Zobraziť galériu

Volvo V40 T2 vo výbave Edition plus je šmrncovný švihák
Zdroj: Ján Hargaš

Volvo ako synonymum bezpečnosti poznajú asi všetci. Vždy sa s ním akosi spájala vyššia cena. Už nemusí!

V40 sa pomerne rýchlo od uvedenia na trh stala receptom na úspech, ktorý dokázal nahradiť hneď niekoľko modelov v ponuke značky. Konkrétne trojdverový hatchback C30, štvordverový sedan S40 a päťdverové kombi V50. Importéri dávajú novinárom na test zväčša autá „napratané“ výbavou doslova až po „štopeľ“, vraj aby si mohli vyskúšať, čo všetko auto môže mať a ako to funguje. Príplatkové doplnky síce urobia na výslednom dojme veľa, ale reakcie publika je potom zväčša rovnaká: fajn, dobré auto, ale za tú cenu nie!

Práve preto sa tentoraz vo Volve rozhodli ísť na to celkom naopak. Ponúkli nielen v cenníku, ale aj nám akčný model. Bola to stredná výbava Edition plus, ktorá zaujme práve cenou. Úplný základ Edition má cenu nižšiu, ako pri štandardnom cenníku a je pod psychologickou hranicou 20 000 eur. Má pritom už elektronický stabilizačný program ESC, bezpečnostný systém City Safety II, osem airbagov, jeden je pre chodca, ktorý spolupracuje s aktívnou kapotou.

Nami skúšaný kus mal už v základe výbavu, ktorej prakticky nič nechýbalo. Spomeňme napríklad digitálny prístrojový štít s výberom z troch režimov zobrazovania, kvalitnejšiu audiosústavu s USB pripojením a rozhraním bluetooth, k tomu v koži volant, manžeta ručnej brzdy a radiacej páky, podsvietená hlavica radiacej páky, LED denné svetlá a hliníkové disky kolies. Za príplatok 480 eur bol len alarm s pohybovým a náklonovým snímačom. Ako teda jazdí na prvý pohľad „holá“, v skutočnosti dobre vybavená verzia? Prekvapujúco prémiovo, aj s tak poňatou výbavou, hoci s cenou takmer na úrovni najpredávanejších modelov.

Interiér z rodu premium

Prvým a celkom príjemným prekvapením je interiér. Pohodlné a dobre tvarované (hlavne predné) sedadlá a vysoká kvalita použitých plastov sú bonusom nielen na oko. Počas jazdy sa z útrob auta neozývajú žiadne nepríjemné (pa)zvuky. Auto je utlmené, je ticho. Hoci to niektorí „novátori" zameraní hlavne na dotykové displejové riešenia neoceňujú, my chválime „klasické“ ovládanie multimediálneho systému – zvuk, resp. hlasitosť, ladenie autorádia, ventiláciu a nastavenie teploty regulujete štyrmi otočno-tlačidlovými ovládačmi. Dá sa to aj po hmate bez odvrátenie pohľadu a pozornosti od vozovky.

Pod krytom prístrojovej dosky sú na  displeji „klasické“ analógové ukazovatele – vlastne v digitálnom vyhotovení. Sú príjemne prehľadné s farbou, ktorá upokojuje. Základná výbava auta je pomerne bohatá a rozsiahla a keď si už chcete niečo priplatiť, je to za menej peňazí, ako ponúkajú ostatné prémiové značky...

Na zadných sedadlách je na prvý pohľad málo miesta. Môže za to tvar karosérie, ktorej pontón prudko stúpa smerom hore k mierne klesajúcej streche. Miesta je tam však viac, ako sa zdá a hoci vyše 190 cm pasažier už začína mať problémy kam s hlavou, ak máte menej, prekvapí vás skutočný priestor obmedzený ale na dvoch pasažierov, lebo sedadlá vzadu sú úzke a odsadené od dverí.

