Zobraziť galériu

Škoda Octavia 2,0 TDI je silná kombinácia - ako zaujme na trhu?
Zdroj: Jozef Vydra

Jednoduchá zadná náprava a silný motor. Čo prinesie táto kombinácia spolu s cenou?

Chceli sme vedieť, koľko dovolí toľko (neraz zbytočne) diskutovaná vlečená zadná náprava najočakávanejšiemu autu na našom trhu v poslednom čase. Preto sme zvolili ako prvý model práve verziu s torznou zadnou priečkou. Neskôr do redakčnej „stajne“ pribudli aj modely s nápravou typu multilink. Ale o nich inokedy.

Octavia je pojem, dalo by sa povedať tromf, ktorý sa ťažko prebíja. Popularita tohto bestselleru je neuveriteľne vysoká. Nielen v krajine vzniku – v Česku a u nás na Slovensku. Lenže nový model to má v silnejúcej konkurencii a stále rastúcich nárokoch klientov veľmi ťažké.

Aký je pomer výkon/cena v prípade novej generácie, ktorá prišla po deviatich rokoch? Bolo dosť času na to, aby ukázala medzigeneračný skok. Naplnila očakávania motoristov a pôjde na odbyt ako čerstvé pečivo? Poďme na to systémom zvnútra von a začnime v interiéri.

Nečakajte prekvapenia

Keď si kupujete topánky, musia sedieť na nohe na prvý šup. Takto to bolo aj s Octaviou. Sadli sme si navzájom úplne perfektne. Môj chrbát a jej sedadlá tvorili symbiózu nielen na pár kilometrov mestskej jazdy, ale aj po dlhom „stinte“ v dĺžke pár sto kilometrov. Iba pre športovejšie založených by sa hodilo lepšie bočné vedenie. Inak je poloha za volantom skrátka výborná a dá sa nastaviť v širokom rozsahu pre vzrastom malých aj väčších šoférov. Všetko je poruke, takže sedenie, ovládanie, ergonómia za volantom – tam niet čo vyčítať. Prospieva k tomu aj ovládanie multimediálneho navigačného systému. Priblížite prst k obrazovke a on ponúkne ďalšie menu. Dáte ruku späť – a ponuka zmizne. Viac plochy zostáva na ostatné zobrazenia – napríklad na mapu pri navigácii. Neviem či je dotykový displej odporový, či kapacitný, ale občas potreboval dvojklik, aby zareagoval raz. Drobnosť, no odpútava to pozornosť pri šoférovaní.

Ikonky predvolieb autorádia umožňujú uložiť miniatúru loga rozhlasovej stanice. Lenže problém... Rakúske a české sa ukladali bez problémov. Slovenské – ani počuť (a vidieť už vôbec nie!) Vraj chyba vo vysielaní. Takže teraz kritika pre slovenských vysielateľov, alebo prevádzkovateľov vysielačov: Robte s tým niečo! Keď už technológie v aute sú, tak prečo ich nevyužívať?!

S „gombíkmi“ na volante

Octavia má, ako všetky vozidlá na platforme MQB, ovládanie na volante. Len je zaujímavé, že rôzne autá koncernu majú rovnaké rozloženie tlačidiel ale rôzne priradené funkcie. Čert aby sa v tom vyznal! Dôležitý pre bezpečnosť bol aj „lane assist" systém, ktorý vám bude „brblať“ do riadenia vždy, keď sa priblížite k pozdĺžnym čiaram. Je jedno či stredovej, alebo krajnej. Lenže na Slovensku si ho veľmi na konci leta neužijete – čiary sú zväčša vyšúchané až na asfalt a obnovujú sa (ak vôbec) na jeseň... Úplná bomba je v zadnej časti stredového tunela: vstavaná zásuvka na 230 Voltov. Ak potrebujete dobiť počítač, mobil a nemáte špeciálny napájač do autozapaľovača, zasuniete ten svoj a je to!

