Zobraziť galériu

Škoda Octavia Combi Business 2,0 TDI 4x4

Testovaná Octavia Combi 2,0 TDI 4x4 bola vo výbave Business s množstvom príplatkových prvkov.

V podstate to bola najvybavenejšia Octavia tretej generácie, ktorá sa nám dostala do rúk. Keď všetky doterajšie verzie boli istou dávkou kompromisu, tu o kompromise nebolo ani reči. Priehrštia elektronických pomocníkov, viacprvková zadná náprava, pohon na všetky štyri a bohatá výbava ju katapultovali na vrchol segmentu. V základnej výbave má také prvky ako bi-xenónové svetlomety, parkovacie senzory, dvojzónovú klimatizáciu, tempomat, multikolíznu brzdu, či Light Assistant. Doplnková výbava obsahovala tieto prvky: adaptívny tempomat s Front assistant, 17-palcové disky, asistent pozornosti vodiča, asistent jazdných pruhov, jazdné módy, zásuvka na 230 V vzadu, LED svietenie a ďalšie.

Doteraz sme testovali Octaviu 2,0 TDI liftback; športovú 1,8 TSI liftback a rodinne založenú 1,6 TDI Combi. Ďalšie informácie o Octavii ako takej nájdete tam.

Multilink vzadu

Ako iste viete, väčšina predávaných Octavii má jednoduchú nápravu. Odlišujú sa iba 1,8 TSI, verzie RS a autá s pohonom 4x4. Mnohí tvrdia, že Octavia vybavená jednoduchou nápravou je neistá, že v zákrutách na priečnych nerovnostiach odskakuje. Iste, niečo na tom pravdy (logicky) je, avšak odlišnosť treba chápať v kontexte jednotlivých motorizácií. Zákazník, ktorý sa rozhodne pre 1,2 TSI, či 1,6 TDI si auto nekupuje preto, aby jazdil športovo. Jednoduchá náprava zvládne aj svižnú jazdu bez vyššie uvedených problémov. Ak si naopak kúpi RS, či 1,8 TSI vyššiu stabilitu v zákrutách potrebuje. Je to skrátka o výbere a o tom, čo ako zákazník potrebujete. Ako sklamanie, či dokonca chybu možno označiť skutočnosť, že 2,0 TDI bežne multilink nemá. Aj to možno prepáčiť, avšak záleží od jednotlivca.

Testovaná Octavia však viacprvok vzadu mala a jazda bola skvelá. Ťažké auto sa nezľaklo ani dravej jazdy po slovenských cestách a premávkou preplávala doslova ako vesmírna loď. Prečo vesmírna? Pre všetky tie elektronické vychytávky.

Keď auto jazdí samo

Množstvo dnes už bežných asistentov dopĺňali asistenti typickí skôr pre prémiové automobilky než pre nižšiu strednú až strednú triedu. Najväčšia zábava bola s adaptívnym tempomatom a s asistentom jazdných pruhov. Ich spolupráca bola taká očarujúca, až som sa zopárkrát pristihol ako sledujem asistentov viac než samotnú situáciu pred autom. Auto vďaka nim môžete ovládať iba jedným prstom (pravda, občas musíte preradiť...). Vezmime si takú medzimestskú jazdu. Nastavíte tempomat, zaradíte šestku a idete. Že po chvíli dobehnete pomalé auto? Nevadí, adaptívny tempomat vás spomalí na jeho rýchlosť. Na rovnom úseku stačí „vyhodiť blinker“ nasmerovať auto do iného pruhu (poľahky jedným prstom) a autíčko ho predbehne. Blíži sa dedina? Nevadí, opäť jedným prstíkom znížite na tempomate rýchlosť a za dedinou ju opäť zvýšite. Nohy si môžete vyložiť aj von z okna, nepotrebujete ich. Čo sa však stane, keď auto pred vami prudko pribrzdí napríklad z 80-tky na tridsiatku? Octavia pribrzdí tiež a jazda pokračuje ďalej. Asistent jazdných pruhov asistuje aj tam, kde čiary na zemi nie sú dobre viditeľné. Samozrejme, ak na ceste nie je stredová čiara, tam vám nepomôže, ak sa ale s autom dostanete blízko ku krajnici, volant sa začne hýbať (a mierne vibrovať) a vráti vás do pruhu. Ak bude musieť urobiť to isté ešte raz, okrem asistencie vás upozorní signálom a prikáže vám prebrať riadenie.