Príjemne súčasný dizajn

Volvo V40 je jasným vyjadrením automobilky, ktorým smerom sa chystá uberať v budúcnosti. Zabudnite na časy, keď severania chrlili jedno hranaté auto za druhým a držali sa konzervatívnej filozofie v oblasti dizajnu. Súčasné V40 má jednoznačný športový nádych, pričom si však dokázalo zachovať niektoré klasické prvky tejto švédskej automobilky. Tie výrazne identifikujú značku, čo spolu s originálnym dynamickým poňatím modelu je jednou z jeho hlavných predností. Medzi súčasnými hatchbackmi nižšej strednej triedy určite patrí k najnápaditejším autám. Svoju pozíciu v lepšej spoločnosti ale ukazuje napríklad lakovanými plastovými dielcami karosérie aj so spätnými zrkadlami, no tiež efektnou (a elegantnou) dvojicou výfukov.

Pod kapotou netradične naladený motor

Ponuka motorov pre Volvo V40 sa nedávno rozrástla o preplňovaný benzínový štvorvalec s objemom 1,6 litra s priamym vstrekovaním. S označením T2 je momentálne základnou motorizáciou tohto lifestylového päťdverového hatchbacku a sľubuje nízku spotrebu paliva a zároveň dostatočnú dynamiku. Je to prakticky motor 1,6 EcoBoost od Fordu s priamym vstrekovaním paliva a turbodúchadlom. Napriek tomu, že je to rovnaký motor, aký majú verzie T3 a T4, je „podladený“ na nižší výkon 88 kW. Ten dokážu iné motory dosiahnuť aj pri oveľa nižšom objeme. Té dvojke to prináša istú výhodu, lebo objemnejší motor má solídny krútiaci moment 240 Nm (s funkciou overboost dokonca krátkodobo až 270) v rozmedzí 1600-3000 ot/min. Prináša to priaznivú spotrebu, tiež pohodlnú jazdu bez nutnosti neustáleho radenia rýchlostí.

Subjektívne je motor veľmi pružný a dobre ťahá už od nízkych otáčok. Je pritom veľmi dobre odhlučnený, takže cestovanie s týmto autom patrí k príjemným a komfortným činnostiam. Napríklad dlhý šiesty prevodový stupeň drží otáčky motora aj pri diaľničnom tempe 130 km/h prekvapujúco nízko na približne 2300 ot/min. Oproti silnejším variantom sú ostatné prevody pomerne krátko odstupňované, no od trojky vyššie (teda 4., 5. a už spomínaný 6. stupeň) predsa len o niečo dlhšie, aby sa dali využiť výhody vyššieho krútiaceho momentu pri nižších otáčkach. Vďaka turbu motor prekonáva atmosférické, podobne výkonné motory a robí jazdu veľmi príjemnou bez nutnosti častého radenia rýchlostí, skoro ako pri vznetovom motore. Samozrejme minimálne o rád tichšou. No čo vyčítam Volvu je, že radca ekonomickej jazdy funguje nie podľa toho, ako šliapete na plyn a držíte motor v otáčkach, ale podľa absolútnej rýchlosti. Toto treba páni doladiť, alebo zmeniť

Jazda, ktorá nadchne i poteší

Výkon vrcholí približne pri 4000 otáčkach, potom je už viac-menej konštantný, kde príjemne prekvapí sýty zvuk vytočeného motora. Ten celkom ochotne zrýchľuje aj pri vyšších rýchlostiach. Spotreba je veľmi podobná papierovým údajom. V meste cca 7,1 litra na 100 kilometrov, mimo mesta zhruba 5,2, ale miestami to bolo aj okolo 4,8. Stačí k tomu veľmi málo – rozumne zaobchádzať s plynovým pedálom. Pri 130-ke osciluje spotreba okolo údaja 6,2 l/100 km. Celková priemerná spotreba bola 5,9 l/100 km, čo je síce o vyše pol litra viac, ako píše výrobca, no prevažovali jazdy v meste a po diaľnici. Takže reálne sa auto dosť približuje papierovým údajom - a to sa často nevidí.