Miesto, čo sa volá Priestor

Octavia v tretej generácii opäť narástla. Vidno to hlavne v mieste pre nohy na zadných sedadlách. Aj miesta nad hlavou pribudlo, ale 190 cm je asi absolútne maximum, pre pasažiera. Inak je už  strecha  v tesnej blízkosti hlavy – alebo naopak? Aj batožinový priestor je naozaj PRIESTOR. Dokonca je už taký veľký, až sa mi zdá byť zbytočne veľký! No schválne: skúste sa načiahnuť celkom na jeho koniec bez toho, aby ste si neobtreli nohavice o nárazník. Aj pri takmer dvoch metroch živej výšky je to úloha pre kúzelníka. Sieťový program je výborná vec, aj príplatková dvojstranná vložka do kufra. Na pogumovanej strane a pod sieťkami nelieta v tejto jaskyni nákup, či menšie predmety, inak majú v zákrutách raj a priestor na „lietanie.“

Evolúcia tvarov

Najnovšie modely značky Škoda sa podobajú na seba viac, ako iba dosť výrazne. Opäť sa však potvrdila overená pravda: naživo vyzerá Octavia lepšie ako na fotke. No ak sa chcete odlišovať, Octavia zrejme pre vás nie je to pravé. Pribúda ich na cestách stále viac. Je síce tvarovo stále dostatočne konzervatívna, ale šéfdizajnér Jozef Kabáň jej vtlačil prvky moderny a elegancie, vďaka ktorým najnovšia Octavia zrejme pekných pár rokov nezostarne. Kedy sa dočkáme ďalšej nástupkyne, je v tejto chvíli vo hviezdach. Škoda postupne obnovuje svoje modelové portfólio a chystá aj úplne nové modely.

Pod kapotou dvojliter

Naftové motory pre Octaviu sú momentálne (len) dva. Popri 1,6 TDI CR s výkonmi 66 a 77 kW je vrcholom motor 2,0 TDI CR. Je to známe TDI s priamym vstrekovaním common-rail, ktorého výkon stúpol zo 103 na 110 kW (zo 140 na 150 k). Na voľnobeh je na naftový motor zvonka veľmi tichý, trocha vyššia hlučnosť preniká do kabíny. V praxi pekne ťahá už od nízkych otáčok a výkon je pre potreby pomerne veľkej Octavie akurátny. Aj spotrebou je celkom v norme, mierne nad udávanými parametrami výrobcu. To znamená v meste priemerne za 5,8 litra nafty. Pri 130 km/h na diaľnici to bolo slušných 6,0 a medzimestské okresné cesty chceli daň v podobe necelých piatich spálených litrov (rozptyl bol od 4,5 do 5,1 litra na 100 km.

Dalo by sa možno jazdiť aj za menej, ale museli by sme poslúchať asistenta, ktorý navidomoči radí motor podtáčať. Napríklad pri 60 km/h radí jazdiť na piatom stupni, motor pritom má len 1200 otáčok za minútu, duní, a trápi sa. Keď mu poskytnete aspoň 1500 otáčok, začína byť vo svojej koži a ochotne ide za plynom. Dynamika motora je však viac ako dostatočná a cítiť to najmä počas jazdy na diaľnici. Prekvapujúco je systém štart/stop aktívny hneď pri studenom motore. Čo to urobí s časticovým filtrom, netuším, no po „naháňačke“ na diaľnici systém zrejme dochladzuje turbo a preto horúci motor nevypína...

Jazda je absolútne v pohode

Máme na mysli posun smerom vpred. Pri parkovaní totiž trocha môže prekážať zhoršený výhľad vzad. S parkovacími snímačmi to ale nie je problém a keby ste chceli, Octavia môže parkovať aj sama. Paradoxne som našiel jeden „zbytočný“ prvok. Zadný stierač je síce dobrá vec, no vďaka sklonu piatych výklopných dverí a dobrej aerodynamike sa zadné sklo takmer nešpiní ani počas dažďa. Takže neprekvapí konštatovanie, že a aerodynamický hluk je veľmi nízky. Aj motor počuť veľmi diétne. Prevod riadenia má dobrý pomer a je pomerne presné. Výraznú spätnú väzbu však nečakajte, posilňovač žiaľ odfiltruje veľa. Ale taký je vývoj. Za komfort sa platí stratou priameho kontaktu s vozovkou. Podieľa sa na tom aj pruženie, ktoré neprenáša veľa rázov z prejazdu nerovností do karosérie. Keď už predsa len chcete jazdu „pritvrdiť“, na výber sú tri predvolené režimy jazdy a jeden užívateľsky nastaviteľný.

