Zobraziť galériu

Mercedes-Benz C 220 BlueTec sme prevetrali po celom Slovensku, aj pod Tatrami.
Zdroj: Jozef Vydra

Asi to nebude prekvapenie, že malá verzia vlajkovej lode zamierila na vrchol.

Štvrtá generácia Céčka má výrazný dizajn a naozaj sa výrazne ponáša na najväčšie osobné auto značky s hviezdou v znaku. Oproti predchodcovi je Mercedes triedy C dlhší a širší. Určite nezaprie príbuzenstvo, alebo je za tým aj väčšia podobnosť? Nuž spredu s identifikáciou nového modelu, ktorý dostal do vienka najlepšiu techniku súčasnosti, nebudete mať problém. Má totiž podobné črty ako trieda S, ale rozdiely rozoznáte.

Zozadu už je to podstatne horšie a okrem veľkosti sa s triedou S podobajú až nenormálne. Ozaj veľkosť – to je to prvé, čo vám padne do oka pri porovnávaní s predchodcom. Nová trieda C je vo všetkých smeroch väčšia zvonka, ale hlavne vo vnútri. Interiér je nielen hodnotnejší, ale aj priestrannejší. Podpísal sa pod to aj rázvor zväčšený o osem centimetrov. Takže ak sa má posadiť 190 cm vysoký vodič aj sám za seba, má pred kolenami zhruba 5 – 10 centimetrov. Horšie je to s hlavou, tam už neostáva nič.

Zaujala nás kombinácia manuálne posuvných predných sedadiel a elektricky ovládaného sklonu operadla a sedáka tlačidlami na sedadle. Plne elektrické ovládanie je, ako býva zvykom u Mercedesa, na hornej časti dverí. Dá sa objednať, len treba pozorne vyberať správne kódy, lebo cenník je rozsiahly a pripomína manuál k šifrovaciemu stroju Enigma.

Viac priestoru vo všetkých smeroch

V kabíne je dostatok odkladacích priestorov aj vďaka tomu, že sa páka voľby radenia automatickej prevodovky presťahovala pod volant, ako má dnes väčšina Mercedesov. V lakťovej opierke sú dve USB prípojky, nechýba odkladací priestor pred držiakom nápojov. Do dverí sa dvojlitrová nezmestí, 1,5 litrová fľaša iba po hodnej chvíli prehovárania, aj to nie všetky tvary. Inak si musíte vystačiť s litrovou.

Rozmiestnenie ovládacích prvkov a ich ergonómia je veľmi dobrá – všetko je umiestnené na dosah a prehľadne. Tlačidlo výstražných blikačov by ale mohlo byť nápadnejšie (väčšie) a bližšie k vodičovi. Premiéru má nové ovládanie multimediálneho systému. Dajú sa na ňom zadávať údaje cez otočný všesmerový ovládač a touchpad, ktorý zároveň slúži ako podložka pre zápästie. Dokáže prečítať aj škaredo napísané a roztrasené písmená, keď prejdete zľava doprava vyhodnotí to ako medzeru, keď naopak, maže písmenká.

Zvyknúť si treba na netradičné umiestnenie ovládania hlasitosti rolovacím ovládačom vpravo od touchpadu – lepšie a bezpečnejšie by sami páčilo na volante, kde by to nemalo chybu. Na palubnej doske vlastne nie je jediný otočný ovládač (ak nerátame nastavovanie vyfukovania vzduchu) – aj nastavovanie teploty je kolískovým ovládačom.

Za volantom ako doma

Trojramenný volant s priemerom 37 cm a potiahnutý kožou sa výborne drží. Má inak usporiadané ovládacie tlačidlá, dajú sa lepšie dosiahnuť palcami oboch rúk. Pozícia za volantom je niekde na polceste medzi športovým „zapadnutím“ do sedadla a výhľadom smerom von. Ak zostanete so sedadlom v hornej polohe, zistíte, že prakticky dovidíte na miesta, kde sa končí (alebo začína?) predná kapota. To sa dnes už nevidí a nenosí. Ak sa však spustíte (na sedadle, logicky...) celkom dole, nastane problém: sedíte tak nízko, že sa pod sedadlo už nezmestia chodidlá cestujúceho, ktorý by mal sedieť za vami. Musíte si vybrať: buď vy, alebo on. Pravé koleno si neotlačíte ani v jednej polohe – stredový panel zľahka ustupuje, takže sa dotýkate iba ľahko mäkčeného plastu. Celkový pocit z interiéru je naozaj nadpriemerný. K takto vybavenej a spracovanej kabíne by sa pokojne mohli hlásiť aj podstatne drahšie autá.

