02.05.2022
GAC Aion V 6C
GAC Aion V 6C na nabíjačke
Zdroj: cnevpost.com

Batéria EV priamo ponorené do kvapaliny? Lepšie chladenie, vyššia výdrž i výkon

Nabíjanie výkonom 300 kW je možné, ale bez poriadneho chladenia aj nebezpečné

Elektromobily sú na vzostupe a ich podiel na všetkých registráciách nových vozidiel sa v roku 2021 opäť zvýšil. Autá sú tichšie, jednoduchšie na riadenie, lacnejšie na údržbu a šetrnejšie k životnému prostrediu. Jeden veľký otáznik však zostáva nezodpovedaný. Nabíjanie úplne vybitej batérie trvá príliš dlho a minimálne polhodinová povinná prestávka po prejdení 400 kilometrov je pre vodičov nočnou morou.

Najdostupnejším riešením tohto problému sa ukazuje nová generácia tepelného riadenia batérií. Rozhodujúcim faktorom budú špecializované chladiace kvapaliny, ktoré intenzívne vyvíja Lanxess, popredná nemecká firma v oblasti špeciálnej chémie.

Batéria sa nesmie prehrievať

Už dnes dokážu rýchlonabíjačky nabíjať výkonom až 300 kW, pri ktorom by desaťminútové nabíjanie vystačilo na prejdenie 300 kilometrov. Avšak reálne sa takto rýchlo nemôže nabíjať žiadny dnes dostupný elektromobil. Ak aj dosahujú podobné parametre, ide to na úkor teploty, životnosti a môže to byť nebezpečné. Číňania nedávno ukázali na aute na obrázku nabíjanie výkonom takmer 0,5 MW. Bežný výrobcovia sa do toho ale zatiaľ nehrnú. Dôvod je prozaický: prehriatie batérie. "Silný tok prúdu by zahrieval batériu do takej miery, že by vnútorné teplo začalo poškodzovať jej stabilitu, čo by viedlo k nezvratnej strate kapacity," vysvetľuje Raphael Schmitz, expert na batérie spoločnosti Lanxess. "Lepšie chladenie batérií je preto kľúčom k širšiemu používaniu elektrických vozidiel," dodáva Schmitz.

Zdroj: LANXESS

Väčšina výrobcov sa dnes spolieha na nepriame chladenie kvapalinou, po cestách ale jazdia aj elektromobily s chladením vzduchom. Bežnejší spôsob chladenia kvapalinou je účinnejší. Chladiaca kvapalina cirkuluje v potrubí okolo článkov batérie a odvádza teplo. Trubice však ochladzujú články len v mieste, kde sa ich dotýkajú. Účinok tejto technológie je preto obmedzený. Čoraz viac odborníkov preto vsádza na tzv. ponorné chladenie, pri ktorom je batéria úplne ponorená do chladiacej kvapaliny. To dokáže v krátkom čase absorbovať oveľa viac tepla. Nasadenie tohto riešenia do praxe však závisí od chemického priemyslu, konkrétne od výrobcov špeciálnej chladiacej kvapaliny.

Chladiaca kvapalina novej generácie ako výzva pre vývojový tím

"Pri ponornom chladení musí chladiaca kvapalina fungovať výrazne odlišne a zároveň oveľa lepšie ako predtým," vysvetľuje David Stonecipher, globálny vedúci oddelenia aplikačných technológií spoločnosti Lanxess. Stonecipher vedie tím, ktorý pracuje na nových chladiacich kvapalinách vo vývojových centrách. Keďže tieto tekutiny prúdia priamo okolo buniek, nesmú viesť elektrinu. Preto by nemali reagovať s rôznymi kovmi alebo plastmi a musia byť schopné nepretržite prúdiť bez ohľadu na teplotu vo vnútri akumulátora. Tieto vlastnosti dopĺňajú požiadavky na vysokú nehorľavosť, tepelnú kapacitu a šetrnosť k životnému prostrediu.

V reakcii na dopyt po rýchlejšom nabíjaní batérií elektromobilov pracujú vývojári spomínanej spoločnosti na sortimente špeciálnych chemických látok:

  • Polyalfaolefíny (PAO): extra čisté syntetické uhľovodíkové kvapaliny, ktoré takmer nereagujú s okolitými materiálmi a majú dobré tepelné a elektrické vlastnosti
  • Estery polyolov (POE): kvapaliny s veľmi dobrými tepelnými a elektrickými vlastnosťami a vysokou požiarnou odolnosťou
  • Fosfátové estery (PE): poskytujú dokonalú ochranu pred požiarom a popáleninami v prípade náhodného poškodenia alebo elektrickej poruchy

Ponorné chladenie je zatiaľ ešte vo vývoji a plne funkčný systém si bude vyžadovať napríklad úplne inak navrhnutý batériový blok. Očakáva sa, že v nasledujúcich 3 až 5 rokoch by sa ponorné chladenie mohlo objaviť v prvých osobných elektromobiloch.


AUTOR: © Zoznam/jh
ZDROJ: LANXESS

Komentáre k článku