Prepínam, teda som

Octavia mala možnosťou výberu režimu jazdy. Systém nastaví správania sa riadenia, radenia rýchlostí a otáčok motora, ale aj natáčacích svetiel. Niektoré zmeny sú menej výrazné, iné však naopak. Najmä ak prepnete z Eco módu do športového nastavenia. Napríklad v režime Sport aj asistent radí radiť pri vyšších otáčkach ako v Eco režime, tiež motor reaguje viac, či menej na plyn, volant je vláčnejší, alebo tuhší podľa zvoleného režimu. Prijal by som, keby napríklad športový mód sprevádzalo červené podsvietenie „budíkov“ a ecorežim povedzme zelené. Malé nápisy na displeji síce informujú o voľbe, ale pre rýchlu orientáciu by to bolo skvelé.

Je vlečená náprava prepadák a krok späť?

Druhá generácia Octavie mala nezávislú zadnú nápravu. Tretia dostala výrobne jednoduchšiu vlečenú s torznou priečkou. Búrlivé diskusie, ktoré zachvátili slovenskú motoristickú verejnosť to označovali za zradu a ústup z pozícií. Nuž, cenový iste, „háčková“ zadná náprava je výrobne jednoduchšia, teda lacnejšia. Ale rozdielov takých výrazných, ako sa to prezentovalo... jednoducho niet. Áno, sú, skôr však v úrovni komfortu jazdy a hluku od zadnej nápravy. Tam „vlečka“ prehráva na body. Ale nie kontumačne! Dokonca po vlne kritiky a miernom „preladení“ jednoduchšej zadnej nápravy sa rozdiely zmienili. Pri bežnom jazdení si vodič nemusí rozdiel ani veľmi všimnúť. Teda okrem hluku, ktorý je vyšší. Tam je hlavný hendikep polotuhej zadnej nápravy. Pri jazde na limite sa rozdiely už prejavujú. S nezávislým zavesením je auto stabilnejšie, lepšie drží stopu, nerozhádžu ho nerovnosti iba na jednej strane, lebo sa na druhú takmer vôbec neprenesú.

Konečný verdikt

Nová Škoda Octavia dobre jazdí, má kvalitný interiér, pohodlné sedenie na predných, ale aj zadných sedadlách, dostatok priestoru aj veľký (pardón – obrovský) kufor a v tomto prípade aj výkonný a úsporný motor. K tomu množstvo tu nespomenutých vychytávok a drobností, ktoré spríjemňujú spolužitie s autom. Kto chce väčšiu individualitu, nech zamieri buď k modelu RS, alebo inde. Zvyšok nebude nespokojný, skôr naopak. Chyby? Áno, drobnosti, ale nie zásadné, ktoré by stáli za to. Auto nie je ideálne (ukážte, ktoré je), ale nenájdete v ňom veľa kompromisov. Ak máte na mysli zadnú nápravu, to sme si vysvetlili. Takže v pohode?

Až po tento moment áno. No ak sa začneme baviť o cene, Škoda na našom trhu trocha „nadsadila“. A to vyzerá byť problém. Nie kardinálny, ale predsa len dať takmer 27 000 eur za auto so šípom v znaku vo výbave, ktorú má podaktorá konkurencia bez príplatku, bude pre väčšinu Slovákov ťažko stráviteľný problém. Základná cena 13 990 eur so slabým 1,2 TSI motorom je v pohode, len to príplatkovanie a ceny za diesel... tam si nie som istý. Hoci je česká novinka naozaj vydareným autom, bude atraktívna aj na Slovensku vtedy, keď jej cena  klesne. Aj pri Rapide asi pol roka od uvedenia na trh trvalo, kým sa tak stalo. Dočkáme sa aj pri Octavii?