Zobraziť galériu

Škola bezpečnej jazdy bola súčasťou dňa otvorených dverí značky s hviezdou v znaku.
Zdroj: Jozef Vydra

Nesníva sa nám! Šmýkali sme sa na SlovakiaRingu a snažili sa masírovať naše vodičské ego... Nie vždy úspešne.

Ako to vyzerá, keď sú hviezdy na zemi? Ak majú štyri kolesá a volant, tak potom tak, ako pred pár dňami v Orechovej Potôni. Prečo práve tam? Kde inde by ste hľadali náš pretekársky okruh, známy ako SlovakiaRing?

Okrem jázd na okruhu sme využili akciu, aké by každá prémiová  značka mala poskytovať svojim zákazníkom ako extra paket za mierny príplatok k výbave auta. A vlastne asi úplne každá, lebo ide o bezpečnosť.

Kúpiť si silné, výkonné, rýchle auto je iba polovica celku. Naučiť sa ho ovládať, naozaj ovládať, je rovnako dôležité, ak nie viac. Práve na to slúžia rôzne tréningové centrá bezpečnej jazdy. Našťastie sú už aj na Slovensku. A jedno pôsobí aj v rámci nášho pretekárskeho okruhu. Našťastie už netreba cestovať za hranice, máme to doma. Ďalšie „školy šmyku“ dokonca ponúkajú, že prídu k vám. Stačí dostatočne veľká plocha, kde rozložia svoje „inštrumenty“ a tréningy sa môžu začať.

Ale naspäť na SlovakiaRing, ktorý patril po tri dni značke Mercedes. V rámci pozvánok hlavne pre svojich zákazníkov oslovila aj ďalších potenciálnych a motoristických novinárov. Možnosť vyskúšať si na jednom mieste množstvo modelov v rôznych disciplínach bola lákavá ponuka, ktorej sa nedalo odolať...

Od okruhu po offroad – a škola šmyku ako bonus

Dalo sa vybrať, čo preferujete – či jazdu na dvoch rôznych častiach rýchlostného okruhu, ktorých konfiguráciu SlovakiaRing umožňuje, alebo jazdu v teréne, prípadne absolvovanie zoznamovacieho „koliečka“ po okolitých cestách za volantom niektorého z modelov od najmenšej triedy A až po úžitkové skriňové vozidlá. Najviac zamrzelo, že ste si mohli vybrať najviac z dvoch možností. Tak málo času a tak veľa možností...! Nakoniec to vyhrala jazda na okruhu a v rámci centra bezpečnej jazdy Kopec a Rovina. No nebolo by to asi celkom to pravé „Orechové“ (veď kde sme sa nachádzali..?), keby sme nevyužili ponuku vyskúšať si na sedadle spolujazdca – a niektorí aj za volantom, niekoľko výkonných „beštií“.

Napríklad model SL v čiernej farbe a s „ľahkým tuningom výkonu“, ako sa vyjadril zástupca firmy Hošek Motors z Brna. Je oficiálnym zástupcom dvorného úpravcu Brabus pre Českú republiku aj Slovensko a priniesla aj upravenú triedu A. „Eselko“ sa správa na ceste neuveriteľne ľahko a s prehľadom sa šplhá k rýchlostiam, aké bežným smrteľníkom ostávajú „zapovedané“. Patria totiž do kategórie už poriadneho športového auta, kde napríklad úpravca dokáže po zväčšení objemu motora zo sériovej hodnoty 5,1 litra na 6,1 vydolovať z útrob výkon 588 kW (800 k). Je jasné, že majiteľ takto výkonného auta namiesto zbrojného pasu musí absolvovať školenie a tréning v centre bezpečnej jazdy a naučiť sa zvládnuť približne 1100 Nm krútiaceho momentu, aj to elektronicky obmedzeného, lebo ozajstné maximum leží na úrovni 1450 Nm!

Okruh už len ako malina

Jazda v triede A na vyše trojkilometrovom variante okruhu s pár poriadne ostrými zákrutami potom už vyzerala spoza volantu ako prechádzka ružovou záhradou. Aj sériový podvozok väčšiny modelov Mercedes, ktoré krúžili na miestach, kde sa zvyknú preháňať poriadne „nadupané“ pretekárske okruhové špeciály ale ukázal, že sú ľahko ovládateľné a dobre držia stopu aj v uslzenom počasí s vlhkým povrchom. Po istú hranicu rýchlosti úplne bez problémov, na suchu by zvládli ešte viac. Inštruktor však nepustil, deň predtým pár "expertov" ukázalo, ako vie "parkovať" v bezpečnostnej  štrkovej zóne... Potom už nastúpila elektronika v podobe ESP, ktoré pomáhalo „upratať“ auto na ceste.

Jazdiť pomaly nie je hanba

Fyzika jednoducho nepustí a keď koeficient trenia pneumatík prekročí únosnú mieru, idete do šmyku. Záleží len od pracoviska tréningového centra, či do pretáčavého na plošine, ktoré vám odhodí zadnú časť auta na jednu stranu. Alebo pri jazde dole kopcom tiež na stále vlhkom a poriadne šmykľavom povrchu, ktorého špeciálny povrch imituje ľad zistíte, ako sa auto správa pri nedotáčavom šmyku. A skúste si potom ešte vyhýbací manéver, keď sa zrazu pred vami vynorí nečakaná prekážka, našťastie v podobe vodnej steny.

Treba povedať, že som podobné celodňové „školy šmyku“ absolvoval už niekoľkokrát. Párkrát mi to už zachránilo kožu. Návyky pretrvávajú a teraz som si správne reakcie mal šancu znova pripomenúť aj vďaka perfektnému výkladu inštruktora Martina. Vďaka za ten nápad v rámci predstavovania modelov. Hádam nevyslovím kacírsku myšlienku – ale absolvovať tréning bezpečnej jazdy by mal každý vodič bez rozdielu. Ubudlo by zbytočných nehôd na mokrých a inak šmykľavých cestách, kde platí, že ubrať plyn a znížiť rýchlosť nie je hanba, ale nutnosť na prežitie. Fyzika sa oklamať nedá. Aj keď elektronické systémy pomáhajú ako vedia, vodiči sa pri nácviku panického brzdenia presvedčili, že stačí len trocha vyššia rýchlosť, o pár kilometrov za hodinu a už sa všetko mení. Potom ani s pomocou najmodernejšieho ABS a ostatných pomocníkov nezabrzdíte včas.

Kým napadne sneh a príde ľad, ešte stále je možnosť a príležitosť vyskúšať si svoje schopnosti v niektorej zo školy šmykov. Najlepšie so svojim vlastným autom, aby ste vedeli, ako sa správa. Je to síce istá investícia, ale do bezpečnosti vlastnej, aj tých okolo vás.