Doslova kladný dojem z celkovej šírky vo vnútri (o 2 cm viac vo výške lakťov vpredu a o 3 vzadu) však prekryli krátke sedáky sedadiel. Už vpredu so 49 cm je to na pováženie, ale vzadu majú len 42! To je na takéto auto strednej triedy skutočne málo. Akoby to nútilo zákazníka prikúpiť si sedadlá s nastaviteľnou dĺžkou sedacej časti vpredu. Testované auto to malo – a pomohlo to. Vzadu však nepomôže nič, sedadlá sa nedajú nijak nastavovať. Našťastie je aspoň predná hrana sedáka od podlahy dosť vysoko (36 cm). Operadlá sa otvárajú páčkami z batožinového priestoru, ale z interiéru som nenašiel spôsob. Objem kufra narástol o 5 litrov na celkových 480. Nemá, podobne ako u predchodcu, pravidelný tvar, smerom dozadu sa podlaha zdvíha. Na dĺžku má rovný meter, nakladacia hrana je 670 mm nad vozovkou.

Kráľovská jazda

Dizajn, tvar, priestor – to je pri novej triede C dôležité, ale jazdné vlastnosti sú hlavným argumentom pre výber a kúpu auta. Veľkú premiéru má totiž nastaviteľný vzduchový podvozok Airmatic. To je pri strednej triede unikátne použitie. A funguje skvele. V režime Comfort vás zahŕňa absolútne plavnou jazdou. žiadna nervozita sa neprejaví ani pri rýchlej zmene smeru. Na opačnom konci ponuky v športovom režime poriadne stuhne a obmedzí pohyby karosérie na nepostrehnuteľné minimum. Napriek tomu sa necítite nepohodlne, dokonca ani pri prejazde krátkych priečnych nerovností, čo bola vždy slabina Airmaticu. Spokojnosťou nebude nadšený pri dláždených povrchoch, alebo prepadnutých kanálových krytoch, no vy to zaregistrujete skôr hlukom, ako nepohodlím. Svetlá malo skúšané auto kompletne diódové a majú prívlastok inteligentné. Môže byť, lebo cestu vedia osvetliť skutočne veľmi dobre aj napriek hrubej vrstve mušiek nalepených na prednej maske a reflektoroch. Po prepnutí do režimu automatických diaľkových svetiel reagujú rýchlo a protiidúcim vodičom nespôsobujú žiadne problémy.

Radenie pod volantom

Sedemstupňová prevodovka radí plynulo a logicky. Pri bežnej, pokojnej jazde. V tomto patrí asi k tomu najlepšiemu, čo sa momentálne ponúka. Trocha dlhšie napríklad trvá podradenie pri športovej jazde a to aj pri manuálnom radení páčkami pod volantom. Pocit komfortu, kam sa vás Mercedes bude snažiť celý čas dostať, dokumentuje aj na pohľad maličkosť – automatické prepnutie prevodovky do parkovacej polohy P po vypnutí motora, či veľmi jemný a decentný gong, ktorý vás upozorní na nezapnutý bezpečnostný pás. Nevrieska otravným pípaním, ale dôrazne vyžaduje zásah.

Čože je to pod kapotou?

Podľa toho, ako vyzerá zástavba motora, by ste tipovali asi niečo väčšie, ako „iba“ štvorvalec. No pamätajte, že v súčasnosti Mercedes-Benz nič iné neponúka. Skúšaný kus mal jediný turbodiesel v ponuke s objemom 2,2 litra a dvoma turbami. BlueTec označuje, že normu Euro6 plní vďaka vstrekovaniu močoviny (AdBlue), ktorá je v extra nádrži na 25 litrov. Jej doplňovanie prebieha počas servisných prehliadok. 125 kW a maximum krútiaceho momentu 400 Nm radia motor k veľmi slušnému priemeru v tejto triede. Motor má plynulý záťah bez turbodiery a vzhľadom na štvorvalce aj slušný, kultivovaný beh. Navyše je v novej generácii ešte lepšie odhlučnený, takže po zohriatí sa k posádke nedostáva žiadny obťažujúci hluk.