Asistent jazdných pruhov má jednu veľkú výhodu. Dokáže naučiť ignorantov používať blinker. Ak ho majú zapnutý, asistent odmieta predbiehanie, či odbočovanie bez blinkra, a síce jeho odpor na volante hravo prekonáte, auto vám riadne hlasno zapípa do ucha.

Zástup asistentov v Octavii Combi je obdivuhodný, dáva šoférovaniu nový rozmer a poskytuje istú dávku zábavnosti, no aj keď je zapínanie týchto funkcií jednoduché a intuitívne, využívať  sa ich oplatí iba pri niektorých situáciách. Hrať sa s nimi ma bavilo zhruba prvých tristo kilometrov. Potom som ich povypínal, lebo zásahy do riadenia a pípanie začalo otravovať. Asistent jazdných pruhov a rovnako adaptívny tempomat je neoceniteľný pri veľmi dlhých jazdách po diaľnici. Ak prirátame asistent pozornosti vodiča, ktorý Octavia mala tiež, spoločne dokážu minimalizovať riziko nehody namä pri nočnej jazde po diaľnici. Ak teda jazdíte dlhé kilometre po diaľnici, často aj v noci, určite do toho choďte. Majte však na pamäti, že častým využívaním týchto funkcií vodič dokázateľne „osprostieva“. Pocítil som to sám na sebe. Po dlhých kilometroch na diaľnici sa predo mnou udiala krízová situácia. Asistenti tak ďaleko nedovideli, no pri diaľničnej rýchlosti by som mohol behom pár sekúnd riešiť kolíziu. Kým som si uvedomil, kde mám naskladané končatiny a že sa riziku nevyhnem znížením rýchlosti tempomatu, ale brzdením a úhybným manévrom, prešli dlhé okamihy, ktoré mohli byť rozhodujúce. Moja následná reakcia tak musela byť prudšia než zvyčajne a keby som nebol v aute sám, istotne by pasažieri pocítili výrazný diskomfort. Skrátka, dôveruj ale... radšej nie vždy.

4x4 do terénu, či do snehu?

Najprv poviem, že patrí aj tam, aj tam. Potom však musím uznať, že pohon 4x4 v Octavii Combi je najmä pre lepšie zvládanie zhoršených podmienok na ceste ako na prejazdy terénom. Svetlá výška a dĺžka auta vám dovolia jazdu iba v ľahkom teréne. 4x4 síce môže byť za príplatok o 15 mm vyššia a zo spodu chránená, terénne auto to rozhodne nie je. Treba počkať na Scouta, ten by sa mohol vyznať aj v stredne ťažkom teréne. Octaviu som odskúšal aj v ťažších podmienkach na nerovnej, horskej „ceste“ s hŕbou ostrého kamenia, blata a iných skrytých nástrah. Prešla, ale ten stres neprajem nikomu. Na to, aby som ju neoškrel, či nenechal visieť na „šutroch“ som sa riadne zapotil. Ak by ste sa s ňou rozhodli ísť na podobnú skúšku, radím vám najprv vypnúť veľmi citlivé parkovacie senzory (ktoré sa pri nízkej rýchlosti zapnú automaticky), lebo z toho panického pípania dostanete vyrážku.

Keď však ide o jazdu na mokre, či na snehu, je Octavia úplne iná káva. Nový Haldex sa spúšťa tak rýchlo a tak rozumne, že bežný vodič bude jazdiť s pocitom, že má stály pohon všetkých kolies. Ostrejší prejazd zákrut, blato pod kolesami, sneh, mokrá tráva, nič čo by Octavia nezvládla.

