Zobraziť galériu

Vojaci sa pokúšajú vytiahnuť velitelove auto z rozvodnenej rieky

Smrť pre šéfove auto? Dvaja vojaci sa utopili potom, čo skočili do rozvodnenej rieky, aby pomohli svojmu veliteľovi vytiahnuť jeho SUV z rieky.

Po prudkých lejakoch v Bolívii sa rozvodnili viaceré rieky. Ako to pri rozbúrenom vodnom živle býva, sťahuje zo sebou všetko čo nie je k zemi prikované a niekedy aj to. Rieka odplavila aj veľké SUV Nissan X Terra patriace veliacemu dôstojníkovi bolívijskej armády. Veliteľ sa nebál pre svoje milované auto skočiť do divokej rieky.

Chytil sa ho, pokúšal sa nastúpiť, no keď pochopil, že to nepôjde rozkázal dvom kadetom, aby mu s autom pomohli. Tí v momente jeden po druhom skočili do rieky. Nasledoval ich aj ďalší vojak – poručík. Z týchto troch vojakov však prežil iba jeden.

Zatiaľ čo sa veliteľ a vojaci márne snažili zachytiť plávajúce auto, s ktorým sa prúd hral ako mačka s myšou, incident sledoval z mosta a z pravého brehu rieky zástup civilistov a viacero vojakov. Neprešlo ani pár sekúnd a vojaci sa dostali do vážnych problémov. Z ničoho nič jeden z nich zmizne, ďalšieho rieka odplaví mimo záber.

Behom pár chvíľ sa dvaja vojaci utopia. Veliteľ a jeden z vojakov sa dostanú na breh. Veliteľ svoje auto nájde o (údajne) 15 km ďalej. Incident sa odohral ešte minulý týždeň.

Auto je teda zachránené, veliteľ na seba môže byť pyšný! Čo tam po životoch mladých vojakov. Hlavne, že auto (pravdepodobne na odpis) sa neodplavilo!

To, že veliteľ konal nezodpovedne je jasné od začiatku. Nielenže riskoval svoj život pre kus plechu a plastu s kolesami, nehanbil sa riskovať životy svojich podriadených. Žiaľ, správny vojak plní rozkazy svojho nadriadeného za každých okolností a to bez ohľadu na to, aký kretén je ten nadriadený.

Je to ako v tom „úsloví,“ ktorým matky vystríhajú svoje deti pred slepým nasledovaním kamarátov, a im podobných: Ak skočí z okna on, skočíš tiež? Každé dieťa vie, že na takú otázku má odpovedať „nie.“ Vojak však možnosť voľby nemá. Ak by sa predsa rozhodol odporovať, následky by preňho boli vážne. Avšak určite nie tak vážne ako smrť utopením.

Ako napísal jeden bolívijský bloger: „Vojaci nezomreli za vlasť, ale za svojho veliteľa a... a jeho nablýskané fáro.“

Česť ich pamiatke.