07.11.2019

Mercedes: od prvého crash testu uplynulo 60 rokov. Odvtedy sa zmenilo veľa

Dňa 10. septembra 1959 sa uskutočnila prvá nárazová skúška v histórii značky Mercedes.

Prvý nárazový test – bariérový test, teda crash test vozidla s pevnou prekážkou prebehol výrazne skôr. Bolo to v roku 1934 a vykonal ho General Motors. Prvá skúšobná figurína toho roku tiež oslavuje jubileum. Vznikla v roku 1949, teda pred 70-timi rokmi. Rok 1959 však nebol významný len z pohľadu trojcípej hviezdy v oblasti bezpečnosti. Bol to zároveň rok, kedy švédske Volvo ako prvý výrobca uviedlo v sériovom automobile trojbodový bezpečnostný pás. Tak ako to obvykle býva, dobré nápady nevznikajú na jednom mieste, obvykle vznikajú takmer súčasne na rôznych miestach. A tak síce Mercedesu nebol s airbagmi prvý, jeho patent bol úspešnejší. Jeho vplyv na bezpečnosť dnešných áut je nespochybniteľný ako v minulosti, tak dnes. Bol to práve Mercedes, ktorý získal prvenstvo v oblasti deformačných zón a spustením pravidelného nárazového testovania pred 60 rokmi a ďalšími bezpečnostnými prvkami výrazne prispel k zvýšeniu bezpečnosti automobilov.

Pozrime sa teda na históriu nárazových skúšok u trojcípej hviezdy a pozrime sa tiež do súčasnosti testov a blízkej budúcnosti testovania nárazovej odolnosti áut.

Pred 60 rokmi nastali hneď dva hviezdne okamihy bezpečnosti vozidiel od značky Mercedes-Benz: 11. augusta 1959 táto značka predstavila nové vozidlá vyššej triedy konštrukčného radu W 111. Ako prvé sériové vozidlá na svete boli vybavené bezpečnostnou karosériou s tvarovo pevným priestorom pre cestujúcich a deformačnými zónami v prednej a zadnej časti. 10. septembra 1959 začala automobilka Mercedes-Benz so systematickými nárazovými skúškami, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou vývoja vozidiel. Výskum bezpečnosti tak vstúpil do novej éry.
Pri prvej nárazovej skúške vo výrobnom závode Mercedes-Benz v Sindelfingene skúšobné vozidlo čelne vrazilo do pevnej prekážky. Bol to dôležitý technický míľnik, pretože od tohto momentu možno realistickejšie skúmať správanie vozidiel a cestujúcich pri nehodách na základe skúšobných vozidiel a skúšobných figurín.


Nové nárazové skúšky, ktoré vymyslel inžinier vtedajšej automobilky Daimler-Benz Béla Barényi, dokázali, že bezpečnostná karoséria v praxi fungovala: odbúravala značnú časť pohybovej energie, ktorá sa uvoľňuje pri nehode. V súhre s bezpečnostnými pásmi dokázala ochrániť cestujúcich pred vážnymi zraneniami. Z presvedčivej koncepcie sa stal štandard v danom odvetví. Automobilka Mercedes-Benz v nasledujúcich desaťročiach určovala čoraz viac takýchto medzinárodných štandardov, čím natrvalo zlepšila bezpečnosť vozidla v prospech všetkých účastníkov cestnej premávky. Kým počas prvých rokov sa konalo iba niekoľko skúšok, nárazová skúška sa od 60. rokov 20. storočia v stále rastúcej miere etablovala ako spoľahlivý nástroj na optimalizáciu a skúšanie bezpečnosti automobilov.

V súčasnosti sa v technologickom stredisku pre bezpečnosť vozidiel (TFS) v Sindelfingene každý rok uskutoční približne 900 nárazových skúšok a asi 1 700 skúšok pomocou kĺzavej plošiny. Na skúšobnej plošine je upevnené skúšobné teleso (holá karoséria alebo skúšobný podstavec), ktoré je vystavované zaťaženiam ako pri reálnom náraze vozidla. Pri týchto skúšobných nárazových postupoch a skúšobných zariadeniach značka Mercedes-Benz ustavične vytvára štandardy, ktoré sú platné v celom odvetví a udržateľne zvyšujú bezpečnosť automobilov v prospech všetkých účastníkov cestnej premávky.