Motor, prevodovka, spotreba

Naftovému dvojlitru nie je čo vytknúť. Správa sa solídne a papká rozumne. Octavia si počas testu priemerne pýtala skoro šesť litrov na sto kilometrov. Mohla za to väčšina jazdy po diaľnici, v meste a pomerne dynamické šoférovanie na okresných cestách. Na diaľnici pýta auto cca šesť litrov, v meste zhruba rovnako, mimo mesta klesne spotreba pri ustálenej jazde aj pod päť litrov. Pri veľmi ekonomickej jazde sme sa dokázali počítačovo priblížiť aj k výrobcom udávaným číslam, ale nestálo to za to. Záťah motora a výkon od nás žiadali aspoň pohodovú, keď nie svižnú jazdu. Jazdné režimy auto ovplyvňujú, najbadateľnejší rozdiel je medzi režimom Šport a Normal. Vplyvom vyššej váhy a veľkosti auta však pretekárske schopnosti nečakajte. Pri predbiehaní vám poskytne plné priehrštia dynamiky, a to aj bez prudkého podradenia. Ostatne prevodovka... Radenie bolo tuhé, niekedy až príliš, no škodovácky veľmi presné. Prevodovka je síce šesťstupňová, ale pri vyšších rýchlostiach nečakajte výrazný pokles otáčok oproti päťkvaltu. Rýchlosti sú naskladané bližšie k sebe. Napriek tomu je šesťstupňová prevodovka pre Octaviu ideál a to bez ohľadu na to, či ide o pohon 4x4.   

Octavia Combi a Golf Variant. Kto z koho?

Počas testu Octavie sme opáčili aj Golf Variant s podobným stupňom výbavy, s tým istým motorom, s tou istou prevodovkou, no bez pohonu na všetky štyri. Aj keď to boli pomerne odlišné vozidlá, porovnávaniu sme sa aj tak nevyhli, tak ako sa porovnávaniu nevyhnú ani potenciálni záujemcovia. Keď sa Golf Variant a Octavia Combi postavia vedľa seba, ich proporcie dávajú tušiť ako sa ktoré auto bude správať, a ktoré auto v ponuke kam patrí (Golf je oficiálne zaradení pod Octaviu). Zatiaľ čo Golf Variant je badateľne štíhlejší a pôsobí ostrejšie, Octavia je mohutnejšia a pôsobí solídnejšie.

Podobne sú na tom jazdné vlastnosti, tie však súvisia najmä s pohonom 4x4. Len pre zaujímavosť: rozdiel v naladení šesťstupňovej manuálnej prevodovky v autách je taký veľký, až sa nechce veriť, že Golf a Octavia zdieľajú tie isté motory a prevodovky. Zatiaľ čo Octavia zaberá prakticky od neutrálu, Golf potrebuje benzínovejšie otáčky. Ide však o rozdiel medzi konkrétnymi autami (4x4 oproti 4x2), nie medzi modelmi. Najväčšie odlišnosti medzi modelmi možno okrem vzhľadu vidieť v interiéry a v katalógu. Písali sme o tom už pri uvedení Varianta na náš trh. Kolega sa o tom zmienil tiež v teste Golfa Variant

Jazda je o pocite

Ak mám porovnávať jednotlivé verzie Octavie, ktoré sme v redakcii mali, určite je táto naj. Síce nie je najrýchlejšia, ani najdravšia, ale určite najpríjemnejšia a môjmu gustu najbližšia. Dokáže jazdiť športovo, no zároveň vie byť veľmi striedma. Odvezie vás aj na nákup, aj na chatu, či na lyžovačku. Cítite sa v nej bezpečne, a to nielen vďaka robustnosti, pohonu na všetky štyri, ale tiež vďaka kvantu elektronických pomocníkov. Navyše je tak ako kolegyne priestranná a s obrovským kufrom, na ktorý sa chytá len málokto.

Možno vás (opäť) výsledná cena auta zarazí, no mňa v tomto prípade vôbec. Octavia Combi 2,0 TDI 4x4 vo výbave Business je výzvou pre prémiové automobilky. Tým ako vyzerá, tým čo dokáže, ale aj tým čo ponúka vkladá potenciálnym zákazníkom do úst otázku na čo sú vlastne drahé prémiovky, keď takmer to isté dostanete v aute z Česka a navyše o polovicu lacnejšie. Iste, pocit luxusu v Octavii sa s s prémiovými autami dá len ťažko porovnávať, ale význam tvrdenia zostáva nezmenený. Ak prémiové vozidlá nechápeme ako status, či prezentáciu veľkosti konta, Octavia je v tejto výbave a v tejto motorizácii skutočným štípancom do zadku pre machrov vo vyššej triede. Keď Octavia prichádzala, počúvali sme o tom ako „tak trochu“ lezie Superbu do kapusty. Rýchlo prišiel facelift Superba, ale takéto poznámky úplne nezmizli. Pravda je taká, že Octavia lezie do kapusty nielen Superbu, ale mnohým ďalším. A to aj tým, ktorí sa pri názve Škoda Octavia doteraz len potmehúdsky  uškŕňali.