalcami, no väčšine kupcov auta by pravdepodobne stačili benzínové jednotky. Za istých okolností by som sa vážne zamýšľal nad využitím automatu, no kúpu odporučiť nemôžem – ešte som nemal tú česť.

XV rozhodne nie je len zvýšená Impreza. Ak ho k niečomu prirovnávať, je to prekvapivo Forester. XV má k nemu bližšie. Je akoby menšou verziou veľkého Lesníka so zaujímavejším dizajnom a dynamickejšou karosériou. Navyše je o niečo pohodlnejší a praktickejší. Tých pár chýb sa dá odpustiť. Jedinou neodpustiteľnosťou je cena. Ale platí to čo vždy pri Subaru - aj keď na to možno nevyzerá, je to prémia. Ak by som mu mal udeliť hviezdičky, dám štyri z piatich. A keď sme pri hviezdičkách – z EuroNCAP má päť.