Zrýchlenie z nuly na stovku za 7,8 sekundy a maximálna rýchlosť 233 km/h stačia aj na nemecké diaľnice, o to viac na tie naše. Auto má podľa pocitu dokonca lepšiu dynamiku ako v skutočnosti aj vďaka pružnému a rýchlo reagujúcemu motoru. Ten ani nie je veľmi smädný. Na okresných cestách mimo mesta sa viete dostať slušne pod 5 litrov. Pri jazde po diaľnici pracuje motor na najvyššom stupni pri maximálnom tempe 130 km/h v okolí 1900 otáčok za minútu. Nečudo, že sa jeho spotreba hýbe v okolí 5,5 -5,7 litra na 100 km. V meste to bolo tentoraz v rozmedzí 6,0 až 6,2 litra na odjazdenú stovku kilometrov. Celkový priemer po najazdení vyše 1000 kilometrov sa zastavil na hodnote 5,6 l/100 km. Slušné. Auto malo príplatkovú (+60 eru) väčšiu 66 litrovú nádrž, namiesto sériovej 41 litrovej. Pri úspornejšom režime jazdy by sme tak vari dosiahli dojazd na hranici 1300 kilometrov. So sériovkou, by to bolo niekde okolo 800. Kto má teda čo proti menšej nádrži?

Je naozaj najlepší v triede?

Mercedes to pri uvedení novej generácie triedy S prezentoval. Ale čo štvrtá generácia triedy C? Podarilo sa aj tam preniesť to najlepšie z dizajnu aj technológie? Nuž výrazný vplyv v tvaroch vidno, čiastočne aj v technike. Moderna zasiahla celý automobil. Automobilka je presvedčená, že to má v suchu aj v tomto prípade... Pravdu povediac, prvé stretnutie s novou triedou C nám vyrazilo dych. Na vzduchovom podvozku a s množstvom (možnej)  príplatkovej výbavy je to naozaj zmenšenina luxusnej triedy S. Väčšia istota počas jazdy pramení napríklad aj zo zväčšeného rozchodu kolies prednej aj zadnej nápravy približne o štyri centimetre. Otázka je, ako jazdí nový model na klasickom podvozku bez vzduchového pruženia. Napriek tejto neistote a miernemu prešľapu so zadnými sedadlami dostáva od nás nový Mercedes za dizajn, materiály a spracovanie jednotku. Aj pri komforte vnútorného vybavenia a jazdy siaha skutočne na vrchol. Dokonca mu nie sú cudzie ani športové polohy, kde paradoxne pri móde šport sa zdal podvozok tichší, ako v „mäkkom“ komfortnom.

Hodnotenie na vrchole stupnice

Napriek veľmi slušným hodnotám spotreby a pružnosti za všetkým vymenovaným mierne zaostáva práve použitý vznetový motor z predchádzajúcej generácie. Presnejšie v spolupráci s prevodovkou. Aj keď sa zdá lepšie odhlučnený, stále to nie je ono a občas sa softvér prevodovky s ním nevie dohodnúť, či podradiť pri zrýchlení, alebo „držať spotrebu“. Aj nerozhodnosť, či skôr drsnejšie prejavy pri preraďovaní do neutrálu, parkovacieho režimu a pri rozbiehaní uberajú z inak vynikajúceho dojmu. Zrejme s iným motorom (a možno manuálnou prevodovkou?) by mu titul najlepšieho oprávnene patril. Asi sme k novej triede C až prehnane kritickí, ale väčšine bežných vodičov budú jej schopnosti nielen stačiť, ale bohato prevyšovať ich požiadavky. Svoj podiel na tom má aj doteraz nespomenuté presné riadenie s fajn naladeným elektrickým posilňovačom, ktoré má dobrú odozvu, čo sa v dnešných časoch len tak bežne nevidí.