Zobraziť galériu

Škoda typ 998 „Agromobil
Zdroj: Škoda auto

Je to už 125 rokov odvtedy, ako dvaja Václavovia založili spoločnosť Laurin & Klement.

Dnes ju poznáme pod menom Škoda Auto. Je pravdou, že na začiatku firma Laurin & Klement vyrábala bicykle. No okrem nich veľmi rýchlo prešla na výrobu automobilov. Vozidlá z Mladej Boleslavi mali úspech aj mimo klasickej cesty. Napríklad motocykle Laurin & Klement poslúžili v prípade potreby na pohon menších poľnohospodárskych strojov. Stačilo vymeniť kožený remeň poháňajúci zadné koleso za dlhší, siahajúci až k príslušnému stacionárnemu stroju.

V Mladej Boleslavi sa však vyrábali aj elektrocentrály s naftovými motormi L & K systému Brons, alebo upravenými pohonnými jednotkami automobilov. V roku 1912 zamierili na pole mohutné motorové pluhy Excelsior P4 so štvorvalcom L & K. Počas prvej svetovej vojny ponuku rozšíril menší model, ktorý využívala tiež armáda - okrem terénnych úprav bojísk ťahal delá. Materský koncern Škoda v Plzni produkoval tiež traktory a ďalšiu poľnohospodársku techniku ​​s okrídleným šípom v logu.

Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia bol v Československu stále nedostatok kompaktných, ľahkých a obratných viacúčelových motorových vozidiel so zvýšenou priechodnosťou terénom. Mladoboleslavská automobilka reagovala na konkrétny dopyt československého ministerstva poľnohospodárstva. Zohľadnila pritom aj nároky pracovníkov v lesnom hospodárstve, možnosť nasadenia v povrchových baniach a v neposlednom rade pri vojenských útvaroch. V čase panujúcej studenej vojny stáli armádne požiadavky za mnohými podobnými projektami, hoci ich navonok maskovali „krycie“ civilné názvy.

Projekt Škoda typ 998 „Agromobil“ odštartoval v januári 1961, kedy bol bol schválený na realizáciu. Vývoj prebiehal spoločne v mladoboleslavskej automobilke Škoda, vtedy oficiálne nazývanej „Automobilové závody národní podnik“ (AZNP) a v Českej zbrojovke Strakonice, známej skôr výrobou strelných zbraní, bicyklov a motocyklov značky ČZ. Vzhľadom na vyťaženosť kapacít AZNP tam mala prebiehať aj samotná výroba. Tri prototypy dokončené v marci 1962 však pochádzali z Mladej Boleslavi a účelne využívali rad komponentov sériových automobilov Škoda.

Projekt kompaktného špeciálu Škoda typ 998 „Agromobil“ pre poľnohospodárov, lesníkov a armádu pri terénnych skúškach obstál, sériovej výroby sa však nedočkal. Ľahko ovládateľný automobil s valníkovou nadstavbou a sklopným čelným sklom bol dlhý len 3,5 metra a prepravil až desať sediacich osôb.

Škoda typ 998 „Agromobil“ bolo len 3470 mm dlhé a 1700 mm široké kompaktné vozidlo so samonosnou karosériou s valníkovou nadstavbou, ktorú - rovnako ako dvojmiestnu kabínu pre vodiča a spolujazdca - kryla plachta. Ložná plocha valníka bola vo výške 700 mm nad vozovkou. Bola dlhá 1980 mm a na šírku mala 1590 mm. Vnútorná výška nákladového priestoru s objemom 3,9 m³ až k plachtovej streche predstavovala 1240 mm. Dve pozdĺžne lavice pre celkom osem sediacich zvýšili celkovú kapacitu "Agromobilu" na 10 osôb.

Čelné sklo sa vyklápalo v celistvom ráme smerom vpred. Umožnilo znížiť výšku vozidla z 1940 mm na 1410 mm. „Agromobil“ sa tak mohol ľahšie pohybovať napríklad v lese, alebo ho bolo možné takto transportovať letecky v prípade vojenského nasadenia. Veľmi dobrú priechodnosť terénom zaistil rázvor iba 1900 mm v kombinácii s krátkymi prevismi karosérie, značnými nájazdovými uhlami (vpredu aj vzadu zhodných takmer 45°) a svetlou výškou 290 mm, ktorá bola pri plnom zaťažení 230 mm. Všetky kolesá boli nezávisle zavesené, predné lichobežníkové aj zadné vlečné ramená dopĺňali skrutné tyče odpruženia.

Radový kvapalinou chladený štvorvalec OHV z úžitkového vozidla Škoda 1202, populárneho modelu „Stejšn“ (1961 - 1973), bol uložený pozdĺžne za prednou nápravou, v priestore medzi sedadlami vodiča a spolujazdca. Zo zdvihového objemu 1221 cm³ vydolovali výkon 45 k (33 kW). Na štvorstupňovú manuálnu prevodovku nadväzovala redukcia. Pre premávku na ceste s prevodovým pomerom 1,30 a v teréne 2,28. Rozvodovka zadnej nápravy mala uzáveru diferenciálu. Rovnako to bolo aj v prípade pripojiteľnej prednej nápravy. Okrem pohonu 4x4 disponoval „Agromobil“ tiež vzadu vyvedeným hriadeľom pohonu prídavného zariadenia pre prácu na poli alebo v lese. Z pohotovostnej hmotnosti 936 kg pripadalo na zadnú nápravu 46%, pri povolenom celkovom zaťažení 1736 kg išlo o 56%. Kolesá dostali pneumatiky s rozmerom 6,00-16.

Dva prototypy skúšali u uvažovaného výrobcu ČZ Strakonice, tretí automobil Škoda typ 998 „Agromobil“ zostal k dispozícii mladoboleslavskej automobilke. Absolvoval 79 dní náročných dynamických skúšok. Celkom prešiel 29 953 km, najvyššiu rýchlosť dosiahol vyhovujúcich 89 km/h. Oveľa dôležitejší bol výsledok porovnávacieho testu uskutočneného vojenskou skúšobňou. Vlastnosti prototypu Škoda typ 998 „Agromobil“ v teréne boli vyhodnotené ako dobré, predčili dokonca sovietsky GAZ 69, vtedy štandardné vybavenie armád Varšavskej zmluvy. O ňom sa tradovalo že prajde aj tam, kde ostatné autá už dávno skončili, alebo zapadli. Napriek tomu sa špeciál Škoda typ 998 „Agromobil“ v systéme centrálne riadenej ekonomiky nedočkal sériovej výroby, zrejme aj vinou chýbajúceho rozhodnutia na strane československej armády.

Širšej verejnosti sa kompaktný bezkapotový valník predstavil až v piatok 29. januára 1965. Práve vtedy mal premiéru československý filmový muzikál „Kdyby tisíc klarinetů“ s protivojnovou tematikou. Vojenské komando v dvoch „Agromobiloch“ na plátne stíha pacifistického zbeh. Toho stvárnil 26-ročný Jiří Menzel. Ten si ako talentovaný režisér prevzal o dva roky neskôr prevzal Oscara za film „Ostro sledované vlaky“. Unikátny prototyp Škoda typ 998 „Agromobil“ je v súčasnosti v zbierke mladoboleslavského Škoda Múzea, podobne ako ďalší motorový hrdina muzikálu „Kdyby tisíc klarinetů“ - o desať rokov starší ľahký terénny automobil Škoda typ 973 „Babeta“.