Stačí ale najslabší motor nielen pre ekonomickú, ale aj normálnu, bežne dynamickú jazdu? Stačí. Hlavne keď je naladený na záťah od spodku a pridá sa k tomu dostatočne presné a komunikatívne riadenie. Radenie rýchlostí má krátky a presný chod, brzdy sú úplne presné a účinné. Podvozok má celkom príjemné naladenie a dlho ostáva neutrálny, odoláva aj pri razantných prejazdoch zákrut. Celkový dojem kazia len tupé rázy pri prejazde väčších nerovností. Limitujúcim faktorom sú pneumatiky s priemerom 16 palcov. Nie však pre svoju veľkosť, kde oproti 18 palcovým skôr prispievajú k vyššiemu komfortu, ale tým, že dodávané Michelin Energy Saver už v hraničných situáciách pískajúc odušu posielajú auto do nedotáčavého šmyku. Stabilizačný systém však našťastie všetko rýchlo napraví.

Na bezpečnosť nezabudli

Všetky V40 majú štandardne montovaný systém City Safety II, ktorý sa postará o samočinné brzdenie. Po novom je aktívny až do rýchlosti 50 km/h (skôr to bolo len do 30 km/h). Volvo V40 tak dokáže automaticky zastaviť, ak nezareagujete včas na spomalenie, či úplné zastavenie auta pred vami. Alebo ak sa priblížite k prekážke pre vami.

Ak by ste sa rozhodovali pre prémiový hatchback so základným, nie príliš výkonným motorom, mali by ste brať Volvo V40 T2 do úvahy. Skutočne výborná technika pod kapotou aj pod celou karosériou vás určite nikdy nebude nudiť. Prirátajte dizajn a a kvalitný interiér, ako aj vysokú úroveň aktívnej aj pasívnej bezpečnosti, v ktorých je Volvo majstrom svojho remesla. Takže k väčším mínusom bude asi len jazda po hrboľatých slovenských cestách s občasným protestovaním podvozka v podobe tupých rázoch do karosérie. Našťastie neutrpí chrbát cestujúcich, ale sa prejaví iba akustická nepohoda. Vlastne ešte nás nepotešil aj nepraktický systém ovládania palubného počítača aj ďalších funkcií na ľavej ovládacej páčke. Ale to je už z nedostatkov asi všetko...

Záverečné hodnotenie

Toto Volvo je postavené na platforme CD, vychádzajúcej z osvedčenej pôvodnej konštrukcie vyvinutej Fordom, ktorá sa používa aj v autách iných značiek. Treba zdôrazniť, že komfortu odpruženia nemôže konkurovať žiadne iné auto v triede a auto nestráca ani v jazdných vlastnostiach. Spomínali sme dobre a presné radenie a riadenie a tiež brzdy. Auto je celkovo vyladené harmonicky a nestratí sa v žiadnom režime jazdy. Dokáže byť svižné v meste, dostatočne výkonné pri predbiehaní mimo obce a dostatočne úsporné na diaľnici. Má dobre rozložený krútiaci moment, jazda je plynulá, nevyskytujú sa žiadne prepady výkonu. Jednoducho zrátané – Volvu sa podarilo veľmi dobre naladiť verziu T2 a vzhľadom na základnú cenu akčnej výbavy Edition aj veľmi navnadiť motoristov. Aj základná motorizácia môže byť v pomere k cene najlepšou možnou voľbou pre tých, ktorí nepotrebujú, alebo nechcú mať doma zaparkovaného trhača asfaltu. Alebo aby sme to zhrnuli naozaj krátko a jednou vetou: Volvo V40 T2 patrí jednoznačne k najpríjemnejším modelom značky.