Zobraziť galériu

Škoda Octavia - Crash test Euro NCAP
Zdroj: Euro NCAP

Je to neraz veľká dilema: kúpiť staršie auto za rovnaké peniaze ako dnešné lacnejšie?

Ktoré je bezpečnejšie? Vývoj ide dopredu a spolu s ním aj nároky na bezpečnosť. Postupne sa mení metodika skúšok pri nárazových testoch. A nejde iba o bezpečnosť pasívnu, ale aj aktívnu. Dnešné dokonca už aj malé autá majú zabudovanej neraz viac „záchrannej“ elektroniky, ako mali špičkové modely spred pár rokov. Napríklad protiblokovací systém ABS a stabilizačný systém ESP sú vynútené európskou normou. Staršie vozidlá mali ABS – aj to nie všetky.

Takže na čo sa orientovať? Kúpiť dnes auto za tisícku či dve nie je problém. Veď medzi lacnými autami je skutočne veľký výber. Pravdaže treba mať na pamäti, že za lacný peniaz sa vám ťažko podarí kúpiť nejaký technický (a technologický) zázrak. No ak budete poriadne vyberať, za uvedenú cenu si zadovážite funkčné aj celkom spoľahlivé auto. No nízka cena nie je vždy  najlepšie riešenie, a už vôbec to nie je zadarmo, aj keby sme nebrali do úvahy technický stav auta. Máte predstavu ako dopadli populárne „jazdenky“ v nárazových testoch?

V prvom rade každý kto si kupuje jazdené auto, musí rátať s príležitostnými opravami. Vždy je predpoklad, že  sa niečo pokazí, alebo sa skončí životnosť. No s tým musí každý rozumný kupujúci rátať dopredu. Akosi však väčšina pritom zabúda, že z nárokov na bezpečnosť musí bezpodmienečne ubrať. Autá spred zhruba desiatich rokov často nemali ani len airbag. Ten býval súčasťou až najvyšších výbav, či dokonca za príplatok. A keď už v aute bol, mal ho iba vodič a pre spolujazdca vôbec nebýval k dispozícii ani za príplatok. O bočných, hlavových, či kolenových airbagoch sa nám vtedy mohlo iba snívať. Dnešných šesť, či osem vzduchových vankúšov chápeme ako bežnú samozrejmosť, no bezpečné auto nerobia iba tieto zádržné systémy, ktoré patria k pasívnej bezpečnosti vozidla. Napríklad použitie vysokopevnostných ocelí, zdokonalené výrobné postupy, či miestami aj kompozitné materiály v tom čase neboli na programe dňa. A dnes sa skôr, ako sa niektoré auto rozbije pre reálnom crash teste, absolvuje desiatky, ba aj viac simulovaných nárazových testov. To kedysi neexistovalo. Ak k tomu prirátate únavu materiálu a všadeprítomnú koróziu, je jasné, že desať-pätnásť rokov staré auto sa tomu novému, hoci má „len“ tri hviezdičky, ale pri náročnejších testoch, rovnať nemôže.

Ešte je dôležitá jedna vec – za každú cenu pri kúpe jazdeného auta zistite, či auto nebolo opravované po vážnej nehode. Pretože nosné prvky, ktoré napríklad pohlcujú náraz mohli byť zvarené neodborne (hoci naoko je všetko tip-top) a nemôžu preto poskytovať potrebnú mieru bezpečnosti.

Kedysi „stačilo“, že sa autá do bariéry posielali 50 km/h, už pár rokov platí, nárazová rýchlosť 64 km/h. Prísnosť hodnotenia sa zvýšila, získať dnes plné hodnotenie je náročnejšie. A to ešte existujú v USA oveľa náročnejšie crash testy, pri ktorých „pohoreli“ aj ikony...

No poďme k veci: aké hodnotenie dosiahli v dobových testoch modely áut, ktoré patria aj na slovenskom trhu jazdených áut k najviac žiadaným.