Od roku 1959 značka Mercedes-Benz realizuje systematické nárazové skúšky. Doteraz bolo pri týchto skúškach preverených spolu viac ako 14 000 vozidiel. Okrem osobných motorových vozidiel sa v automobilke Mercedes-Benz podrobujú dôkladným nárazovým skúškam aj transportéry a ťažké úžitkové vozidlá.

Veľkou výhodou nárazových skúšok, na rozdiel od hodnotenia vozidiel zo skutočných nehôd, je možnosť zaznamenávania merných hodnôt počas kolízie. Na tento účel sú vozidlá vybavené veľkým množstvom snímačov a vysokorýchlostnými kamerami. K dispozícii sú rôzne skúšobné figuríny, ktoré sú vybavené meracími prístrojmi. Tieto prístroje poskytujú reprodukovateľné údaje o zaťaženiach, ktorým by ľudské telo bolo vystavené pri ozajstnej autonehode.

I keď ani v dobe počítačov nemožno prestať s vykonávaním nárazových skúšok, bez počítačových simulácií by sa muselo rozbíjať podstatne viac áut. Dnes sa zároveň pri crash testoch využíva rozšírená i virtuálna realita. Tak ako Mercedes v roku 2016, svoje bezpečnostné centrá kombinujúce počítačové a reálne testovanie stavajú všetky veľké automobilky. Príprava na oficiáne crash testy a na skutočné nárazy v realite prebieha dlho predtým, než testovacia organizácia EuroNCAP prevezme autá od výrobcov a rozmláti ich podľa vlastných štandardov. Významný hráči v oblasti pokroku bezpečnosti testujú autá výrazne nad zákonný rámec. Rovnako i Mercedes. Automobilky testujú ako nárazy áut rôznych veľkostí do pevných, deformovateľných prekážok (na simuláciu napríklad stretu so zverou, či so stromom), tak nárazy áut do áut, či áut do kamiónov z množstva uhlov. 

 Na to, aby úplne nové vozidlo bolo pripravené na použitie v rukách zákazníkov, môže byť potrebných až 15 000 realistických nárazových simulácií a približne 150 nárazových pokusov s vozidlami. Okrem nárazových konfigurácií, ktoré sú predpísané pre celosvetové schválenie vozidla, sa vykonávajú aj hodnotiace testy a mimoriadne náročné interné nárazové skúšky. Príkladom takejto skúšky je test, pri ktorom sa vozidlo prevráti na strechu a ktorý spoločnosť Mercedes vykonáva dodatočne.

Mercedes spolupracuje s Fraunhoferovým inštitútom pre vysokorýchlostnú dynamiku pri Ernst-Machovom inštitúte (EMI) na dynamických nárazových skúškach s využitím röntgenovej technológie. Pomocou obrazového záznamového postupu môžu odborníci na nárazy v budúcnosti počas nárazovej skúšky sledovať a analyzovať proces deformácie konštrukčných dielov aj zvnútra. Týmto spôsobom sa príčiny určitého správania konštrukčného dielu určia rýchlejšie. Údaje z röntgenovej nárazovej skúšky je možné spájať s počítačovo podporovanými simulačnými modelmi, čím vznikajú vysokodynamické trojrozmerné simulácie. Aj už beztak vysoká kvalita simulácie sa dá ešte zlepšiť pomocou vysokorýchlostných röntgenových snímok.

Detailne sa pracuje na novodobej skúške na kolískovom skúšobnom zariadení: v spolupráci s organizáciou TÜV Süd v Prahe v Česku prebiehajú práce na aplikácii simulujúcej bočný náraz. Tento systém by v úvodnej fáze vývoja mal simulovať bočný náraz bez prítomnosti kompletného vozidla. Pri tejto skúške možno okrem dverí v úvodnej fáze zlepšiť napríklad aj technické vybavenie, geometriu obkladových dielov a materiál. Na záver tu máme video s vývojom prvého airbagu od Mercedesu. 

 


AUTOR: © Zoznam/jh
ZDROJ: Mercedes

Komentáre k článku