Škoda Octavia (rok 2001)

Stálica slovenských autobazárov dostala podľa metodiky Euro NCAP platnej do roku 2002 síce štyri hviezdičky a 25 bodov za ochranu dospelých cestujúcich, no podľa súčasného hodnotenia by to sotva stačilo na dve hviezdičky.

Spolujazdec dopadol ešte celkom dobre, najhoršie však skončili nohy a trup vodiča. Komisárom sa už vtedy nepáčil, ako boli kalibrované predpínače bezpečnostných pásov bez obmedzovačov zaťaženia. Práve to kládlo na hrudník cestujúcich vysokú záťaž.

Volkswagen Passat (rok 1997)

Hoci obľúbený Passat testovaný v roku 1997 nedosiahol zlé výsledky, viac ako na tri hviezdičky nedosiahol. Už vtedy však ukázal, že aj autá strednej triedy sa začínajú zlepšovať a odniesol si tak jeden z najlepších výsledkov vo svojej triede v tej dobe.

Ford Mondeo (rok 1997)

Mondeo vám môže ešte poslúžiť pekných pár rokov, ak nájdete také, ktoré nie je celé posiate koróziou. Len v ňom nehavarujte, lebo mu Euro NCAP udelilo najprv len tri hviezdičky a tú tretiu potom škrtla.  Prečo? Odpoveď skrývajú zábery z nárazových testov. No podobne, alebo dokonca ešte horšie, (ne)funguje  množstvo áut z druhej polovice deväťdesiatych rokov.

BMW radu 3 E36 (rok 1997)

Veľmi obľúbený model najmä medzi mladými vodičmi a šetrnými nadšencami , veď sa dá kúpiť už za približne 1 500 eur. Zachovalé kúsky s výkonným šesťvalcom pod kapotou a bez hrdze ženú cenu pre tento klasický bavorák aj oveľa vyššie.

No určite toto auto nepatrí k tým, v ktorom by ste chceli zažiť nehodu! Pokusy o driftovanie si preto určite odpustite mimo uzavretej dráhy, či napríklad nepoužívaného letiska. Toto auto má na svojom konte totiž len dve hviezdičky a tú druhú Euro NCAP napokon škrtla. Pasažieri v aute by pri náraze skončili dokonca výrazne horšie ako pri vyššie uvedenom Mondeu. Takže nie všetko čo je pekné, je aj bezpečné...

Hyundai Accent (rok 1998)

Vďaka v danom čase povestnej nekvalite spracovania a zlým jazdným vlastnostiam dostalo toto kórejské auto hanlivú prezývku Hyundai Accident. Bolo to však naozaj lacné auto. No určite nepatrí medzi tie, v ktorých by ste chceli byť pri nehode.

Keď sa totiž pozriete na video z nárazových testov, bude vám nad slnko jasnejšie, prečo. Od Euro NCAP získalo iba jednu jedinú hviezdičku. No pozor! Treba dodať, že malo v súčte o tri body viac (!) ako vyššie uvedené trojkové béémvéčko!

Renault Laguna (rok 1997)

Renault je značka, ktorá dosiahla od istého času najvyššie hodnotenia a hrdí sa tým, že stavia najbezpečnejšie autá na svete... Ale ako to bolo s prvou generáciou Laguny? Tá si práve veľmi pekný výsledok neodniesla, získala totiž iba dve hviezdičky a sedemnásť bodov za ochranu dospelých cestujúcich.

Najhoršie na tom boli po čelnom náraze nohy vodiča. Nasledujúca generácia francúzskeho modelu prišla s oveľa lepšou ochranou posádky.

Z tých videí až mrazí. Nemáte taký pocit? Toto že sa dialo ešte pred pár rokmi? No už vtedy jazdili na dnešné pomery pomerne bezpečné autá. O nich však nabudúce...